Prezidentka bez servítky: Môžeme byť generáciou, ktorá poslednýkrát zažije demokraciu (VIDEO)

Každoročný prejav hlavy štátu v parlamentnom pléne je prezidentskou klasikou. Zuzana Čaputová tak predniesla už po tretíkrát zhodnotenie spoločensko-politickej scény na Slovensku. Doteraz tak prezidentka pred zákonodarcami rečnila v súvislosti so správou o stave republiky dvakrát.

Po prvýkrát v roku 2020 krátko pred výročím svojej inaugurácie a druhýkrát pred poslancov predstúpila s prejavom v roku 2021. Do tretice tak vystúpila s prejavom, ktorý sa dotkol najmä najkľúčovejších tém, ktoré hýbu Slovenskom.

Prezidentkin prejav

Aktuálnu správu o stave republiky prezidentka pod parlamentnou strechou predniesla dnes po 13. hodine. Na úvod prezidentka povedala, že táto správa bude jedna z najdôležitejších.

„V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa. Zrejme sa zhodneme, že keď je spoločnosť chudobná, tak je nesúdržná a frustrovaná. Narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie, čo napokon môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti. Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia,“ v úvode sa prezidentka dotkla najmä ekonomickej situácie Slovákov.

„Od chvíle, keď obyvatelia začali pociťovať zhoršenie situácie vo svojich peňaženkách, mnohí odborníci upozorňovali, že Slovensko stojí pred sociálne náročným obdobím. Pomoc však na začiatku prichádzala v porovnaní s okolitými krajinami pomerne neskoro a v relatívne nízkych sumách,“ pokračovala hlava štátu.

Čaputová v súvislosti s ekonomickou krízou menovala aj príbehy konkrétnych ľudí. „Spomeniem príklad otca z Humenného, ktorý si zarábal ako vodič kamiónu, ale zostal sám so svojimi troma malými deťmi a nedokáže sa popri starostlivosti o deti riadne zamestnať, a tak si nemá z čoho uplatniť zvýšený daňový bonus z protiinflačného balíčka. Živí svoju rodinu z necelých 400 eur – náhradného výživného a prídavkov na detí. 207 eur zaplatí len za garsónku a energie, ktoré sa zvyšujú. Denne počíta, koľko môže minúť na nákup. Bežné detské ochorenie znamená niekedy aj desiatky eur na lieky, ktoré si nemôže dovoliť,“ prišla s konkrétnym príklad prezidentka.

Prezidentka taktiež prízvukovala, že vláda Eduarda Hegera priniesla viacero dôležitých reforiem a taktiež začal boj proti korupcii. „Čo má tiež svoj ekonomický rozmer,“ podotkla. Zároveň dodala, že sa zvýšila aj udržateľnosť financií. Dodala, že krátko pred hlasovaním o rozpočte sa nevie, či Slovensko nepríde o časť peňazí z plánu obnovy.

„Vláda Eduarda Hegera dosiahla vo viacerých oblastiach pozitívne výsledky. Boli schválené reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, reforma národných parkov, stratégia dlhodobej starostlivosti, prijali sa dva balíky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Pozitívny obrat nastal v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii, čo má tiež svoj dôležitý ekonomický rozmer. Slovensko pripravilo jeden z najkvalitnejších Plánov obnovy a na Úrade vlády bol sformovaný kvalitný tím, ktorý riadi a koordinuje reformy a investície tohto kľúčového európskeho projektu. Všetky tieto zmeny sú krokmi správnym smerom,“ pochválila hlava štátu. „Preklenutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev,“ konštatovala.

„Ak chceme ochrániť spoločnosť, nastal čas, aby všetky príslušné inštitúcie zamerali svoje úsilie na rozumné používanie už existujúcich pravidiel. Ak demokraciu nebudeme chrániť, môže sa nám stať, že budeme poslednou generáciou, ktorá ju zažije,“ povedala prezidentka počas prejavu.

Odsúdila neznášanlivosť, prejavy nenávisti, ale aj dehumanizáciu. V súvislosti s týmito témami spomenula aj teroristický čin pred podnikom Tepláreň, kde strelec zastrelil dvojicu mladíkov. Taktiež dodala, že v súčasnosti vidíme, na základe rozhodnutí a práce súdov, že mocní ľudia v minulosti často zišli z cesty.

„Schopnosť priniesť spravodlivé rozhodnutia v týchto kauzách je súčasťou úsilia o charakter štátu. Ak sa ako spoločnosť s týmito javmi nedokážeme vyrovnať, a to výlučne zákonným spôsobom, nebudeme žiť v právnom štáte a verejnosť nebude mať možnosť dôverovať jeho inštitúciám,“ zaznelo v prezidentkinom prejave.

Zároveň kritizovala aj prejavy niektorých politických strán. Síce Smer Roberta Fica priamo nemenovala, no medzi riadkami stranu skritizovala s tým, že niektorí členovia tejto strany vystupujú na tlačovkách v úlohe advokátov, ale aj svedkov.

„Zároveň zdôrazňujem, že všetky orgány činné v trestnom konaní musia dbať na to, aby nedochádzalo k pochybeniam, ktoré spravidla znamenajú zásah do ľudských práv. Každé jedno, aj individuálne zlyhanie, môže byť – a vidíme, že aj je využité na spochybnenie všetkých prebiehajúcich vyšetrovaní a na spochybnenie už právoplatných rozhodnutí súdov. Očividné je to najmä na tlačových konferenciách predstaviteľov jednej politickej strany, ktorí vystupujú súčasne v pozíciách advokátov, svedkov či obvinených a svoje vlastné obavy prezentujú verejnosti ako ohrozenie demokracie,“ podčiarkla kriticky Čaputová.

Pandémia, ale aj referendum

Minuloročný prejav hlavy štátu sa v čase zúriacej pandémie koronavírusu, logicky, zameriaval práve na tému ochorenia či dodržiavanie bezpečnostných opatrení. V tom čase hlava štátu pochválila aj končiacu vládu Petra Pellegriniho a raný vládny kabinet vtedajšieho premiéra Igora Matoviča za vysporiadanie sa s rodiacou pandémiou.

Pred vyše rokom zdôraznila, že Slováci v prvej vlne pandémie dodržiavali prijaté opatrenia a Slovensko sa tak k pandémii spočiatku postavilo rázne a rýchlo.

„Na konci augusta 2020 už bola skutočnosť iná. Obavy vedeckej komunity sa začali premieňať na realitu vysokého počtu infikovaných, veľkého počtu hospitalizovaných aj tých, čo ochoreniu podľahli. Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu,“ zaznelo v minuloročnom prejave prezidentky.

Čaputová jasne zdôraznila, že najefektívnejším spôsobom, ako vykorčuľovať z pandemickej situácie, je sa nechať zaočkovať vakcínou proti ochoreniu Covid-19. Okrem témy pandémie už v tom čase prezidentka spomenula aj problematiku referenda súvisiaceho s predčasným koncom vládneho kabinetu.

V tom čase totiž hlava štátu v súvislosti s referendom požiadala o názor práve ústavný súd. Ten po iniciatíve prezidentky referendovú otázku vyhlásil za protiústavnú.