Nečakané poníženie od Putinovho spojenca. „Doneck a Luhansk vám neuznáme, nie sú to štáty“

Kazachstan s najväčšou pravdepodobnosťou neuzná samozvanú separatistickú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) za nezávislé štáty.

Na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade to počas diskusie so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom povedal kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA.

Nečakaná rana

Tokajev v piatok vysvetlil, že v súčasnom medzinárodnom systéme je viac než právo národa na sebaurčenie uprednostňovaný princíp územnej celistvosti štátov. Preto Kazachstan neuznáva Taiwan, Kosovo, Abcházsko či Južné Osetsko. „A tento princíp samozrejme platí aj pre kvázi štátne oblasti ako Doneck a Luhansk,“ povedal prezident Kazachstanu.

DPA pripomenula, že Tokajevove slová kontrastujú s vyjadreniami ruského prezidenta Putina. Rusko uznalo DĽR aj LĽR v rámci hraníc stanovených v ich ústavách a tvrdí, že ich obrana je jedným z dôvodov „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Nemecká agentúra doplnila, že hoci je Kazachstan blízkym spojencom Moskvy, Tokajev od začiatku plne nepodporoval ruskú vojnu na Ukrajine.

„Existujú rôzne názory, sme otvorená spoločnosť,“ povedal kazašský prezident a opäť poukázal na právo Ukrajiny na zachovanie jej územnej celistvosti.

Tokajev sa s Putinom nezhodol ani v otázke globálnej ekonomickej situácie. Putin pri tejto príležitosti hovoril o konci dominancie Západu. Naopak kazašský prezident uviedol, že „musíte vidieť, že Spojené štáty a Západ sú vo všeobecnosti solídne z hľadiska ekonomického rozvoja“.

Starý svetový poriadok

Putin na rozdiel od Tokajeva Spojené štáty kritizuje a obvinil ich z toho, že „v studenej vojne vyhlásili víťazstvo – rovnako ako Londýn – a následne si začali myslieť, že sú bohmi na planéte Zem, ktorí nemajú žiadne povinnosti, len záujmy“.

„Starý svetový poriadok“ založený na jednej veľmoci je nestabilný, domnieva sa Putin. Svet podľa neho zažíva „revolučné tektonické posuny v geopolitike“ ktoré prinesú „zásadné, jednoznačne nezadržateľné zmeny“.

zdroj: TASR/TASS/Sergei Bobylev

Čo sa týka sankcií Západu voči Moskve, Putin vyhlásil, že viac škodia tomu, kto ich zavádza, a označil ich za dvojsečnú zbraň. Európska únia podľa neho môže v dôsledku prijatých sankcií prísť o viac než 400 miliárd dolárov. Ako dosah sankcií spomenul narastajúcu infláciu a nerovnosť.

Západné krajiny podľa Putina zaobchádzajú s ostatnými štátmi ako so svojimi kolóniami a považujú ich za občanov druhej kategórie. Rusko podľa jeho slov bude intenzívnejšie spolupracovať „s každým, kto má o to záujem“, a to napriek tomu, že Západ sa usiluje o to, aby „si vybralo cestu izolácie“. Ruský prezident okrem toho odmietol zodpovednosť Ruska za globálnu potravinovú krízu.

„Rešpektuje“ suverenitu

Rusko však podľa slov Putina členstvo Ukrajiny v EÚ paradoxne neodmieta. „Nevadí nám to. Je suverénnym rozhodnutím každej krajiny vstúpiť alebo nevstúpiť do ekonomických aliancií,“ povedal  počas diskusie na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

„Na rozdiel od Severoatlantickej aliancie (NATO) nie je EÚ vojenská organizácia, ani politický blok,“ dodal šéf Kremľa s tým, že otázku, či je členstvo Ukrajiny aj v záujme Únie, by si mala vyriešiť sama EÚ.

zdroj: TASR/AP Photo/Adam Schreck

„Ekonomická situácia Ukrajiny je taká, že bude potrebovať veľmi veľké dotácie,“ povedal Putin, ktorý vedie už takmer štyri mesiace vojnu proti tomuto susednému štátu.

Európska komisia v piatok odporučila udeliť kandidátsky štatút Ukrajine a Moldavsku. O štatút kandidátskej krajiny požiadalo po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu aj Gruzínsko.

Brusel však navrhol Tbilisi poskytnúť európsku perspektívu a až v neskoršom posúdení sa vrátiť k rozhodnutiu, či si zaslúži aj kandidátsky štatút.