Na Slovensku už šiesty rok stúpa počet nakazených HIV: Nádejou pre pacientov je nová pilulka, ktorú stačí brať raz za týždeň

Ľudia s HIV môžu čoskoro dostať novú možnosť liečby. Namiesto dennej tabletky im bude stačiť užiť liek raz za týždeň, a to s rovnakou účinnosťou.

Vyplýva to z rozsiahlej medzinárodnej klinickej štúdie, ktorú predstavuje portál Healthline. Kombinácia dvoch antiretrovírusových liekov, islatravir a lenakapavir, podávaná v jednej tablete raz týždenne, dokázala potláčať HIV rovnako účinne ako bežne používaná denná liečba.

Do randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdie fázy 3 s názvom ISLEND-1 sa zapojilo 607 dospelých na 106 pracoviskách v 12 krajinách.

Nová štúdia priniesla pozitívne výsledky

Vedci porovnávali novú dvojkombináciu s liekom Biktarvy, štandardnou trojkombináciou užívanou raz denne. Po 48 týždňoch nemal žiadny účastník užívajúci týždennú tabletku vírusovú nálož 50 kópií na mililiter alebo vyššiu (to je hranica, ktorá určuje, či je vírus pod kontrolou). V oboch skupinách si vírusovú supresiu udržalo viac než 93 % účastníkov a u nikoho nedošlo k virologickému zlyhaniu liečby.

Charles Flexner, profesor medicíny na Univerzite Johna Hopkinsa, ktorý sa na výskume nepodieľal, výsledky komentoval slovami: „Táto štúdia veľmi presvedčivo dokazuje, že [tabletka] obsahujúca dve anti-HIV liečivá podávaná raz týždenne je pri zabraňovaní replikácii vírusu rovnako účinná ako jedna zo štandardných, zlatých, trojkombinovaných tabliet užívaných raz denne.“

Nežiaduce účinky, väčšinou mierne až stredne závažné (infekcie horných dýchacích ciest, hnačka, bolesť hlavy, nevoľnosť), sa vyskytli u 79,3 % ľudí na týždennej liečbe a 78,5 % ľudí na dennej liečbe. Dôležité obmedzenie štúdie je, že týždenná tabletka nepotláča hepatitídu B. Dva lieky v dennom režime pôsobia na HIV aj hepatitídu B súčasne.

Prečo je frekvencia dôležitá

Moderná antiretrovírusová liečba (ART) dokáže znížiť množstvo vírusu na nedetekovateľnú úroveň, čím zároveň zabraňuje sexuálnemu prenosu HIV. Liečbu je však nutné užívať dôsledne, pretože vynechané dávky umožňujú vírusu opäť sa množiť.

Užívanie dennej tabletky, hoci len jednej, môže časom viesť k psychickej záťaži, ktorú odborníci označujú ako „únavu z tabliet“. Ide o mentálnu, emocionálnu alebo behaviorálnu vyčerpanosť spojenú s pravidelným užívaním liekov. Týždenná tabletka by znížila počet plánovaných dávok z 365 na 52 ročne.

Na Slovensku diagnózy dlhodobo pribúdajú

Kým vo svete pribúdajú nové možnosti liečby, na Slovensku podľa VšZP počet ľudí s diagnózami súvisiacimi s HIV alebo AIDS už šiesty rok po sebe rastie. V roku 2020 evidovala poisťovňa celkovo 584 takýchto poistencov. V roku 2024 to však bolo už 828, z toho 659 mužov a 169 žien.

Muži dlhodobo tvoria približne 80 % všetkých diagnostikovaných, ženy zvyšných 20 %. Najpočetnejšou skupinou sú muži vo veku 30 až 50 rokov. Tí v roku 2024 tvorili polovicu zo všetkých 828 poistencov s týmito diagnózami.

Prevencia zahŕňa aj pravidelné testovanie. VšZP v rámci produktu Peňaženka zdravia svojim poistencom od 18 rokov prispieva na samoodberové testy na sexuálne prenosné ochorenia, a to vo výške 50 % doplatku, najviac však 45 eur na jeden test.

Slovensko má napriek tomu najnižší počet diagnóz v celej EÚ

Rastúci trend na Slovensku môže na prvý pohľad pôsobiť znepokojivo, v medzinárodnom porovnaní je však krajina na tom najlepšie spomedzi všetkých členov Európskej únie.

Podľa správy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) za rok 2024 malo Slovensko so 113 nahlásenými prípadmi a mierou 2,1 diagnózy na 100-tisíc obyvateľov jednoznačne najnižší výskyt spomedzi všetkých 30 krajín EÚ/EHP.

Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Malta (20,6 na 100-tisíc, 116 prípadov) a Írsko (18,8 na 100-tisíc, 1 008 prípadov). Tieto krajiny hlásia takmer desaťnásobne vyššiu mieru výskytu než Slovensko. Priemer za celú EÚ/EHP v roku 2024 predstavoval 5,3 diagnózy na 100-tisíc obyvateľov.

Podobný obraz ukazuje aj širší pohľad na celý európsky región WHO, ktorý okrem členských štátov EÚ zahŕňa aj krajiny východnej Európy a strednej Ázie. Najvyššie miery výskytu (nad 15 prípadov na 100-tisíc obyvateľov) v roku 2024 zaznamenali Rusko, Ukrajina, Moldavsko, Malta, Kazachstan, Arménsko, Írsko, Gruzínsko a Kirgizsko.

Naopak, medzi krajinami s najnižším výskytom (do 3 prípadov na 100-tisíc) sa popri Slovensku umiestnili aj Švédsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Chorvátsko, Rakúsko, Maďarsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta