NAJNOVŠÍ PRIESKUM: Slováci priznali, čoho sa boja viac ako koronavírusu

Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Actly, zameraného na postoje ľudí v čase pandémie ochorenia COVID-19. S počtom pribúdajúcich prípadov sa opäť zvyšuje pocit ohrozenia novým koronavírusom.

„Prvýkrát od apríla sa cíti ohrozených viac ako 40 % ľudí. Podobne ako na jar, aj na konci leta sa ohrozenejší cítia starší ľudia, najmä dôchodcovia,“ konštatuje spoločnosť. Zaujímavým zistením je, že pocit ohrozenia klesá so vzdelaním.

NÁZOR: Korona na svadby nechodí. Alebo o tom, ako sa nám politici v svadobnom smejú do tváre

Výsledky prieskumu ukazujú, že ľudia sa najviac obávajú dlhodobého prepadu ekonomiky, ide o 79 %. Traja zo štyroch sa obávajú o schopnosť Slovenska využiť miliardy z fondu obnovy. Na výsledky pre mnohých prekvapivého prieskumu reagoval aj Michal Truban z Progresívneho Slovenska. 

„Som si istý, že ak by sa takýto prieskum teraz spravil medzi slovenskými primátormi, starostami, vedcami, inovátormi alebo zamestnávateľmi, výsledok by bol ešte horší. A to je veľmi zle, pretože práve to sú ľudia, ktorých dôveru a spoluprácu vláda potrebuje, ak chce miliardy eur reálne a efektívne dostať z papiera do života,“ myslí si Truban.

Problémom čerpania podľa Trubana nikdy nebolo spísať pekné ciele a strategické vízie, ale pripraviť a zrealizovať reálne projekty v teréne. To sa podľa jeho slov dá len vtedy, ak beriete do úvahy konzultáciu s ľuďmi, ktorí majú tie peniaze v obciach, na univerzitách alebo vo firmách reálne investovať do konkrétnych projektov. Nebude to fungovať, ak dostanú pre nich nezrozumiteľné a pre ich prax nelogické pokyny z hora. 

Europoslanec za politickú skupinu Renew Europe Michal Šimečka vyzýva vládnych predstaviteľov, aby zverejnili, kto pracuje na reformnom pláne obnovy Slovenska, ktorý treba predložiť Európskej komisii do 15. októbra. 

„Viac ako sedem miliárd eur, ktoré Slovensko môže čerpať z Fondu obnovy, je neopakovateľnou príležitosťou a máme len jeden pokus to správne využiť,“ myslí si europoslanec.

V procese prípravy plánu reforiem však podľa neho vládne veľký chaos. „Práve dnes je ten moment, keď potrebujeme maximálnu transparentnosť a verejnú diskusiu o tom, aké priority chceme pre Slovensko na najbližšie roky,“ zdôraznil Šimečka s tým, že vláda podľa neho koná netransparentne, ba priam tajne.

„Fond obnovy naozaj nie je nejaké ‚kinder vajce‘ a občania teraz nečakajú na to, čo si v ňom nájdu. Od premiéra neočakávajú tajnosti a prekvapenia, ale zodpovedný a otvorený prístup, a hlavne verejnú diskusiu,“ dodal Šimečka.

Podľa neho ide o tak masívny objem peňazí, že o ňom nemôže rozhodnúť zopár politikov na koaličnej rade „niekde za zavretými dverami“. Vzdelávanie musí byť hlavnou témou nielen reformného plánu vlády, ale aj investícií z európskych peňazí.

Podľa Veroniky Remišovej, predsedníčky strany Za ľudí, by jednou z prvých reforiem a investičných priorít malo byť najmä vzdelávanie, informuje TASR. Tvrdí, že peniaze z fondu obnovy a rozvoja sa musia použiť na komplexnú reformu školstva a nástrojov na zvládnutie krízových situácií, ako je táto pandémia.

Minister Gröhling už vie, ako bude odoberať tituly a rušiť vysoké školy

„Zlepšenie digitálneho učiva, dostupný internet v školách, online maturity, systém merania kvality škôl a učiteľov, prepojenie a internacionalizácia vysokých škôl či osobný účet na celoživotné vzdelávanie a rekvalifikáciu, ktorý by zabezpečil zmenu paradigmy v školstve a naučil ľudí učiť sa kontinuálne celý život vzhľadom na rýchlo meniaci sa trh práce,“ pripomenula predsedníčka strany Za ľudí.

Premiér Igor Matovič 21. júla po prílete zo summitu EÚ, kde sa schválil rozpočet a fond obnovy po koronakríze, povedal, že Slovensko bude mať zo zdrojov EÚ v najbližších 7 rokoch k dispozícii 34,1 miliárd eur. Premiér vtedy konštatoval, že z rozpočtu na roky 2014 – 2020 má Slovensko nevyčerpaných osem miliárd eur a pre nasledujúcich sedem rokov má v rámci rozpočtu EÚ k dispozícii 18,6 miliardy eur, pričom v rokoch 2021 až 2023 môže čerpať ďalšie európske fondy v sume 7,5 miliardy eur.