Muž našiel zlatý poklad storočia. Lekár mu nariadil pohyb, tak si kúpil detektor kovov

Nedávno sa v Nórsku stala neuveriteľná vec. Vďaka jednej bežnej prechádzke sa obyčajný muž navždy napísal do dejín. Počas chôdze totižto našiel poklad. A to nie len taký hocijaký.

Jeho meno je Erlend Bore. Ide o 51-ročného Nóra, ktorý si na odporúčanie lekára kúpil detektor kovov, aby si doprial viac pohybu a zároveň objavil nové dobrodružstvá. No a stačilo jediné popoludnie na kopci neďaleko mesta Stavanger, aby jeho detektor začal pípať ako divý.

Nevídaný poklad

Erlend si myslel, že našiel mince, možno aj nejaké vzácne. Ale keď sa pozrel bližšie, čakalo naňho neskutočné prekvapenie. V skutočnosti našiel deväť zlatých medailónov spojených do nádherného náhrdelníka a navyše tri krásne zlaté prstene. Tieto šperky spolu vážia menej než sto gramov, ale ich história siaha späť až do 5. storočia po Kristovi.

No a teraz to najlepšie. Tieto medailóny neobsahujú obyčajné vzory, ale nádherné vyobrazenia koní z nórskej mytológie. To je to, čo všetkých archeológov najviac nadchlo.

V 5-hviezdičkovom hoteli mi dali ako dezert brumíka. Tatranský hotel prekvapil, cítil som sa ako šľachtic

Náhrdelník Nór našiel na ostrove Rennesøy v auguste minulého roka. Erlend sa práve vracal domov po dni strávenom hľadaním pokladov, keď jeho detektor zrazu začal pípať na vrchole kopca. Okamžite kontaktoval archeológov, ktorí sa chopili vykopávok.

Ole Madsen, riaditeľ Múzea archeológie na Univerzite v Stavanger, nazval tento objav „zlatým objavom storočia v Nórsku“. V archeológii je totižto veľmi zriedkavé nájsť také množstvo zlata na jednom mieste.

Šperky z obdobia migrácie

Tieto zlaté medailóny pochádzajú z obdobia známeho ako „obdobie migrácie“ v Nórsku, ktoré sa tiahlo od roku 400 do približne roku 550 po Kristovi. V tomto období dochádzalo k rozsiahlym migráciám a veľkým zmenám v celej Európe.

Slováci vytvorili výnimočnú svadobnú destináciu s výhľadom na Ďumbier. Záujem o ich služby je obrovský

Archeológovia majú zaujímavú teóriu. Môže podľa nich ísť buď o ukryté poklady, alebo obety bohom počas neistých čias. To archeológov núti rozmýšľať o príbehoch, ktoré sú spojené s týmito vzácnymi šperkami.

Šperky samotné sú krásne a prácne vyrobené. Podľa všetkého ich nosili tí najmocnejší členovia spoločnosti. V Nórsku sa takýto objav nepodarilo uskutočniť už od 19. storočia, čo ho robí výnimočným nielen v miestnom, ale aj v škandinávskom kontexte.

Zvláštna symbolika medailónov

Profesor Sigmund Oehrl, taktiež pracujúci v múzeu v Stavangeri, poskytol zaujímavý pohľad na symboliku na týchto medailónoch. Obvykle tieto symboly zobrazujú nórskeho boha Odina, ako lieči chorého koňa svojho syna. Ale na medailónoch z Rennesøy je kôň zobrazený inak – s vyplazeným jazykom a postojom, ktorý indikuje zranenie.

Oehrl vysvetľuje, že tento symbol koňa predstavuje nielen chorobu a trápenie, ale aj nádej na uzdravenie a nový život. Tieto šperky podľa neho pripomínajú, že aj v ťažkých časoch môžeme nájsť nádej a nový začiatok.

Podľa nórskych zákonov budú Erlend Bore a majiteľ pozemku za tento nádherný objav odmenení. Presná suma ešte nie je známa, ale to neznižuje hodnotu tejto nádhernej histórie, ktorá nám pripomína, že poklady minulosti môžu byť stále ukryté, len čakajú na odhalenie.

Erlend Bore sa tak stal moderným dobrodruhom a jeho poklad bude ešte dlho inšpirovať a fascinovať ľudí po celom svete.