Najlepšia krajina na svete, kde sa naozaj oplatí žiť? Príbeh „dokonalého“ štátu s temnou stránkou

8. októbra 2022 o 11:15

Japonsko bolo kedysi ekonomickým zázrakom
Dnes sa borí v problémoch, no ostáva medzi najsilnejšími ekonomikami planéty
Cena za to je privysoká – úmrtia z prepracovania či samovraždy

Shinkansen prechádza mestom, starší muž spí v japonskom metre, vysvietená ulica japonského mesta

Ilustračná snímka, Unsplash/Kentaro Toma & Matt Watts, CC BY-SA 2.0 , via Wikimedia Commons & Unsplash/Erik Eastman

Japonsko bolo kedysi ekonomickým zázrakom
Dnes sa borí v problémoch, no ostáva medzi najsilnejšími ekonomikami planéty
Cena za to je privysoká – úmrtia z prepracovania či samovraždy

Žiarivé neóny, najmodernejšie mobily i reštaurácie, kde nás príde obslúžiť robot. Aj to je Japonsko, ktoré vnímame ako vyspelú technologickú veľmoc. Krajina, ktorá od nepamäti mierila poriadne vysoko.

Pri rozprávaní, ako vysoko, nebudeme zachádzať až do éry pred naším letopočtom, skočíme ku koncu 19. storočia. Pre Japonsko to boli dobré časy. Pomaly bohatlo a jeho hospodárstvo niekedy rýchlo, inokedy aspoň stabilne, rástlo.

Krajina vyťažila z 1. svetovej vojny, v ktorej stála na strane víťazov, z toho, že z európskych konkurentov na trhu ostali trosky. Aj veľká hospodárska kríza poznačila Japonsko o niečo menej.

Niet divu, že pred 2. svetovou vojnou vyrástlo v rozsiahle impérium. Veľké majetky investovali do armády a zbrojenia, pretože chceli viac. Viac územia, surovín, politického vplyvu. Akurát sa trochu prerátali. A nielen raz.

Veľké ambície priniesli veľký pád

Japonsko vo „veľkom štýle“ vstúpilo do 2. svetovej vojny. Celý svet v roku 1941 šokovalo útokom na americkú námornú základňu Pearl Harbor na havajskom ostrove Oahu. Trúfli si na super veľmoc.

USA boli síce „zapletené“ vo viacerých konfliktoch, no len veľmi zriedkavo sa stávalo, že by sa na ich území i bojovalo. Ešte výnimočnejšie krajinu niekto priamo napadol. Japonci to ale spravili a navyše zaútočili nečakane, prekvapivo a rýchlo.

Do konfliktu, ktorý sa rozhorel celým svetom, predsa vstupovali s veľkými ambíciami. Túžili sa stať ekonomickou veľmocou, dominovať vo Východnej Ázii politicky i vojensky, s cieľom zabezpečiť si prístup k zásobám surovín či pracovnej sile.

Už predtým, ako si trúfli na USA, vstúpilo Japonsko do paktu s Nemeckom a Talianskom a brutálne zaútočilo na Čínu. Za svojimi cieľmi išli pod vedením Hideki Toja, generála a neskôr premiéra, veľmi tvrdo.

To, čo počas vojny napáchali, sa do dejín zapísalo krvavými písmenami. Spomínajú sa masakre civilistov, najmä v čínskom Nankingu, kde podľa odhadov zahynulo asi 150- až 300-tisíc ľudí, vyhladované okupované krajiny, obchod s ľuďmi či znásilňovania.

Vojaci sa neštítili ani poriadne nečistých praktík, akými boli útoky na nemocničné lode. Inokedy zase predstierali, že sú zranení alebo sa vzdávajú, aby šokovaného nepriatelia napadli.

Nevyhli sa ani experimentom na ľuďoch a krutým biologickým zbraniam. Napríklad to boli keramické bomby naplnené blchami nakazenými bubonickým morom.

Stredoškoláčky z Chiranu mávajú na rozlúčku s vetvičkami čerešňového kvetu vzlietajúcemu pilotovi kamikadze.

zdroj: unlisted, Public domain, via Wikimedia Commons

Zabúdať netreba ani na zúfalých kamikadze. Boli to piloti v špeciálne vyrobených lietadlách, ktorí úmyselne narážali do nepriateľských cieľov, najmä do vojnových lodí. Vedeli, že útok neprežijú, no napriek tomu sa na misie vydávali.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM