Nemecko sa obáva o svoje zlato: 1 236 ton v hodnote 160 miliárd eur „uviazlo“ v USA, geopolitika hrá proti

Zlato je dnes spomínané predovšetkým v kontexte ceny. Ale nielen jej. Debata o repatriácii zlata sa v Nemecku opäť dostala do popredia v kontexte zhoršujúcich sa transatlantických vzťahov a nepredvídateľnej politiky administratívy Donalda Trumpa. Jadrom sporu je približne 1 236 ton nemeckého zlata v hodnote viac ako 160 miliárd eur, ktoré sú uložené v trezoroch Federálneho rezervného systému v New Yorku.

Kým časť politikov a ekonómov vyzýva na návrat zlata domov v záujme strategickej nezávislosti, iní varujú pred logistickými, právnymi a finančnými rizikami takéhoto kroku, informuje EuroNews. 

Nemecké zlato je centrom záujmu

Historické dôvody uloženia zlata v USA siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne a systému Bretton Woods. Vtedy boli meny viazané na dolár a dolár na zlato. Nemecko malo výrazné obchodné prebytky so Spojenými štátmi, za ktoré získavalo doláre a tie následne menilo za zlato. Počas studenej vojny bolo navyše považované za bezpečnejšie držať časť rezerv mimo Európy. Aj preto je dnes nemecké zlato rozdelené medzi Frankfurt nad Mohanom, New York a Londýn, uvádza Guardian. 

Germany holds the world’s second-largest gold reserves. At today’s gold price, their value equals about 17.4% of Germany’s total government debt. Italy and France rank 3rd and 4th. For the U.S., the gold-price boost is only a drop in the bucket.
Trumps promised golden era pic.twitter.com/RUkJ2LYbOG

— Moody (@FelixSchreibe13) January 29, 2026

Téma návratu zlata nie je nová. Už v roku 2013 Bundesbank oznámila plán presunúť do roku 2020 polovicu rezerv späť do Nemecka. V rámci tohto programu bolo do roku 2017 repatriovaných niekoľko stoviek ton z Paríža, Londýna a New Yorku. Napriek tomu zostáva v USA približne 37 % nemeckých zásob, spresňuje Deutsche Welle. 

Nový impulz do diskusie vniesli politické kroky Donalda Trumpa – od colných hrozieb cez ostrú rétoriku voči Európe až po kontroverzné vyjadrenia k zahraničnej politike. Predsedníčka Výboru pre obranu Európskeho parlamentu Marie-Agnes Strack-Zimmermann argumentuje, že v takomto prostredí už nie je rozumné ponechávať strategické rezervy mimo krajiny. Podobné hlasy zaznievajú aj z radov ekonómov, ktorí hovoria o potrebe väčšej finančnej suverenity a menšej závislosti od USA.

Riziká prepravy zlata môžu prevyšovať pozitíva

Významným faktorom sú aj logistické riziká. Presun tisícok zlatých tehličiek by si vyžadoval prísne bezpečnostné opatrenia, prepravu obrnenými vozidlami a loďami, ako aj ochranu pred krádežou či inými nehodami. Takáto operácia by bola nákladná a sama o sebe by niesla bezpečnostné hrozby. Kritici repatriácie preto tvrdia, že reálne riziká presunu môžu prevyšovať hypotetické politické riziká ponechania zlata v USA.

Germany wants its gold back! 🇩🇪 demands 1,236 tons ($123B+) from the US 🇺🇸 amid a historic trust crisis. Only 14% of Germans seeing the US as trustworthy, the end of an era for transatlantic relations…? Infographic👇#Gold #Germany #Geopolitics pic.twitter.com/UfTzTzsVWz

— Anthony Schmitt (@BourseetTrading) January 23, 2026

Nemecká vláda zatiaľ zachováva opatrný postoj, pripomína Mining. Oficiálne stanoviská zdôrazňujú, že zlaté rezervy sú dostatočne diverzifikované a pravidelne auditované. Viac ako polovica zlata je uložená vo Frankfurte, čo podľa vlády zaručuje schopnosť krajiny konať v krízovej situácii. Zároveň sa poukazuje na to, že dramatické kroky by mohli zbytočne zhoršiť už aj tak napäté vzťahy s Washingtonom.

Odpoveď do 72 hodín: Ak Rusko poruší prímerie, Ukrajina a Západ majú plán vojenskej reakcie

Diskusia o repatriácii tak odráža širší problém: neistotu v globálnom poriadku a hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou, dôverou a strategickou autonómiou. Či Nemecko pristúpi k ďalšiemu presunu zlata, zostáva otvorené. Isté však je, že žltý kov sa opäť stal nielen ekonomickou, ale aj politickou otázkou – symbolom dôvery v spojencov aj poistkou proti svetu plnému neistôt.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika