„Na odvodoch zaplatím viac, ako zarobím,“ sťažujú sa Slováci. Štátu každý mesiac povinne odvedú najmenej 425 eur
- Vznik a zánik firiem v roku 2025: Slovenské podnikanie zasiahla tvrdá konsolidácia
- Firmy síce vznikajú, no ešte rýchlejšie zanikajú
- Vznik a zánik firiem v roku 2025: Slovenské podnikanie zasiahla tvrdá konsolidácia
- Firmy síce vznikajú, no ešte rýchlejšie zanikajú
Rok 2025 bol pre slovenské podnikateľské prostredie mimoriadne náročný. Podľa aktuálnych údajov vzniklo síce viac ako 24 000 nových obchodných spoločností, no zároveň zaniklo až 7 708 firiem. Ide o najvyšší počet zaniknutých spoločností za posledných šesť rokov, ak nezohľadníme mimoriadne administratívne výmazy z roku 2021 a 2022. Pre porovnanie, v roku 2024 vzniklo 20 576 spoločností a zaniklo ich 5 923.
Rast počtu nových spoločností však neznamená optimizmus. Vývoj naznačuje skôr turbulentné pohyby na trhu, ktoré odzrkadľujú tlak konsolidačných opatrení a vplyv daňových licencií. Tie nútia firmy, ktorých daňová povinnosť je nižšia ako stanovená hranica, doplatiť rozdiel formou minimálnej dane.
„Rok 2025 sa v počte zánikov spoločností vymyká z trendu. Ukazuje, že podnikateľské prostredie je čoraz menej stabilné,“ hodnotí analytik Martin Lindák z platformy Finstat.
Najviac firiem vzniká v službách a IT
Z hľadiska odvetví sa najviac nových spoločností registrovalo v sektore služieb. Medziročne ich počet narástol o viac ako 90 % na 8 239. Výrazne rástla kategória „ostatných pomocných obchodných činností“, kde vzniklo vyše 6 500 firiem – v roku 2024 ich bolo len 2 864. Dôvodom môžu byť snahy podnikateľov o optimalizáciu prevádzkových nákladov cez vlastné firmy.
V informačných technológiách vzniklo v roku 2025 viac ako 2 400 spoločností, čo je nárast o vyše 600 oproti predchádzajúcemu roku. Najvýraznejší prírastok zaznamenala oblasť poradenstva týkajúceho sa počítačov – pribudlo 934 firiem. V tomto sektore môže byť rast čiastočne spôsobený aj tým, že programátori s vyššími príjmami prechádzajú zo živností na jednoosobové s. r. o.
Naopak, výrazný pokles zaznamenal maloobchod, kde vzniklo len 101 firiem oproti viac než tisícke v roku 2024. Predstavuje to až 91-percentný prepad. Výrazne menej firiem vzniklo aj v sprostredkovaní obchodu (pokles o 82 % na 73 firiem) a v zdravotníctve (pokles o 76 % na 80 firiem).

Medzi sektormi s najvyšším počtom zaniknutých firiem dominuje stavebníctvo. V roku 2025 tu zaniklo 956 spoločností, čo predstavuje najvyšší medziročný nárast spomedzi sledovaných odvetví. Významný nárast zánikov sa objavil aj v právnych službách, poradenstve, účtovníctve, realitách a IT.
„Trh s nehnuteľnosťami zostáva zamrznutý. Vyššie úrokové sadzby a inflácia znížili dopyt a likvidita developerov sa zhoršila,“ upozorňuje Lindák.
Zanikli aj známe firmy
Zánik neobišiel ani známe podnikateľské značky. Spoločnosť ZSE Energia, a. s., sa v roku 2025 zlúčila s Východoslovenskou energetikou a prijala nové meno Energetika Slovensko, a. s. Firma ELEKTROSPED, pôvodný vlastník predajcu Datart, zasa sfúzovala s NAY a. s.
Naopak, Provit SK, s. r. o., veľkoobchodník v oblasti poľnohospodárstva, skončil v konkurze. Maloobchodný reťazec TERNO Group ukončil svoje pôsobenie po tom, čo naposledy predložil účtovnú závierku ešte v roku 2015. V čase jeho výmazu zo zoznamu dlhoval Protimonopolnému úradu SR takmer 200 000 eur.

Živnostníci ubúdajú ešte rýchlejšie
Rok 2025 bol z hľadiska živnostenského podnikania ešte dramatickejší. Zaniklo viac ako 66 000 živností, pričom ich vzniklo len vyše 42 000. Ide o najvyšší počet zaniknutých živností v histórii Slovenska. Po prvý raz za 6 rokov ich zaniklo viac ako vzniklo dva roky za sebou.
Najviac živností vznikalo v stavebníctve (10 060), no ide už o tretí rok za sebou, keď počet nových živností v tomto odvetví klesol. V roku 2023 ich bolo ešte 15 000, v roku 2024 vyše 12 000. Druhým najväčším sektorom boli služby, kde vzniklo 6 185 živností (pokles zo 6 827). Jediným väčším odvetvím, kde počet živností rástol, boli financie – medziročne z 2 784 na 2 903.
Na strane zánikov dominuje stavebníctvo s vyše 17 610 zaniknutými živnosťami, čo predstavuje nárast o 31,8 %. V službách zaniklo vyše 7 000 živností, v maloobchode vyše 5 000. V deviatich z desiatich najväčších odvetví počet zaniknutých živností rástol dvojciferným tempom. Jedinou výnimkou boli financie, kde ich počet mierne klesol.
Najviac živností zaniklo v marci (8 500), decembri (8 800) a januári (6 100). Marec bol ovplyvnený nábehom tzv. transakčnej dane, ktorá mala okrem firiem zasiahnuť aj živnostníkov.
„Na odvodoch zaplatím viac, ako zarobím“
Doteraz mali začínajúci živnostníci odvodové prázdniny, ktoré trvali 12 až 18 mesiacov. Po novom sa toto obdobie skracuje len na päť mesiacov. Po jeho skončení začne živnostník platiť takzvaný štartovací odvod vo výške 131,34 eura mesačne.
Tento zvýhodnený režim však trvá len do konca kalendárneho roka, v ktorom bola živnosť založená. Od januára nasledujúceho roka už platia nové minimálne odvody – 303,11 eura do Sociálnej poisťovne a 121,92 eura na zdravotné poistenie. Spolu ide o povinný mesačný odvod 425,03 eura. V porovnaní s rokom 2025 to predstavuje nárast o takmer 81 eur.
Pre tisíce živnostníkov to znamená, že na povinných odvodoch zaplatia viac, ako reálne zarobia. Výstižne to ilustruje prípad pani Kataríny: „Po večeroch rada vyrábam sviečky. Nie je to biznis, skôr radosť, predám ich pár kusov kamarátkam a známym. Za rok vystavím možno štyri faktúry po dvesto eur,“ opisuje svoju skúsenosť. S novými pravidlami by jej ročné odvody presiahli 5 000 eur, hoci na tržbách utŕži len 800 eur.
Polovica faktúr je do 500 eur: Dáta ukazujú realitu
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: analýza Finstat, KROS Fakturácia