Naši predkovia to vedeli už dávno: Pôst dokáže urobiť s ľudským telom zázraky

Pôst je spoločným prvkom takmer každej veľkej náboženskej tradície, či už je to budhizmus, kresťanstvo, hinduizmus, islam alebo judaizmus. Už v starovekom Grécku Hippokrates veril, že pôst pomáha telu v samouzdravovacom procese. Pôst má tradíciu aj u nás najmä pred Veľkou nocou.

Počas ramadánu sa napríklad mnoho moslimov postí od úsvitu do západu slnka, každý deň v rozmedzí 30 dní. Vedci na základe tejto stáročnej tradície získali množstvo informácií o tom, čo sa deje s ľudským telom v období pôstu. Prišli na to, že má na organizmus blahodarné účinky.

Čo to vlastne pôst je

Slovo pôst má viacero významov. Prvé zmienky o tomto fenoméne sa objavujú už v Biblii. Znamená odrieknutie si stravy, v niektorých prípadoch aj úplne, čo znamená, že sa počas dňa len pije voda a nekonzumujú sa potraviny, vysvetľuje Web MD.

„Pôst je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Z historického hľadiska mal však pôst aj iný význam, keďže išlo o prirodzený kolobeh prírody,“ hovorí odborníčka na stravovanie – docentka Adela Penesová, ktorá redakcii Startitup vysvetlila, ako pôst funguje, na čo je dobrý a čomu sa treba vyvarovať.

„Po zimnom období ľuďom dochádzali zásoby, pričom v komorách im zväčša zostali len zemiaky, obilniny a rôzne semená. Prirodzene sa teda uskromňovali, nejedli mäso či mastné jedlá. Museli myslieť na to, že si musia časť semien, obilnín a zemiakov nechať na jarnú výsadbu, aby mali čo jesť aj o rok,“ dodáva.

Jesť, či nejesť: Toto sa stane s tvojím telom, keď z jedálnička úplne vylúčiš mäso

Pôst môže znamenať aj vyhýbanie sa určitému druhu jedla, napr. mäsu a mäsovým výrobkom, sladkostiam či alkoholu. „Intermittent fasting“ znamená v preklade prerušovaný pôst, ktorý má niekoľko alternatív, uvádza Johns Hopkins Medicine.

Pôst má viacero alternatív

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti