NATO je pripravené zasiahnuť v Kosove v prípade ohrozenia stability. Hrozí Balkánu nový konflikt?

Situácia medzi Kosovom a Srbskom je opäť napätá. Eskaláciu priniesli protesty etnických Srbov, počas ktorých zablokovali hraničné priechody a ozvala sa dokonca aj streľba.

Situáciu monitoruje mierová misia NATO, ktorá sľubuje zásah, ak by sa zhoršila. Vynorili sa dokonca aj obavy, či Balkán nesmeruje k ďalšej vojne a Srbsko nie je posilnené činmi Ruska na Ukrajine.

Etnickí Srbi protestovali proti opatreniu, podľa ktorého osoby vstupujúce na územie Kosova so srbskými dokladmi totožnosti ich budú musieť od 1. augusta počas pobytu v krajine nahradiť dočasným dokladom. Etnickí Srbi, ktorí majú evidenčné čísla vozidiel vydané Srbskom, ich mali do dvoch mesiacov vymeniť za kosovské, uvádza TASR.

V nedeľu večer stovky etnických Srbov zaparkovali kamióny, cisterny a iné veľké vozidlá na cestách smerom k hraničným priechodom Jarinje a Brnjak, čím zablokovali dopravu.

Okolo barikád sa zhromaždili davy miestnych Srbov s úmyslom tam zostať. Neskôr sa ozvala aj streľba, keď neznámy útočník strieľal do vzduchu smerom ku kosovským policajtom.

Kosovskí policajti kvôli nepokojom uzavreli spomínané hraničné priechody. Predstavitelia Kosova po konzultáciami so svojimi partnermi, Spojenými štátmi a Európskou úniou, oznámili, že odkladajú uplatňovanie tohto nariadenia o mesiac na 1. septembra.

Predstavitelia Únie, Miroslav Lajčák a Josep Borrell, rozhodnutie uvítali. Srbi v zapätí na severe Kosova v pondelok odstránili barikády, ktorými v nedeľu uzavreli dva hraničné priechody.

Ide pritom o recipročné nariadenie. Rovnaké pravidlá platia v Srbsku pre cestujúcich z Kosova. 

NATO je pripravené zasiahnuť, ak bude treba 

K situácii sa vyjadrila aj mierová misia Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá je v krajine umiestnená v rámci mierovej misie Kosovo Force Pristina (KFOR). Zložky mierovej misie monitorujú situáciu podrobne. Mierové sily z Aliancie uviedli, že situácia je „napätá“ a že sú „pripravené zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita“.

„Naša misia KFOR pod vedením NATO sa plne sústreďuje na každodennú implementáciu svojho mandátu OSN na zabezpečenie bezpečného prostredia a slobody pohybu pre všetkých obyvateľov Kosova,“ uviedla misia vo vyhlásení.

pic.twitter.com/LK1MB2cSoJ

— @NATO – KFOR (@NATO_KFOR) July 31, 2022

Odvoláva sa pritom na prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999.

„KFOR prijme všetky opatrenia potrebné na udržanie bezpečného prostredia v Kosove za každých okolností v súlade s jej mandátom OSN,“ dodala misia.

Kosovský premiér Albin Kurti varoval, že nasledujúce dni môžu byť problematické. „Nasledujúce hodiny, dni a týždne môžu byť náročné a problematické,“ uviedol kosovský premiér vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach.

zdroj: Flickr/Kosovo Forces, Brian J. Holloran

Srbsko bude nútené začať denacifikáciu Balkánu, ozýva sa zo Srbska 

Vynorili sa i obavy, že sa môže opakovať scenár z Ukrajiny a na Balkáne sa môže začať ďalšia vojna. Práve z Belehradu sa ozývajú hlasy, že treba „denacifikovať Balkán“.

Vladimir Djukanovič, srbský člen parlamentu z vládnucej strany napísal na Twitteri: „Zdá sa mi, že Srbsko bude nútené začať s denacifikáciou Balkánu.“ Je to odkaz na výhovorku Ruska, ktorú používa na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu.

Rovnako ako Rusko, i Srbi tvrdia, že sa obávajú o menšinu svojich krajanov, ktorí sú podľa nich utláčaní.

zdroj: Flickr/Kosovo Forces, Brian J. Holloran

„Budeme sa modliť za mier a usilovať sa o mier, ale nedôjde ku kapitulácii a Srbsko zvíťazí,“ cituje New York Times nedeľňajšie slová prezidenta Srbska Aleksandara Vučiča.

„Ak sa odvážia prenasledovať a týrať a zabíjať Srbov, Srbsko vyhrá,“ pokračoval a neskôr dodal: „Nikdy sme neboli v zložitejšej a komplikovanejšej situácii ako dnes.“

Stranu mu chytilo aj Rusko, ktoré žiada Kosovo, aby dodržiavalo práva etnických Srbov. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová tvrdí, že ide o provokáciu z Kosova a od Spojených štátov a Európskej únie. Žiadny dôkaz však na svoje tvrdenie neposkytla.

„Vyzývame Prištinu, Spojené štáty a Európsku úniu, aby zastavili provokácie a dodržiavali práva Srbov v Kosove,“ povedala podľa ruskej štátnej agentúry TASS.

Putinova invázia môže povzbudiť ďalších, znejú obavy 

Niektorí analytici sa obávajú, že vojna na Ukrajine len posilnila spojencov Kremľa, aby sa chovali viac autoritársky a nepredvídateľne.

Naznačil to Muhamed Latic, bosniansky akademik, skladateľ a konzultant pre zahraničné záležitosti. Uviedol, že medzi povzbudenými je aj srbský prezident Vučič.

„Jedným z (Vladimirových) Putinových kľúčových cieľov na západnom Balkáne je blokovať euroatlantickú cestu Bosny; potenciálnym je vyvolať konflikt,“ napísal v komentári pre Washington Post.

Pripomína, že práve Srbsko je krajina, ktorá odmietla zaviesť sankcie na Rusko, i keď odsúhlasila rezolúciu OSN, ktorá odsudzovala ruskú inváziu na Ukrajinu.

Práve srbská menšina by mohla byť rozbuškou v prípadnom konflikte medzi Kosovom a Srbskom. Etnickí Srbi tvoria približne 5 percent z 1,8 milióna obyvateľov Kosova.

zdroj: Flickr/Kosovo Forces, Jerry Boffen, 130th

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Jednostranné vyhlásenie Srbska prišlo deväť rokov po tom, čo sa vďaka 78 dní trvajúcej kampani NATO podarilo vytlačiť srbské sily z krajiny. Etnické Srbi ale odmietajú uznať autoritu Prištiny a žijú spôsobom ako pred vyhlásením nezávislosti.

Spojenci Srbska, ako Rusko alebo Čína, neuznávajú Kosovo ako nezávislý štát. Väčšina štátov Európskej únie a Aliancie ho uznala. Výnimkou je napríklad Španielsko, Grécko alebo Slovensko.

Vláda Roberta Fica odmietala jeho uznanie, vláda Ivety Radičovej naznačila, že by sa toto rozhodnutie v budúcnosti mohlo zmeniť. Bývalý prezident Andrej Kiska dokonca vyzýval k uznaniu Kosova, no postoj Slovenska sa oficiálne nezmenil.

zdroj: Flickr/MORH Ministarstvo obrane

Srbsko nenapadne Kosovo, pretože je tam misia NATO, myslí si väčšina 

Objavili sa obavy, že Rusko môže rozdúchať staré konflikty, aby odpútalo pozornosť od Ukrajiny alebo vyvolalo nestabilitu v Európe.

„Dnešné napätie na hranici medzi Srbskom a Kosovom naznačuje, že Rusko môže zvažovať iné fronty; ak sa vojna na Ukrajine nevyvíja podľa ich predstáv, mohli by podnietiť spojencov ako Srbsko, aby znovu otvorili staré zlomové línie. Znepokojujúce časy pre európskych lídrov,“ uviedla Lindsey Hilsumová, novinárka z britskej stanice Channel 4 News.

zdroj: Flickr/U.S. Army, Nicholas Farina.

Väčšina expertov ale nevníma pravdepodobnosť prepuknutia novej vojny na Balkáne za príliš reálnu. Hlavným argumentom, ktorý je proti vojne, je prítomnosť mierovej misie NATO a fakt, že Aliancia má mandát na obranu Kosova.

„Srbsko nemôže napadnúť Kosovo, pretože je tam NATO s mandátom brániť ho,“ uviedol novinár Tim Judah, ktorý pracuje pre The Economist.

Narážal práve na mierovú misiu KFOR, ktorá stráži územie Kosova potom, ako odtiaľ Aliancia vyhnala juhoslovanskú armádu, ktorá na území páchala útlak na kosovských Albáncoch.

V súčasnosti je v Kosove 3 700 vojakov v NATO. Operujú v dvoch veliteľstvách, pričom prvej velia Američania a druhej Taliani. Asistuje im množstvo vojakov z krajín, ako Poľsko, Taliansko či Turecko.

Rusko a Srbsko nemôžu obsadiť Kosovo cez noc, tvrdí novinárka 

„V Kosove nedochádza ku konfliktu ani k eskalácii,“ uviedla novinárka Una Hajdariová, ktorá spolupracovala s množstvom renomovaných médií ako je Politico, New York Times či Boston Globes.

Novinárka pripomína, že podobné vyhrotené situácie sú v Kosove bežné a diali sa aj minulý rok, keď bol zákon ohlásený. Ostrá reakcia z Belehradu vraj ukazuje, že Srbom sa zákon nepáči a nechcú vyzerať slabo.

V skutočnosti si ale dobre uvedomujú, že na území Kosova sú jednotky NATO, ktoré získali mandát na jeho obranu. Pripomína Kumanovskú dohodu, na ktorej malo aktívne participovať aj Rusko.

Dohoda prakticky ukončila vojnu v Kosove vytvorením vzdušnej a pozemnej bezpečnostnej zóny, ktorú chránia jednotky NATO a Kosovci disponujú len policajnými zložkami.

zdroj: Flickr/U.S. Army, Adam Hallmark

„Zatiaľ čo rôzne aspekty dohody boli občas pozastavené na znak dobrej vôle (a spoločné hliadky NATO a srbskej armády boli organizované pozdĺž hranice), keď dôjde k bezpečnostnej kríze, okamžite sa obnovia. To je v podstate ekvivalent k porušeniu článku 5 NATO,“ uviedla novinárka.

„Ako niekto, kto osobne navštívil Bondsteel (najväčšiu základňu americkej armády v regióne, nachádzajúcu sa v Kosove) a kasárne rôznych členov NATO blízko hraníc – môžem s takmer 100 % istotou tvrdiť, že Rusko alebo Srbsko nemôžu (znovu) obsadiť Kosovo cez noc,“ dodala novinárka.

Súhlasí aj novinár z The Telegraph Roland Oliphant, ktorý obvolal svoje zdroje v Belehrade a zistil, že zatiaľ nevyzerá, že by v Európe vznikal nový konflikt.