Nepodceňujme „šikovný“ koronavírus a jeho schopnosť mutácie, varujú vedci. Inak za to draho zaplatíme

Pred nedávnom sa objavili špekulácie, že koronavírusu dochádza kreativita pri vzniku nových variantov. Vedci však varovali, aby sme nepodceňovali evolučné schopnosti koronavírusu. Stále je neznáme, ako dlho bude vírus mutovať v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. 

Objavili sa nové mutácie koronavírusu. Problémom je, že môžu byť odolnejšie voči vakcínam

Globálny počet infekcií stúpa už siedmy týždeň a niektoré varianty sa stali dominantnými. Na Slovensku prevažuje „britský“ variant. Vyplýva to z výsledkov sekvenovania pozitívnych vzoriek z rôznych regiónov Slovenska. Najväčšie zastúpenie má britský variant koronavírusu, a to až 94,9 %. Britský variant, ako dominantný hlási aj Veľká Británia či Spojené štáty.

Závod v zbrojení, medzi vírusom a človekom 

Poprední virológovia pre The Independent uviedli, že ide o „závod v zbrojení“ medzi vývojom vírusu a reakciou človeka.

Odborníci upozorňujú na potrebu rýchleho očkovania a spravodlivého rozdeľovania vakcín do celého sveta. Inak hrozí riziko ďalších mutácií a veľkých ohnísk spojených s novými variantmi.

zdroj: TASR/AP, Bruna Prado

„Stále sme len v skorom živote tohto vírusu ako ľudského patogénu. Normálne trvá veľa rokov, kým vírusy prekonajú druhovú bariéru a skutočne sa optimalizujú, aby sa dokázali dobre replikovať v človeku,“ vysvetlil profesor Deenan Pillay, virológ na University College London pre Independent.

Aris Katzourakis, profesor evolúcie a genomiky na Oxfordskej univerzite uviedol: „Vždy existuje zmena niekde inde [v genóme], ktorá by mohla odomknúť možnosti, ktoré sa predtým nevideli.“ Na začiatku pandémie sa pritom nepredpokladalo, že by koronavírus mohol rýchlo mutovať. Teraz sú známe tisícky variantov a obavy vzbudzujú hlavne: britský, brazílsky, juhoafrický a na najnovšie aj indický variant.

Presnú hranicu vývinu nevieme určiť 

Niektoré varianty majú preukázateľne väčšiu schopnosť nákazlivosti. Ďalší variant z Južnej Afriky mutoval, aby sa stal menej rozpoznateľným pre neutralizáciu ľudských protilátok, ktoré by sa za normálnych okolností viazali na špičkový proteín vírusu a blokovali jeho vstup.

Profesor Stephen Griffin, virológ na univerzite v Leedse, je presvedčený, že bude existovať obmedzenie toho, ako ďaleko sa môže vyvinúť hrotový proteín, kým prejde do svojho optimálneho stavu. „Ale nie som si istý, či môžeme presne určiť, aká môže byť táto hranica v tomto okamihu,“ uviedol pre Independent.

Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) práve mutácia spike proteínu označovaná ako E484K, prezývaná ako „Eek“, môže ovplyvniť neutralizáciu niektorými protilátkami.

zdroj: Unsplash/Fusion Medical Animation

Takýmto spôsobom sa môže vírus čiastočne vyhnúť imunite, ktorú si vybudujeme pri prekonaní koronavírusu iných variantov alebo vakcínami. Ďalšou obavou je, že by sa mohol ďalej vyvíjať.

Podľa vedcov trvalo koronavírusu približne 12 mesiacov, kým sa vyvinula mutácia E484K. A za ďalších 12 mesiacov sa môže vyvinúť obdobná mutácia. Práve veľká rozšírenosť koronavírusu mu dáva obrovský priestor k novým mutáciám.

Skoky evolúcie

Profesor Pillay je však presvedčený, že vo vývoji mutácií môžu nastať aj ďalšie zmeny. „Namiesto mutácií, ktoré menia jednu genetickú výbavu na inú, sme videli, že vypadávajú kúsky genómu, čo nazývame genetické delécie,“ uviedol. „Týmto sa to významne zmenilo vo vývoji vírusu. Inými slovami, sme svedkami skokov evolúcie.“

Práve tieto skoky preto drasticky zmenili tvar proteínu s hrotmi a umožnili vírusu „prekonať niektoré prekážky“, ktorým čelil. Uviedol to profesor Pillar. „Je to jednoznačne šikovný vírus,“ vysvetlil. „Ak sa proteín s hrotom dostane do tej konečnej fázy, kde sa už nemôže vyvíjať bez toho, aby skutočne stratil schopnosť efektívne sa viazať, potom sú vo víruse ďalšie proteíny, ktoré môžu mať ďalšie funkcie.“

Vedci vyzývajú politikov, aby rovnomerne rozdeľovali vakcíny aj pre krajiny tretieho sveta. V súčasnosti sa predpokladá, že súčasná generácia vakcín bude účinná proti koronavírusu aj jeho variantom. Ak by však došlo k úniku vírusu pred imunitou poskytnutou vakcínami, bol by to veľký problém. 

„Pokiaľ ide o maximalizáciu toho, čo máme, oplatí sa vykonať misiu typu Apollo: dostať ju všade tam a urobiť ju hneď,“ varoval profesor Katzourakis