Neďaleko slovenských hraníc zaznamenali zemetrasenie

Slabé zemetrasenie zaznamenali v utorok večer pri severomaďarskom meste Jáger (Eger), 60 kilometrov od slovenských hraníc. Pre agentúru MTI to uviedlo Seizmologické observatórium Radóa Kövesligethyho, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zemetrasenie s magnitúdou 2,7 zaznamenali o 19.54 h. Pocítili ho obyvatelia obce Felsőtárkány.

Zemetrasenie na Slovensku

Ako sme ťa informovali, pár týždňov dozadu zemetrasenie roztriaslo aj tisícky domácností na východe Slovenska. Ľudia boli zhrození, desiatky domov porušili silné otrasy. Hasiči dlho vykonávali monitoring a pomáhali ľuďom v dotknutých obciach. Sila zemetrasenia dosiahla hodnotu 4,9 lokálnej magnitúdy.

Vo februári sa pre Startitup vyjadroval odborník na zemetrasenia Kristián Csicsay, vedúci oddelenia seizmológie v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) ohľadom situácie v Turecku. Hovoril aj o budúcnosti Slovenska v súvislosti s otrasmi, kedy predpovedal, že k silnému zemetraseniu v budúcnosti dôjde aj u nás.

„Vieme z histórie, že aj na našom území boli silné zemetrasenia, ako napríklad v roku 1763 pri Komárne s odhadovanou magnitúdou 6,2 a naposledy v roku 1906 pri Dobrej Vode (pri Trnave) s magnitúdou 5,7. Nemáme dôkazy o tom, že by sa tektonický vývoj na území Slovenska zastavil, tak aj v budúcnosti očakávame silné zemetrasenia s epicentrom na našom území,“ povedal pre Startitup v minulosti Csicsay.

„Denne sa na Zemi vyskytnú tisícky zemetrasení s menšou či väčšou magnitúdou. Podstatná väčšina z tých zemetrasení pochádza z oblastí styku litosférických dosiek,“ vysvetlil.

Dotrasy sú bežné

Odborníka sme kontaktovali opäť, aby nám objasnil, čo môže teraz na východe Slovenska nasledovať.

Seizmológ Csicsay vysvetlil, že „nie je nič nezvyčajné, že prídu takzvané dotrasy, niektoré môžu obyvatelia dokonca aj ucítiť“.  Takýto scenár predpokladá odborník na 99 percent. Zvyšné percento však necháva možnosti, že „príde k silnejšiemu dotrasu, ktorý bude ešte silnejší ako pondelkové zemetrasenie“.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Expert na zemetrasenia upresnil, že na východe krajiny to otrasmi „žije“. Je to aktívna oblasť, preto nemožno vylúčiť ďalšie podobné situácie.

Otrasom by mala väčšina domov na Slovensku odolať

Väčšina domov na Slovensku by mala odolať zemetraseniu s magnitúdou štyri až päť. Pre TASR to v súvislosti so zemetrasením na východe Slovenska uviedli odborníci na seizmickú odolnosť stavieb z Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) Stanislav Kmeť a Michal Tomko.

Podľa Spolku statikov Slovenska (SSS) je odolnosť domov, ktoré nie sú vybudované podľa normových predpisov, závislá od konštrukčného a materiálového vyhotovenia. Na poruchy pri zemetraseniach sú vo všeobecnosti náchylnejšie vyššie budovy.

„Pri seizmických otrasoch je potrebné čo najskôr opustiť priestory domu, najmä na vyšších podlažiach. Skôr, ako dôjde k odbornému posúdeniu statikom, je potrebné okamžite vypnúť prívod elektriny, odstaviť prívod vody a sledovať, aké poruchy – trhliny vznikajú na nosných konštrukciách, a to najmä na stenách domu, ako aj miesto trhlín, ich smer a intenzitu,“ uviedol pre TASR prezident SSS Ján Kyseľ.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Odborníci z Ústavu inžinierskych konštrukcií a dopravných stavieb TUKE dodávajú, že každá nosná časť je staticky dôležitá a tvorí súčasť celku, v rámci ktorého plní svoju funkciu. Preto treba vyhodnotiť stabilitu celého objektu komplexne.

Pri odolnosti rodinného domu voči zemetraseniu zohráva úlohu aj materiál, z akého je postavený. „Dôležitý je spôsob založenia budovy (základová doska, základové pásy alebo pilóty), ako aj riešenie vertikálneho a horizontálneho stuženia objektu,“ skonštatovali s tým, že podstatné je, či sú zrealizované železobetónové vence, hlavne v podkroví a v štítových murivách.

Rozdiel je tiež v tom, či sa dom postavil svojpomocne alebo skúsenou realizačnou firmou. Pri výstavbe nových domov je podľa SSS potrebné nechať si vyhotoviť projekt statiky certifikovaným statikom, ktorého povinnosťou je riešiť konštrukcie domu tak, aby odolali účinkom zemetrasenia.