Na čele univerzít Európy s najvyššími poplatkami za štúdium stojí jeden z našich susedov. Uhádneš ktorý?

  • Téma spoplatnenia vysokoškolského štúdia sa otvára pomerne často a názory na ňu sa radikálne líšia. Čo si o tom myslíš ty?
abc
unsplash.com
  • Téma spoplatnenia vysokoškolského štúdia sa otvára pomerne často a názory na ňu sa radikálne líšia. Čo si o tom myslíš ty?

Poplatky za vysokoškolské štúdium sa naprieč európskymi krajinami rôznia. Rovnako tak aj ochota či možnosti štátu pomáhať tejto (relatívne veľkej) skupine obyvateľov. Najnovší report Európskej komisie, sa zaoberá financovaním štúdia a podporným systémom, ktoré dokáže pre svojich vysokoškolákov vytvoriť práve štát.

Testovaných bolo dokopy 42 krajín Európy a výsledky sú jednoznačné. Fínsko, Švédsko, Nórsko, ale medzi nimi aj Škótsko, poskytujú svojim študentom (či sú už domáci alebo z krajín EÚ) bezplatné štúdium, no a dokopy 12 krajín vyžaduje poplatky od všetkých bez rozdielu národnosti.

Naše milované Slovensko, Slovinsko, susedná Česká republika a Poľsko, sa ocitli na úplnom konci zoznamu. Podľa reportu u nás študent zaplatí v priemere za jeden akademický rok menej než 100 €. Tu však treba upresniť, že podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, si za štúdium na štátnej vysokej škole zaplatia len tí, ktorí študujú v cudzom jazyku, v prípade, že prekročia štandardnú dĺžku štúdia (známy medziročník a pod.), študujú formou denného štúdia na viacerých vysokých školách alebo sa rozhodli pre externé štúdium.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: unsplash.com

Keďže sa okrem aktuálnej situácie poplatkov za štúdium, report venoval aj možnostiam finančnej pomoci, vyplýva z neho, že podpora vysokoškolských študentov sa v krajinách síce mierne odlišuje, no v každej z nich má študent možnosť minimálne jedného druhu pomoci – získať grant alebo pôžičku. Až polovica z krajín poskytuje nepriamu podporu v podobe rodinných prídavkov a daňových výhod. Celú správu nájdete priamo TU.

Okrem motivačných a prospechových štipendií, ktorých výšku si každá z univerzít stanovuje podľa vlastných kritérií, u nás o študentskú pôžičku požiada len menej než 1 % študentov. A tento trend sa šíri celou Európou. Len v 15 krajinách o túto pôžičku požiada viac ako 5 % študentov.

Pre zaujímavosť v Anglicku po študentskej pôžičke siaha v kontraste s nami až 93 % študentov, čo sa síce môže zdať ako neuveriteľné číslo, no pri výške priemerných poplatkov 10 000 libier za akademický rok, je to pochopiteľné.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: unsplash.com

Desiatka najdrahšieho štúdia Európy začína vo Švajčiarsku, ďalej je to Severné Írsko, Lotyšsko, prekvapivo Rumunsko (bez možností študentských pôžičiek), Island, Estónsko, Wales, spomínané Anglicko, Litva a na zlatej priečke sa objavilo Maďarsko. Až 35% študentov tu platí za akademický rok od 752 do 13 871 € za akademický rok a v tom minulom, o študentskú pôžičku požiadalo 26 % z nich. Tušil si to?

Tému spoplatnenia vysokoškolského štúdia u nás pravidelne otvárajú predvolebné kampane a povolebné diskusie, pričom názory sa dramaticky líšia. Niektorí tvrdia, že bezplatné školstvo je jedinou z možností, ako u nás udržať aspoň niekoľko bystrých hláv. Iní sa zhodujú na tom, že práve to, že sa za vysokú školu u nás neúčtujú poplatky, spôsobuje efekt „vyučiť sa a odísť do zahraničia“.

Napadá mi však otázka, čo by spoplatnenie vysokých škôl u nás vôbec spôsobilo? Radikálny úbytok študentov? O tomto negatívnom jave sa dá polemizovať, pretože zo škôl vychádzajú stovky absolventov nepotrebných pre svoj odbor v praxi. Výrazné zlepšenie by však naopak mohlo prísť na stránke kvality štúdia.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: unsplash.com

Martin Poliačik, poslanec za stranu SaS, ktorá s už niekoľko období teší podpore najmä mladšieho voliča, už v roku 2012 pre aktualne.sk povedal „Keďže považujeme vysokoškolské vzdelanie za súkromný statok človeka, ktorý ho nadobúda, keďže mu zlepšuje kvalifikáciu a zvyšuje mu možnosť uplatniť sa na trhu práce, bolo by namieste, aby sa študenti nejakou čiastkou podieľali na platení vysokoškolského štúdia.

Jednak si myslím, že by ich to viac motivovalo k študovaniu odborov, s ktorými sa na trhu práce môžu reálne uplatniť a jednak by to zvyšovalo tlak na vysoké školy, aby v rámci odborov zvyšovali kvalitu. Spoplatnenie vysokého školstva určite nie je zázračným riešením, ale malo by byť jedným z mnohých systémových krokov k jeho zlepšeniu.“

S týmto tvrdením plne súhlasím aj napriek tomu, že ako nedávny študent som si výhody bezplatného štúdia užila. Keď sa pozriem na kvalitu vyučovacieho procesu, domnievam sa, že nejaké to euro v pokladnici školy by nepomohlo len prilákať do škôl tých, ktorí sa chcú skutočne učiť, ale aj pedagógov, ktorí chcú učiť kvalitne, moderne a s ušľachtilou víziou formovania danej generácie.

Vysoká škola by si tak mohla dovoliť aj omnoho zaujímavejšie vyučovanie. Napríklad od ľudí z praxe, ktorí sa často o svoje cenné rady delia so študentmi za pár drobných.

Zdroj: insider.com, europa.eu

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech