Na Slovensko mohli dopadnúť vzácne meteority. Najväčší má zrejme až dve kilá

Prelet denného bolidu v okolí Rimavskej Soboty, ku ktorému došlo ešte v pondelok (24. 7.) popoludní, sa pravdepodobne skončil pádom meteoritov na zemský povrch na juhu stredného Slovenska.

Najväčší meteorit môže mať podľa vedcov hmotnosť dva kilogramy. Na svojej webovej stránke o tom v sekcii venovanej významným bolidom informoval Astronomický ústav Akadémie vied (ASU AV) Českej republiky v meste Ondřejov, ktorý dráhu telesa prepočítaval.

Základné parametre preletu bolidu atmosférou určili odborníci s pomocou informácií z piatich staníc na území Maďarska a Slovenska.

Lokalita najpravdepodobnejšieho dopadu

„Ukázalo sa, že bolid prenikol dostatočne hlboko do atmosféry, čo spolu s ďalšími údajmi a okolnosťami nasvedčuje tomu, že došlo k pádu meteoritov na zemský povrch,“ skonštatovali vedci z ASU AV ČR.

K vstupu meteoroitu o hmotnosti niekoľko desiatok kilogramov do zemskej atmosféry došlo podľa odborníkov v pondelok o 15:18 h, prvýkrát bol zaznamenaný vo výške 63 kilometrov nad zemským povrchom juhovýchodne od Rimavskej Soboty.

Teleso letelo severozápadným smerom, v nižších výškach meteoroit výrazne brzdil a ďalej sa rozpadal. Najväčší úlomok prestal byť pozorovateľný vo výške necelých 26 kilometrov vo vzdialenosti približne päť kilometrov od vodnej nádrže Málinec v okrese Poltár.

Teplota mora v obľúbenej dovolenkovej destinácii výrazne klesla: Môže za to zaujímavý jav

„Celú svetelnú dráhu dlhú takmer 50 kilometrov preletel bolid za necelé štyri sekundy. I keď väčšina pôvodnej hmoty zhorela v atmosfére, je veľmi pravdepodobné, že mnoho prevažne menších meteoritov dopadli až na zemský povrch. Najväčší meteorit môže mať hmotnosť až dva kilogramy, menšie meteority budú mať desiatky až stovky gramov,“ priblížil ASU AV ČR.

Lokalita najpravdepodobnejšieho dopadu meteoritov sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže Málinec v zalesnenej oblasti horného toku Ipľa a je 12 kilometrov dlhá a necelý kilometer široká. Ak by sa meteority podarilo nájsť, zaradili by sa podľa vedcov do vzácnej kategórie meteoritov s rodokmeňom.

Atmosférické výbuchy

Teleso, ktoré sa nazýva aj Tunguzský meteorit, možno zaradiť do kategórie tzv. atmosférických výbuchov. Ide o prípady, keď asteroid (meteoroit) exploduje ešte v atmosfére, pričom výbuch, tzv. airburst, sprevádzajú veľmi silné sprievodné efekty.

„Ide o silnú tlakovú vlnu a vysokú teplotu, ktoré môžu zabíjať a ničiť, pričom objekt vôbec nemusí ani dopadnúť na Zem. Stačí, ak celý exploduje vysoko v atmosfére, takže nevznikne ani impaktný kráter. Samotná explózia je spôsobená zabrzdením telesa v atmosfére z jeho kozmickej rýchlosti v priebehu pár sekúnd.“

„Trenie s atmosférou enormne zohreje samotné teleso a jeho kinetická energia sa premení na teplo. Vysoká teplota a obrovský tlak spôsobia náhlu deštrukciu samotného telesa,“ povedal pre TASR astronóm Peter Vereš z Centra pre planétky na pôde Harvardského a Smithsonianskeho centra pre astrofyziku v americkom Bostone.

zdroj: TASR/František Iván

Objekt, ktorý spôsobil explóziu v okolí sibírskej rieky Tunguzka v Rusku, mohol mať priemer 50 až 60 metrov. Do zemskej atmosféry vletel 30. júna 1908 ráno a explodoval 5 až 10 kilometrov nad riedko osídlenou oblasťou. Rázová vlna polámala 8 miliónov stromov na ploche 2 150-štvorcových kilometrov.

Podľa dobových svedectiev zahynuli najmenej traja ľudia. Keby teleso priletelo o štyri hodiny neskôr, zasiahlo by Petrohrad a kompletne by ho zničilo.

Dopady veľkých asteroidov

Občas používaný názov Tunguzský meteorit nie je správny. Meteoritom sa totiž nazýva teleso, ktoré dopadne na zemský povrch. Objekt, ktorý letí kozmickým priestorom ešte pred stretom so Zemou a jej atmosférou, sa nazýva „meteoroit“. Svetelný jav sprevádzajúci prelet atmosférou sa volá „meteor“.

V prípade neškodných meteorov, ktoré zaznamenáme ako svietiace čiary, ide o drobný kozmický prach s veľkosťou milimetrov či centimetrov. Mimoriadne jasný meteor sa nazýva bolid. Stret s telesami s veľkosťou desiatok metrov už môže mať vážnejšie dôsledky.

Explózia bolidu, ktorý zažiaril 15. februára 2013 ráno nad ruským Čeľabinskom, rozbíjala okná do vzdialenosti 100 kilometrov, pričom sa zranilo okolo 1 000 ľudí – prevažne od črepín.

Ak sa bojíš medveďa, urob si dobrodružnú stanovačku doma. Vyskúšaj „backyard camping“

„Samotné efekty, známe ako airburst, sú veľmi zaujímavé. Ide o pomerne novú oblasť, ktorej odborníci venujú intenzívnu pozornosť posledných 10 až 20 rokov. Predtým sa o týchto efektoch veľmi nevedelo. Spôsobujú ich objekty, ktoré majú rozmery približne od 10 metrov do 50 až 70 metrov, samozrejme záleží aj od ich rýchlosti a zloženia.“

„Hoci meteorický kráter nevznikne, ostávajú po nich iné stopy. Napríklad v podobe púštneho skla, čo je piesok premenený vysokou teplotou. To môžu byť stopy po dávnom meteorickom airburste v atmosfére,“ vysvetlil Peter Vereš.

Od Čeľabinsku bola doteraz najsilnejšia explózia cca. 10-metrového telesa 18. decembra 2018 nad Kamčatkou a následne výbuch cca. 8-metrového asteroidu 22. decembra 2020 v Číne. Explózie tohto typu sa odohrávajú pomerne často, cca. 20 až 40 ráz počas roka.

Teleso s veľkosťou cca. 10 metrov však do atmosféry vletí priemerne iba raz za 10 rokov a 20-metrové raz za 60 rokov. Dopady veľkých asteroidov sú ešte zriedkavejšie – pri planétkach s rozmermi 100 metrov je to napríklad každých cca. 1 000 rokov.