Neurovedec varuje: Umelé svetlo ti potichu rozkladá imunitu a mozog. 5 jednoduchých zmien potlačí škodlivé účinky

Umelé svetlo počas noci, hoci aj v podobe zdanlivo neškodného žiarenia z digitálnych hodiniek, pouličných lámp či smartfónov, narúša fungovanie ľudského organizmu v oveľa väčšej miere, než sme si doposiaľ mysleli. Potvrdzuje to výskum neurológa Dr. Randyho J. Nelsona, ktorý bol spomenutý v rozhovore pre magazín Brain Medicine.

„Nočné vystavenie umelému svetlu predstavuje pretrvávajúci fyziologický stresor, ktorý narúša imunitnú reguláciu, podporuje zápalové procesy, dysreguluje metabolické funkcie a mení neurotransmiterové systémy súvisiace s náladou, čo potenciálne prispieva k depresívnym a úzkostným poruchám,“ vysvetľuje Dr. Nelson. Otvára tým dôležitú diskusiu o tom, do akej miery si spoločnosť uvedomuje dôsledky umelého osvetlenia a volá po prehodnotení jeho používania.

Narúša prirodzené procesy v tele

Neurovedec Dr. Randy J. Nelson, expert v oblasti cirkadiánnej biológie a vedúca osobnosť výskumu na West Virginia University, sa už vyše 15 rokov venuje odhaľovaniu toho, ako umelé svetlo ovplyvňuje fyziologické systémy, ktoré vznikali v synchronizácii s prirodzeným striedaním svetla a tmy.

Vo svojej rozsiahlej vedeckej práci, ktorá zahŕňa stovky recenzovaných štúdií a desiatky odborných publikácií, Nelson ukazuje, že umelé svetlo nepôsobí iba na kvalitu spánku, ako sa donedávna predpokladalo. Zasahuje totiž aj do regulačných procesov, ktoré riadia metabolizmus, imunitu či správanie.

Pri nočnom osvetlení dochádza k potlačeniu imunitných reakcií a súčasnej aktivácii zápalových procesov. Tento efekt vysvetľuje, prečo osoby pracujúce na nočné zmeny vykazujú zvýšenú náchylnosť na infekčné ochorenia a chronické zápalové stavy.

Okrem imunitných zmien výskum poukazuje aj na komplexné narušenie metabolických procesov. Dr. Nelson zdôrazňuje, že tieto procesy sú navrhnuté tak, aby reagovali na pravidelné obdobia tmy, počas ktorých dochádza k fyziologickej hladovke. Umelé svetlo však vysiela organizmu „mätúce“ signály, ktoré vedú k zníženiu citlivosti na inzulín a zvýšenej pravdepodobnosti vzniku obezity či cukrovky 2. typu.

Zvlášť znepokojujúce sú Nelsonove poznatky o vplyve umelého svetla na centrálny nervový systém. Nočné osvetlenie zvyšuje koncentráciu zápalových biomarkerov v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za reguláciu nálady, stresu a behaviorálnych reakcií. Podľa Nelsona to môže mať súvis so zvýšeným výskytom depresie a úzkostných porúch.

Ako minimalizovať škodlivé účinky umelého svetla

Na pôde West Virginia University Nelson realizuje 3 klinické štúdie, ktoré skúmajú, ako svetelné podmienky formujú fyziologickú odozvu pacienta a zdravotníckeho personálu, uvádza WJBF.

Dve z týchto štúdií prebiehajú na jednotkách intenzívnej starostlivosti, kde umelé svetlo kompletne „prepisuje“ cirkadiánne signály organizmu. Predbežné výsledky naznačujú, že úpravy svetelného prostredia dokážu významne znížiť neurozápalové markery, zlepšiť parametre spánku a skrátiť dobu hospitalizácie.

Tretia štúdia sa zameriava na zdravotné sestry pracujúce v nočných službách. Nelson vybavuje tieto pracovníčky prístrojmi s časovo regulovaným svetlom, ktoré podporuje ich bdelosť a psychomotorickú výkonnosť, no zároveň im nebránia v dosiahnutí kvalitného spánku mimo pracovných hodín.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking