Nemecko sa obáva o svoje zlato: 1 236 ton v hodnote 160 miliárd eur „uviazlo“ v USA, geopolitika hrá proti

  • Zlato je pod dohľadom Spojených štátov
  • Vzhľadom na aktuálny vývoj však majú Nemci obavy
  • Politika USA je totiž konfrontačná a nevyspytateľná
Nemecké zlato stráži Donald Trump
  • Zlato je pod dohľadom Spojených štátov
  • Vzhľadom na aktuálny vývoj však majú Nemci obavy
  • Politika USA je totiž konfrontačná a nevyspytateľná
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Zlato je dnes spomínané predovšetkým v kontexte ceny. Ale nielen jej. Debata o repatriácii zlata sa v Nemecku opäť dostala do popredia v kontexte zhoršujúcich sa transatlantických vzťahov a nepredvídateľnej politiky administratívy Donalda Trumpa. Jadrom sporu je približne 1 236 ton nemeckého zlata v hodnote viac ako 160 miliárd eur, ktoré sú uložené v trezoroch Federálneho rezervného systému v New Yorku.

Kým časť politikov a ekonómov vyzýva na návrat zlata domov v záujme strategickej nezávislosti, iní varujú pred logistickými, právnymi a finančnými rizikami takéhoto kroku, informuje EuroNews

Nemecké zlato je centrom záujmu

Historické dôvody uloženia zlata v USA siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne a systému Bretton Woods. Vtedy boli meny viazané na dolár a dolár na zlato. Nemecko malo výrazné obchodné prebytky so Spojenými štátmi, za ktoré získavalo doláre a tie následne menilo za zlato. Počas studenej vojny bolo navyše považované za bezpečnejšie držať časť rezerv mimo Európy. Aj preto je dnes nemecké zlato rozdelené medzi Frankfurt nad Mohanom, New York a Londýn, uvádza Guardian

Téma návratu zlata nie je nová. Už v roku 2013 Bundesbank oznámila plán presunúť do roku 2020 polovicu rezerv späť do Nemecka. V rámci tohto programu bolo do roku 2017 repatriovaných niekoľko stoviek ton z Paríža, Londýna a New Yorku. Napriek tomu zostáva v USA približne 37 % nemeckých zásob, spresňuje Deutsche Welle

Čo by si poradil/a Nemecku ohľadne zlata v USA?

Nový impulz do diskusie vniesli politické kroky Donalda Trumpa – od colných hrozieb cez ostrú rétoriku voči Európe až po kontroverzné vyjadrenia k zahraničnej politike. Predsedníčka Výboru pre obranu Európskeho parlamentu Marie-Agnes Strack-Zimmermann argumentuje, že v takomto prostredí už nie je rozumné ponechávať strategické rezervy mimo krajiny. Podobné hlasy zaznievajú aj z radov ekonómov, ktorí hovoria o potrebe väčšej finančnej suverenity a menšej závislosti od USA.

Hlasy pre a proti repatriácii

Podľa kritikov je hlavným rizikom možnosť, že by Spojené štáty v extrémnej situácii mohli obmedziť prístup k zlatu. Resp. napríklad oddialiť jeho vydanie z dôvodu vlastných menových problémov. Zlato je vnímané ako posledná poistka štátu v čase krízy. Preto by malo byť fyzicky pod kontrolou krajiny, ktorej patrí. Zástancovia repatriácie tiež upozorňujú na symbolický rozmer. Návrat zlata by vyslal signál o nezávislosti a pripravenosti Nemecka čeliť geopolitickým otrasom, pripomína nemecký zdroj. 

Na druhej strane stoja argumenty proti. Ekonómovia poukazujú na to, že Federal Reserve je nezávislá inštitúcia a americká vláda nemôže svojvoľne manipulovať so zlatom cudzieho štátu bez zmeny zákonov. Aj v krajnom prípade by Nemecko malo právne nástroje na vymáhanie návratu zlata alebo finančnej kompenzácie. Navyše, držba časti rezerv v New Yorku má praktické výhody. V prípade globálnej bankovej krízy umožňuje rýchle získanie dolárovej likvidity priamo v centre svetového finančného systému.

Riziká prepravy zlata môžu prevyšovať pozitíva

Významným faktorom sú aj logistické riziká. Presun tisícok zlatých tehličiek by si vyžadoval prísne bezpečnostné opatrenia, prepravu obrnenými vozidlami a loďami, ako aj ochranu pred krádežou či inými nehodami. Takáto operácia by bola nákladná a sama o sebe by niesla bezpečnostné hrozby. Kritici repatriácie preto tvrdia, že reálne riziká presunu môžu prevyšovať hypotetické politické riziká ponechania zlata v USA.

 

Nemecká vláda zatiaľ zachováva opatrný postoj, pripomína Mining. Oficiálne stanoviská zdôrazňujú, že zlaté rezervy sú dostatočne diverzifikované a pravidelne auditované. Viac ako polovica zlata je uložená vo Frankfurte, čo podľa vlády zaručuje schopnosť krajiny konať v krízovej situácii. Zároveň sa poukazuje na to, že dramatické kroky by mohli zbytočne zhoršiť už aj tak napäté vzťahy s Washingtonom.

Diskusia o repatriácii tak odráža širší problém: neistotu v globálnom poriadku a hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou, dôverou a strategickou autonómiou. Či Nemecko pristúpi k ďalšiemu presunu zlata, zostáva otvorené. Isté však je, že žltý kov sa opäť stal nielen ekonomickou, ale aj politickou otázkou – symbolom dôvery v spojencov aj poistkou proti svetu plnému neistôt.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: EuroNews, The Guardian, Deutsche Welle, Mining

Najnovšie videá

Trendové videá