Neviditeľná jazva v tvojom mozgu, ktorú zanechala pandémia, mení tvoje správanie, zistili vedci

COVID-19 nezmenil len tvoj denný rytmus. Zmenil aj tvoj mozog. Vedci prvýkrát zmapovali, čo presne sa deje v našich hlavách počas pandémie. Výsledky ťa prekvapia. Niektoré zmeny pretrvávajú dodnes. Môžu ovplyvniť tvoje budúce reakcie na stres.

Pandémia zasiahla celý svet ako tsunami. Okrem priameho zdravotného rizika priniesla niečo, s čím nikto nepočítal: masívny útok na našu psychiku. Strach, neistota, izolácia a ekonomické tlaky vytvorili toxickú kombináciu. Náš mozog reagoval spôsobmi, ktoré vedci len teraz začínajú chápať.

Medzinárodný tím výskumníkov analyzoval 46 štúdií z celého sveta. Použili najmodernejšie technológie na snímkovanie mozgu. Zamerali sa na ľudí bez predchádzajúcich psychických problémov. Chceli pochopiť, ako presne pandémia ovplyvnila zdravé mozgy. Výsledky ukazujú jasný vzorec zmien v kľúčových oblastiach mozgu. Informuje o tom štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Prefrontálny kortex: Veliteľ pod tlakom

Prefrontálny kortex je ako veliteľ tvojho mozgu. Riadi rozhodovanie, ovláda emócie a plánuje budúcnosť. COVID-19 ho zasiahol priamo do srdca. Vedci objavili zmeny v tejto oblasti u ľudí s pandemickým stresom, úzkosťou a depresiou.

Pravá strana prefrontálneho kortexu hrá kľúčovú úlohu pri potláčaní negatívnych emócií. Počas pandémie sa u mnohých ľudí zmenila jej aktivita. Tí, ktorí mali pred pandémiou silnejšiu aktivitu v tejto oblasti, lepšie zvládali stres. Naopak, slabšia aktivita predpovedala problémy s úzkosťou a depresiou.

Mediálna časť prefrontálneho kortexu, zodpovedná za sebakontrolu a emocionálnu reguláciu, taktiež vykazovala zmeny. Zdravotnícki pracovníci s vyhorením mali v tejto oblasti menší objem mozgovej hmoty. Rovnako študenti v zahraničí počas pandémie vykazovali zníženú aktivitu, ktorá korelovala s depresívnymi príznakmi.

Fascinuje, že tieto zmeny neboli náhodné. Mozog sa systematicky prispôsoboval novým podmienkam. Niektoré zmeny predstavovali ochranný mechanizmus, iné naopak zvyšovali zraniteľnosť.

Limbický systém: Centrum emócií v rozruchu

Amygdala, hipokampus a ďalšie štruktúry limbického systému tvoria emocionálne srdce mozgu. Pandémia ich uviedla do permanentného poplachu. Amygdala, ktorá spracováva strach, vykazovala zvýšenú aktivitu u ľudí s pandemickou úzkosťou.

Hipokampus, kľúčový pre pamäť a učenie, reagoval na chronický stres zmenami vo svojej štruktúre. Vedci zistili, že jeho aktivita dokázala predpovedať, kto bude trpieť psychickými problémami počas pandémie. Silnejšia aktivita hipokampu pred pandémiou chránila pred rozvojom stresu a úzkosti.

Talamus, ktorý filtruje a spracováva informácie, sa stal uzlovým bodom pre pandemickú depresiu. Jeho zmeny korelovali s horším zvládaním každodenných úloh. Nucleus accumbens, centrum odmien v mozgu, taktiež vykazoval abnormality u tých, ktorí sa izolovali od sociálnych kontaktov.

Zmeny v limbickom systéme neboli len dočasné. Niektoré pretrvávajú aj mesiace po zlepšení pandemickej situácie. Môžu ovplyvniť našu budúcu reakciu na stresové situácie.

Neurálne siete: Narušená komunikácia

Mozog funguje ako sofistikovaná sieť prepojených oblastí. Pandémia narušila komunikáciu medzi týmito sieťami. Afektívna kortikálna sieť, zodpovedná za spracovanie emócií, vykazovala najmarkantnejšie zmeny.

Táto sieť zahŕňa amygdalu a ventrálny mediálny prefrontálny kortex. V normálnych podmienkach udržujú rovnováhu medzi emocionálnymi reakciami a ich racionálnou kontrolou. Pandémia túto rovnováhu narušila. Slabšie prepojenia v tejto sieti korelovali s vyšším stresom, úzkosťou a depresiou.

Centrálna exekutívna sieť, zodpovedná za kognitívnu kontrolu, taktiež trpela. Jej oslabenie viedlo k problémom so sústredením, riešením problémov a emocionálnou reguláciou. Ľudia s pôvodne silnejšou exekutívnou sieťou lepšie zvládali pandemické výzvy.

Default mode network, aktívna počas odpočinku a introspekcie, vykazovala paradoxné zmeny. Jej hyperaktivita korelovala s ruminatívnym myslením a depresívnymi príznakmi. Naopak, vyvážená aktivita tejto siete pôsobila ochranne proti pandemickému stresu.

Mozgové vlny prezrádzajú skryté zmeny

Electroencefalografia odhalila zmeny v mozgových vlnách, neviditeľné pre klasické snímkovanie. Zdravotnícki pracovníci v prvej línii vykazovali zvýšenú theta aktivitu, typickú pre stresové stavy. Znížená alfa aktivita signalizovala chronickú úzkosť.

Zaujímavé je, že niektoré zmeny v mozgových vlnách mali ochranný charakter. Ľudia s prirodzene silnejšou mozgovou konektivitou lepšie odolávali kognitívnemu zhoršeniu počas pandémie. Ich mozgy dokázali kompenzovať negatívne vplyvy stresu.

Late positive potentials, špecifické mozgové odpovede na emocionálne podnety, sa zmenili u ľudí s pandemickou depresiou. Znížené reakcie na pozitívne podnety a zvýšené na negatívne signalizovali narušené emocionálne spracovanie.

Tieto zmeny v mozgových vlnách poskytujú objektívny pohľad na subjektívne prežívanie pandémie. Umožňujú identifikovať rizikové osoby ešte pred rozvojom klinických príznakov.

Čo to znamená pre tvoju budúcnosť

Poznatky o pandemických zmenách v mozgu majú praktické dôsledky. Pomáhajú pochopiť, prečo niektorí ľudia dodnes bojujú s následkami pandémie. Vysvetľujú aj individuálne rozdiely v odolnosti voči stresu.

Dobrou správou je, že mozog sa dokáže zotaviť. Neuroplasticita umožňuje obnovu poškodených spojení. Cielené terapie, zamerané na konkrétne mozgové oblasti, môžu urýchliť tento proces. Poznanie neurálnych mechanizmov otvára cestu k presnejším intervenciám.

Výskum taktiež pripravuje pôdu pre lepšie zvládanie budúcich kríz. Identifikácia neurálnych biomarkerov umožní včasnú detekciu rizikových osôb. Preventívne programy sa môžu zamerať na posilnenie ochranných mozgových mechanizmov.

Pandémia COVID-19 sa stala neplánovaným experimentom na celom ľudstve. Jej neurálne pozostatky budú predmetom výskumu ešte roky. Porozumenie týmto zmenám je kľúčom k lepšej pripravenosti na budúce výzvy.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti