Nenápadné potraviny ticho ničia cievy a ohrozujú srdce. Tisíce Slovákov ich konzumuje denne

Nenápadne sa objavujú v takmer každej kuchyni – ako „rýchle“ raňajky, desiaty do práce, polotovary na večeru či balené sladkosti. V danom momente zvyčajne nič dramatické nespôsobia.

Problém je skôr v tom, že ide o dlhodobý stravovací vzorec. Vysoký podiel ultra-spracovaných potravín, ktoré sú navrhnuté pre pohodlie, trvanlivosť a výraznú chuť. Odborné zdroje pritom upozorňujú, že práve tento mix môže postupne zvyšovať zápal v tele a prispievať k riziku vážnych ochorení, uvádza denník Pravda.

Bežná voľba, ktorá sa mení na vzorec

Ultra-spracované potraviny nie sú jedna konkrétna „zlá“ surovina. Ide skôr o skupinu technologicky upravených produktov, kde dominujú rafinované zložky, pridané cukry, soľ, tuky a rôzne priemyselné prísady. Často ide o jedlá, ktoré sa dajú okamžite zjesť alebo rýchlo pripraviť.

V odbornej literatúre sa opakovane objavuje súvislosť medzi vyšším príjmom ultra-spracovaných potravín a vyšším kardiovaskulárnym rizikom. Jedna zo štúdií publikovaných v The BMJ uvádza, že ľudia s vyššou konzumáciou mali vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení, ischemickej choroby srdca aj ochorení mozgových ciev. Autori však zároveň upozorňujú, že ide o observačné dáta, ktoré samy osebe nepotvrdzujú priamu príčinnosť.

Ďalšia práca z roku 2024 v The BMJ spája vyššiu expozíciu ultra-spracovaným potravinám so zvýšeným rizikom viacerých nepriaznivých dôsledkov, pričom obzvlášť výrazné väzby sa objavujú pri kardiometabolických ochoreniach.

Čo sa v cievach deje po rokoch nesprávnej stravy

Kľúčové slovo je endotel – vnútorná výstelka krvných ciev. Keď funguje dobre, pomáha regulovať prietok krvi, tlak aj zápalové procesy. Ak je však dlhodobo zaťažovaná nevhodným zložením stravy, jej schopnosť pružne reagovať sa môže znižovať. Vtedy sa otvára priestor pre procesy, ktoré sú typické pre aterosklerózu a následné kardiovaskulárne ochorenia.

Výskumy naznačujú, že endotel môže byť negatívne ovplyvnený aj akútne – napríklad po vysokom príjme cukru. Kontrolovaná štúdia zaznamenala zhoršenie endoteliálnej funkcie po požití glukózy, čo podporuje hypotézu, že prudké výkyvy hladiny cukru v krvi po jedle môžu narúšať fungovanie ciev.

Ak sa takéto výkyvy opakujú dlhodobo, najmä v kombinácii s nízkym príjmom vlákniny a vysokým podielom rafinovaných sacharidov, môžu prispievať k chronickému zápalu a metabolickému zaťaženiu organizmu.

V praxi to často vyzerá nenápadne: jedlo zasýti, „funguje“ časovo aj finančne, no z hľadiska zloženia vytvára opakované špičky cukru a inzulínu, chýba vláknina a prevláda energeticky hustá strava. Výsledkom nie je okamžitý kolaps, ale pomalý posun rizika.

Rizikový faktor, ktorý chce WHO z jedálnička odstrániť

Osobitnou kapitolou sú transmastné kyseliny (trans tuky). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ich dlhodobo označuje za významný problém verejného zdravia a presadzuje elimináciu priemyselne vyrábaných trans tukov zo stravy.

WHO uvádza, že viac než 278-tisíc úmrtí ročne na svete možno pripísať príjmu priemyselne vyrábaných trans tukov. Zároveň upozorňuje, že trans tuky upchávajú tepny a zvyšujú riziko infarktov a úmrtí.

V prehľade tiež uvádza, že vysoký príjem trans tukov zvyšuje riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny o 34 %, úmrtia na koronárnu chorobu srdca o 28 % a samotnú koronárnu chorobu srdca o 21 %.

Priemyselne vyrábané trans tuky sa tradične spájali s čiastočne hydrogenovanými olejmi a môžu sa nachádzať napríklad v margarínoch, stužených tukoch, vyprážaných jedlách či pečených produktoch (krekry, sušienky, koláče).

WHO zároveň pripomína, že trans tuky sa vyskytujú aj prirodzene v mäse a mliečnych výrobkoch prežúvavcov – a že prirodzene sa vyskytujúce aj priemyselné trans tuky sú rovnako škodlivé.

Odporúčanie WHO pre dospelých je držať príjem trans tukov pod 1 % celkovej energie – pri 2000 kcal je to menej než 2,2 gramu denne. Z pohľadu riešení WHO vyzdvihuje balík REPLACE a dve „best practice“ politiky: limit 2 gramov priemyselného trans tuku na 100 gramov celkového tuku v potravinách alebo zákaz čiastočne hydrogenovaných olejov ako ingrediencie.

Slovákmi milované potraviny poškodzujú takmer každý orgán. Potvrdzuje to viac ako 90 vedeckých štúdií

Praktická zmena bez extrémov

Z uvedených poznatkov nevyplýva, že riešením je dramatická prísaha „už nikdy“. Skôr ide o systematické znižovanie podielu ultra-spracovaných potravín a rizikových tukov v bežnom týždni.

Pomáha, keď sa zdravšia voľba stane automatickou: častejšie variť zo základných surovín, znížiť sladené nápoje a nahradiť ich vodou či nesladeným čajom, a jedlá zakladať na zdrojoch vlákniny.

Pri tukoch sa odporúča uprednostniť oleje bohaté na polynenasýtené a mononenasýtené mastné kyseliny. WHO spomína napríklad oleje zo slnečnice, sóje či kukurice, a z mononenasýtených napríklad repkový alebo olivový olej, prípadne tuky z orechov a avokáda.

Z praktického hľadiska je dôležité aj čítanie zloženia. Ak výrobok uvádza čiastočne hydrogenované oleje, je to jasný signál na obozretnosť. A ak „výhodná“ potravina stojí na kombinácii rafinovaných sacharidov, cukru a priemyselných tukov, telo môže krátkodobo získať energiu, no cievy dlhodobo platia vyššiu cenu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy