Nekonečný dopyt po kuracom mäse uspokojený. Vďaka Oculus Rift

Michal Tomek / 21. mája 2014 / Tech a inovácie

Kto by si nedal rád kuracie mäso? Je lacné, chutné, veľmi rýchle na prípravu a ponúkajú ho všade. Aby však dopyt po tomto mäse mohol byť uspokojený, sliepky sú často chované v malých priestoroch, sú kŕmené antibiotikami a často sa nedostanú ani na čerstvý vzduch, prípadne nikdy v život neuvidia trávu. Zdá sa však, že problém je vyriešený.

 

Samozrejme, dá sa argumentovať biochovom a farmármi, ktorí chovajú sliepky vo voľnom výbehu. Hneď si však vieme premietnuť cenu, ktorú za také mäso musíme zaplatiť. Našťastie už je mnoho ľudí ochotných dať viac peňazí za kvalitnejšie mäso. Inou možnosťou je zredukovať spotrebu kuracieho mäsa (a možno mäsa celkovo), čím by sa tlak na výrobcov čiastočne znížil. To je však náročný a dlhodobý proces, ktorý má tak svojich zástancov ako aj odporcov.

 

Základné fakty však zostávajú – ľudstvo chce veľa kuracieho mäsa za málo peňazí. A ešte s primeranou kvalitou. Vieme, že tento trojuholník množstva, ceny a kvality nikdy nebude v ideálnej rovnováhe. Teda, vedeli sme to, kým neprišiel profesor Austin Stewart z Iowa State University so svojim projektom Second Livestock.

 

 

Second Livestock je prepracovaný návrh nového spôsobu chovu hospodárskych zvierat. V začiatkoch sa primárne zameral na kurčatá, neskôr by pravdepodobne pribudli aj ďalšie druhy. Princíp „hospodárstva 21. storočia“ je postavený na technológii virtuálnej reality, ktorú vyvíja Oculus VR. Okrem virtuálnej reality vychádza myšlienka Second Livestock aj z našej dennodennej reality, v ktorej väčšina z nás pracuje v malých boxoch v open space kanceláriách.

 

Idea je asi nasledovná: kurence budú umiestnené v malých boxoch s tým, že pod nohami by mali otáčajúcu sa platformu. To by im dávalo pocit voľnosti pri pohybe. Zároveň by mali na hlave nasadené upravené Oculus headsety, v ktorých by sa im premietala realita toho, čo by mohli vidieť vonku. Tráva, slnko, iné sliepky.

 

 

Takéto boxy so sliepkami by boli umiestňované v tzv. Waste Zero produkčných zariadeniach, čo si zakladatelia predstavujú ako veľké výškové budovy. Tie by zabezpečovali cirkuláciu vzduchu a tak isto aj prúdenie slnečného žiarenie (vitamín D). Okrem toho by sa zvyšky kurčiat využili ako hnojivo. Vzhľadom na riešenie ventilácie by z týchto budov nevznikal ani nepríjemný zápach, a tak by mohli byť umiestňované priamo v mestách.

Producenti by sa mohli vyhnúť nadbytočným distribučným kanálom. Aj to totiž rieši projekt prostredníctvom svojej stránky. Producenti by sami vyhľadávali odbyt, keďže by na to mali čas. Okrem toho si budú môcť pridať niečo k cene za to, že kurča žilo „zdravý a šťastný život“, a cena zostane stále nižšia než je v súčasnosti od biofarmárov. Second Livestock si zaúčtuje malé percento z predaja.

 

Detaily projektu nájdete na stránke Second Livestock.

 

 

To najlepšie na záver

Všetko vyššie uvedené je iba sociálny experiment spomínaného profesora, ktorý sa snaží otvoriť diskusiu o tom, kam až vieme v oblasti technológií zájsť, a ako nás to ovplyvní. Profesor Stewart pre portál Fast Company povedal: „Žijeme v malých boxoch, pracujeme v malých boxoch a stále viac sa ponárame do virtuálneho sveta. Prečo by si sliepky nevybrali to isté?“

Bez ohľadu na to, či ide o reálny biznismodel alebo je to skutočne iba experiment, som si istý, že niekde na svete už niekto podobný mechanizmus vyvíja a čoskoro s ním príde na trh. A ja nie som úplne presvedčený o jeho správnosti. Našťastie, ešte stále zostávajú tie dve doterajšie možnosti. 

 

zdroj: secondlivestock.com, fastcoexist.com, genesis.com.au

Pridať komentár (0)