NATO môže čakať najväčšia zmena za desaťročia. Bývalý ambasádor varuje, že Európa už nemá čas

Otázka, či sa dá NATO zachrániť, sa podľa bývalého amerického veľvyslanca pri Aliancii Iva Daaldera objavuje čoraz častejšie. Dôvodom je postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa denníka Politico dlhodobo spochybňuje význam bezpečnostných aliancií a opakovane naznačuje, že Spojené štáty by mohli z NATO odísť.

Daalder tvrdí, že odpoveď nie je jednoduchá. NATO podľa neho môže prežiť, no nie v podobe, v akej ho Európa poznala posledné desaťročia. „Áno. Ale nie rovnaké NATO, aké sme poznali posledných 77 rokov,“ uvádza bývalý diplomat. Podľa neho bude musieť vzniknúť výrazne iná Aliancia, a to čoskoro.

Trumpov prístup podľa Daaldera nevznikol náhle. Už v roku 1990 v rozhovore pre magazín Playboy hovoril, že spojenci by mali Spojeným štátom platiť za bezpečnosť, ktorú im poskytujú. Neskôr ako prezident označil NATO za „zastarané“, „papierového tigra“ či „zbytočné“. Napätie sa ešte zvýšilo po tom, čo európski spojenci odmietli zapojiť sa do amerického útoku na Irán.

Formálne vystúpenie nie je jediným rizikom

Daalder upozorňuje, že aj keď americký prezident nemusí z NATO formálne odísť, stále môže Alianciu vážne oslabiť zvnútra. Americký zákon z roku 2023 síce obmedzuje možnosť jednostranného vystúpenia bez súhlasu Kongresu, jeho ústavnosť je však podľa neho otázna.

Podľa Politico existuje viac spôsobov, ako by Washington mohol podkopať dôveryhodnosť kolektívnej obrany. Prezident môže znížiť počet amerických vojakov v Európe, obmedziť schopnosti rozmiestnené na kontinente, stiahnuť americkú armádu z veliteľskej štruktúry NATO alebo odmietať účasť na rokovaniach, kde je potrebný konsenzus spojencov.

Zásadná neistota sa týka aj článku 5. Ten hovorí, že útok na jedného spojenca sa považuje za útok na všetkých. Zároveň však ponecháva na každom štáte, akú pomoc uzná za potrebnú. Daalder pripomína, že aj veľmi obmedzená pomoc, napríklad prilby či okuliare na nočné videnie, by sa mohla formálne zmestiť do tejto definície.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Európa hľadá vlastné nohy

Podobné varovanie prichádza aj od bývalého generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena. V rozhovore pre Euronews označil súčasnú situáciu za najväčšiu výzvu v dejinách úspešnej Aliancie. „My v Európe by sme mali dospieť k záveru, že musíme byť schopní stáť na vlastných nohách,“ povedal.

Rasmussen hovorí o potrebe silného európskeho obranného piliera a o menšej závislosti od americkej bezpečnostnej architektúry. Podľa neho by Európa mala nakupovať zbrane tam, kde sú okamžite dostupné, no zároveň postupne uprednostňovať európsku výrobu.

„Mali by sme znížiť našu závislosť od zahraničných aktérov, ako sú Spojené štáty, ale aj ďalšie krajiny,“ uviedol pre Euronews. Dodal, že Európa by nemala byť naivná a v niektorých prípadoch by mala dávať prednosť európskym zbraniam a munícii.

Nové NATO namiesto čakania

Daalder vidí pred spojencami tri možnosti. Môžu čakať na ďalšieho amerického prezidenta, ktorý obnoví dôveru v NATO. Môžu sa pokúsiť vybudovať čisto európsku obranu mimo NATO, čo však označuje za nereálne. Alebo môžu pretvoriť samotnú Alianciu tak, aby bola viac európska a menej závislá od USA.

Podľa Politico majú Európa a Kanada zdroje, skúsenosti, výrobnú kapacitu aj politickú vôľu, aby postupne nahradili americké jadro aliančného systému. Nebude to však otázka mesiacov. Premena môže trvať päť rokov alebo viac.

Rasmussen dodáva, že napätie s Washingtonom môže byť pre Európu aj nástrojom na zmenu vzťahu so Spojenými štátmi. „Európa by mala využiť túto situáciu ako páku na zmenu vzťahu medzi Európou a Spojenými štátmi,“ povedal pre Euronews.