Nepozornosť za volantom môže byť horšia než 0,8 promile alkoholu. Výskum odhalil skryté riziko moderných áut
Moderné autá skrývajú nečakané riziko. Výskum ukázal, že nepozornosť vodičov môže mať v kritických situáciách vážnejšie následky než alkohol.
Moderné autá sú vybavené čoraz sofistikovanejšími bezpečnostnými systémami, no niektoré technologické novinky môžu vodičom šoférovanie paradoxne komplikovať.
Klasické tlačidlá postupne nahrádzajú dotykové obrazovky a funkcie, ktoré kedysi stačilo ovládať jediným pohybom ruky, dnes neraz vyžadujú prechádzanie digitálnym menu.
Aj obyčajné nastavenie klimatizácie či stieračov tak môže odviesť pozornosť od premávky na niekoľko sekúnd. Výrobcovia automobilov pritom kladú na bezpečnosť veľký dôraz.
Nové modely dokážu rozpoznávať prekážky, upozorňovať na nebezpečenstvo a v kritických situáciách aj samostatne zabrzdiť. Výskumníci však upozorňujú, že pri navrhovaní interiérov sa niekedy zabúda na samotného vodiča a jeho schopnosť sústrediť sa na cestu.
Práve spôsob ovládania jednotlivých funkcií môže výrazne ovplyvniť, ako rýchlo zareaguje na nečakanú situáciu. Rozsah problému približuje nový výskum technologického centra poisťovne Allianz, ktorý odborníci predstavili na podujatí Allianz Motor Day 2026.
Analyzovali viac ako 34-tisíc dopravných nehôd, sledovali pohyb očí vodičov počas jazdy a prostredníctvom simulácií skúmali ich reakcie v kritických situáciách.
Výsledky ukázali, že nepozornosť zohráva úlohu približne pri každej tretej dopravnej nehode. V jednom zo simulovaných scenárov sa podiel kolízií pri rozptýlených vodičoch dokonca strojnásobil. Ešte výraznejšie vyznieva porovnanie s alkoholom.
Vo všetkých štyroch simulovaných situáciách dosiahli nepozorní vodiči horšie výsledky než vodiči modelovaní s hladinou alkoholu 0,8 promile.

Čo sa deje, keď vodič stratí pozornosť
Pri šoférovaní mozog neustále vyhodnocuje pohyb ostatných áut, dopravné značenie či správanie chodcov. Ak však vodič začne venovať pozornosť ďalšej činnosti, jeho schopnosť včas rozpoznať nebezpečenstvo sa môže výrazne zhoršiť.
Odborníci tento jav označujú ako nepozornostnú slepotu. Vodič sa môže pozerať priamo pred seba, no jeho mozog niektoré dôležité informácie nespracuje.
Čo najčastejšie odvádza pozornosť za volantom?
- Telefonovanie: aj rozhovor cez hands-free zamestnáva mozog a môže spomaliť reakcie.
- Nastavovanie navigácie: hľadanie trasy či zadávanie adresy vyžaduje sústredenie, ktoré vodič potrebuje pri jazde.
- Čítanie správ: kombinuje pohľad mimo vozovky s premýšľaním nad obsahom.
- Ovládanie displeja: vyhľadávanie funkcií v digitálnom menu odvádza pozornosť od premávky.
Riziko sa nekončí odložením telefónu. Mozog potrebuje určitý čas, aby sa opäť naplno sústredil na šoférovanie. V hustej premávke či na neprehľadnej križovatke pritom môže aj krátke zaváhanie rozhodnúť o tom, či vodič stihne zareagovať.e
Tri sekundy bez pohľadu na cestu. Pri deväťdesiatke je to 75 metrov
Pri ovládaní rovnakých funkcií v rôznych automobiloch zaznamenali výskumníci výrazné rozdiely. V závislosti od usporiadania kokpitu strávili vodiči pohľadom mimo vozovky až o 25 percent viac času, čo v niektorých prípadoch predstavovalo približne tri sekundy.
Pri rýchlosti 90 km/h pritom auto za tento čas prejde 75 metrov, počas ktorých môže vodič prehliadnuť nečakanú prekážku či brzdiace vozidlo. Odborníci upozorňujú, že problém nespočíva v samotných dotykových obrazovkách, ale v spôsobe ich ovládania.
Analýza viac ako 80 štúdií potvrdila súvislosť medzi odvrátením zraku na viac ako dve sekundy a výrazne vyšším rizikom nehody. „Auto nie je smartfón. Keď ide o bezpečnosť, funkčnosť musí mať prednosť pred dizajnom,“ zdôraznil člen predstavenstva skupiny Allianz Klaus-Peter Röhler. Podobne to vnímajú aj motoristi.
V medzinárodnom prieskume až 79 percent opýtaných uviedlo, že technológie v autách podľa nich zhoršili problém nepozornosti. Takmer dve tretiny vodičov by pri bezpečnostne dôležitých funkciách uprednostnili klasické tlačidlá.
Dieťa na ceste a vodič, ktorý vôbec nezareagoval
Ako vážne následky môže mať krátke rozptýlenie, ukázali simulácie, ktoré Allianz pripravil v spolupráci so spoločnosťou CogniBIT. Odborníci využili kognitívny model vodiča založený na reálnych údajoch o pohybe očí a porovnali jeho reakcie v štyroch kritických dopravných situáciách.
Pri núdzovom brzdení na diaľnici skončilo kolíziou 18,2 percenta situácií s pozorným vodičom. V prípade nepozorného vodiča tento podiel vyskočil na 54,3 percenta.
Ešte znepokojivejší obraz priniesol scenár, v ktorom na cestu náhle vbehlo dieťa. Kým pri pozorných vodičoch došlo ku kolízii v 3,9 percenta prípadov, pri nepozorných to bolo 11,2 percenta. V 39 percentách príslušných prípadov modelovaný nepozorný vodič nezareagoval vôbec.
Vo všetkých štyroch simulovaných situáciách dosiahli nepozorní vodiči horšie výsledky než modelovaní vodiči s hladinou alkoholu 0,8 promile. Ide o výsledok konkrétnych simulácií, ktorý nemožno automaticky prenášať na každú dopravnú situáciu. Jasne však ukazuje, aké vážne následky môže mať strata pozornosti v okamihu, keď treba reagovať bez zaváhania.
Mobil za volantom priznáva štvrtina Slovákov
Problém sa bezprostredne týka aj slovenských ciest. Podľa prieskumu spoločnosti NMS Market Research Slovakia pre Národnú diaľničnú spoločnosť používa mobilný telefón počas jazdy približne štvrtina vodičov. Tretina z nich priznala, že tak robí pri každej jazde.
Nebezpečenstvo pritom nespočíva iba v pohľade na displej. Vodič môže sledovať vozovku a napriek tomu prehliadnuť dôležitú zmenu v premávke, pretože jeho myseľ spracúva inú úlohu.
„Najväčším problémom je, že vodič nemusí prestať sledovať cestu, aby sa znížila kvalita jeho šoférovania. Môže sa pozerať priamo pred seba, a napriek tomu nezaregistrovať chodca, cyklistu či brzdiace vozidlo. Hovoríme o takzvanej nepozornostnej slepote,“ vysvetľuje dopravná psychologička Eva Klimová.
Aj preto hands-free telefonovanie automaticky nezaručuje bezpečnú jazdu. Hoci vodič drží ruky na volante a oči smerujú na cestu, samotný rozhovor môže naďalej zaťažovať jeho pozornosť.
Allianz v reakcii na výsledky výskumu vyzýva automobilky, aby prehodnotili spôsob ovládania funkcií dôležitých pre bezpečnosť. Stierače, svetlá či odhmlievanie okien by mali zostať dostupné rýchlo a intuitívne, bez zdĺhavého prechádzania digitálnym menu.
Poisťovňa zároveň upozorňuje na potrebu dôslednejšie zaznamenávať nepozornosť pri dopravných nehodách a zlepšiť informovanosť vodičov o jej následkoch.
Pre motoristov má dopravná psychologička jednoduché odporúčanie: navigáciu, hudbu aj klimatizáciu nastaviť ešte pred rozjazdom a počas jazdy nečítať ani nepísať správy.
Vývoj automobilov bude nepochybne pokračovať smerom k ďalšej digitalizácii. Výsledky výskumu Allianzu však pripomínajú, že pri navrhovaní moderných kokpitov treba myslieť aj na situácie, v ktorých vodič nemá čas hľadať správnu ikonu. Niekedy totiž rozhodujú práve tie tri sekundy, počas ktorých sa nepozerá na cestu.