Nespavosť devastuje telo aj myseľ, varujú odborníci. Vedci odhalili desivú pravdu o nedostatku spánku

Nespavosť trápi viac ako tretinu Američanov – až 70 miliónov ľudí. Podľa Daily Mail nedávna štúdia Mayo Clinic ukázala, že dlhodobý nedostatok spánku zvyšuje riziko demencie o 40 percent, čo zodpovedá približne 3,5 roku zrýchleného starnutia mozgu. Odborníci však upozorňujú, že dôsledky insomnie presahujú oblasť neurologických ochorení a negatívne vplývajú na celý organizmus.

Nespavosť je významným faktorom pri vzniku vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, mozgovej mŕtvice, obezity či cukrovky 2. typu. Dlhodobé problémy so spánkom oslabujú aj imunitný systém a zvyšujú náchylnosť na infekcie.

Ako sa prejavuje a čo spôsobuje

Medzi hlavné príznaky insomnie patrí ťažké zaspávanie, prerušovaný spánok či predčasné ranné budenie, po ktorom človek už nevie zaspať. Podľa odborníkov spánok nie je luxus, ale biologická nevyhnutnosť, počas ktorej telo regeneruje.

Ak je tento cyklus narušený, nastáva hormonálna nerovnováha, zvyšuje sa zápal v organizme a dochádza k poškodeniu buniek. Tento reťazec udalostí zaťažuje srdcovocievny systém a negatívne vplýva aj na metabolizmus.

Spánok je kľúčový aj pre mozog. Počas noci sa v ňom spúšťa očistný proces, ktorý odstraňuje toxické látky vrátane bielkovín spojených s Alzheimerovou chorobou. Bez dostatočného odpočinku sa tieto látky hromadia a môžu spôsobovať úbytok mozgového tkaniva či poruchy pamäti.

Riziká pre srdce, tlak a váhu

Výskum ukázal, že chronická nespavosť úzko súvisí so srdcovými chorobami. Nedostatok spánku zvyšuje produkciu stresového hormónu kortizolu, ktorý udržiava telo v permanentnom režime „bojuj alebo uteč“. To vedie k zrýchlenému tepu, zvýšenému tlaku a nadmernému zaťaženiu srdca. Daily Mail pripomína, že vysoký kortizol a dlhodobý zápal poškodzujú cievne steny a prispievajú k ateroskleróze.

Ďalším dôsledkom je porucha prirodzeného nočného poklesu krvného tlaku. Ak srdce a cievy nemajú čas na odpočinok, sú vystavené neustálemu tlaku, čo podporuje rozvoj hypertenzie. Podľa dostupných údajov trpí vysokým krvným tlakom takmer polovica dospelej populácie USA, teda približne 115 miliónov ľudí.

Nespavosť negatívne ovplyvňuje aj hormóny regulujúce hlad a sýtosť. Zvýšené hladiny hormónu ghrelínu zvyšujú chuť do jedla, zatiaľ čo znížená hladina leptínu zhoršuje pocit nasýtenia. Výsledkom sú častejšie chute na kalorické a mastné jedlá. Dlhodobý nedostatok spánku tak prispieva k rastúcej epidémii obezity, ktorá sa v USA týka až 40 percent dospelých.

Prepojenie na cukrovku a význam pravidelného spánku

Spánok hrá dôležitú úlohu aj pri regulácii hladiny cukru v krvi. Keď ho človeku chýba, telo sa stáva menej citlivé na inzulín, čo vedie k inzulínovej rezistencii – kľúčovému rizikovému faktoru rozvoja cukrovky 2. typu. Ako pripomína Daily Mail, už v roku 2021 trpelo v USA cukrovkou približne 38,4 milióna ľudí, z toho 90 až 95 percent malo druhý typ tohto ochorenia.

Podľa Science Daily sa však ukazuje, že dôležitým faktorom nie je len dĺžka spánku, ale aj jeho pravidelnosť. Medzinárodná štúdia vedená tímami z Pekinskej univerzity a Armádnej lekárskej univerzity analyzovala údaje od 88-tisíc dospelých z UK Biobank a prepojila poruchy spánku až so 172 ochoreniami. Ukázalo sa, že nepravidelný čas zaspávania či narušený denný rytmus výrazne zvyšujú riziko chorôb, od cirhózy pečene po gangrénu.

Profesor Shengfeng Wang k výsledkom uviedol: „Naše zistenia zdôrazňujú často prehliadaný význam pravidelnosti spánku. Je čas rozšíriť definíciu kvalitného spánku nad rámec jeho samotného trvania.“

Nedostatok alebo nekvalitný spánok oslabuje imunitný systém, čím sa znižuje schopnosť organizmu bojovať s infekciami a predlžuje sa doba zotavenia po chorobách. Pre ľudí s genetickou predispozíciou, najmä nositeľov génu APOE4, môže mať nespavosť ešte vážnejšie následky – výraznejší pokles kognitívnych funkcií a vyššie riziko Alzheimerovej choroby.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti