NATO i EÚ sa môžu rozšíriť o nových členov. Putin sa prerátal

Podľa množstva odborníkov sa ruská invázia neobmedzovala len na politické ciele na Ukrajine, ale aj ciele v zahraničí. Ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne počítal s tým, že členské štáty Európskej únie i Severoatlantickej aliancie (NATO) sa rozvadia a nebudú schopné rýchlej a jednotnej reakcie, čím by rozdelil Alianciu a EÚ.

Tento predpoklad mohol nadobudnúť z pomalej reakcie Únie, keď v roku 2014 prvýkrát napadol Ukrajinu. EÚ vtedy uvalila ekonomické sankcie na Rusko až de facto v dôsledku zostrelenia letu Malaysia Airlines 17, pri ktorom zomreli občania Únie.

Putinova apokalypsa: Taktické jadrové zbrane i omyl. Šesť scenárov, ktoré môžu rozpútať svetový konflikt

Putin sa ale prerátal a Európska únia i NATO reagovali prekvapivo jednotne a rýchlo. Zhodu našli aj v sankciách, ktoré ubližujú aj našej ekonomike. Ruská invázia obrátila mienku verejnosti v krajinách, ktoré v týchto zoskupeniach nefigurujú v prospech ich vstupu. Ide pritom tradične neutrálne krajiny, z ktorých mnohé sa nezapojili ani do druhej svetovej vojny. 

Viacero predstaviteľov Ruska sa vyhrážalo Fínsku a Švédsku

Aliancia by sa tak mohla rozrásť o Fínsko, Švédsko, Island či Írsko aj napriek ruským vyhrážkam.