„Nevládzem“ verzus „nechce sa mi“: Psychológ vysvetľuje, ako rozlíšiť chronickú únavu od lenivosti

Štatistiky hovoria jasnou rečou – chronická únava postihuje čoraz viac ľudí. No mnohí ani netušia, že ich vyčerpanosť má hlbšie príčiny než len „náročný týždeň v práci“. Každý deň počúva psychológ Jakub Mihaľo tie isté slová: „Nevládzem“, „som stále vyčerpaný“, „nemám na nič energiu“.

Jakub, ktorý sa tejto problematike venuje vyše desať rokov, pozoruje znepokojujúci trend. Ľudia dnes trpia únavou, no často nepoznajú jej príčinu. Mnohí sa navyše zbytočne obviňujú z lenivosti.

„Táto téma sa týka takmer každého z nás,“ tvrdí Mihaľo. Únava sa stala univerzálnym javom modernej doby. Kde však leží hranica medzi bežným vyčerpaním a chronickým problémom?

Únava verzus lenivosť: Zásadné rozdiely

Môžete nám, prosím, objasniť, v čom spočívajú hlavné rozdiely medzi chronickou únavou a tým, čo ľudia bežne označujú za lenivosť?

„Predstav si, že stojíš pred vysokým kopcom,“ navrhuje Mihaľo. „Ako chronicky unavený človek by si rád vyšiel hore, ale tvoje telo jednoducho nevládze. Ako lenivý človek vidíš, že cestu zvládneš, ale radšej zostaneš dole.“ 

Chronická únava sa väčšinou prejavuje dlhodobým nedostatkom energie, ktorý nedokážeš prekonať ani zvýšeným odpočinkom. Ľudia ju pociťujú ako skutočnú bariéru. Často majú fyzické ťažkosti (napríklad bolesť svalov, slabosť) či mentálne „hmlisté“ stavy, kde je ťažké sústrediť sa a vyvinúť bežné úsilie. Ide o stav, keď telo a myseľ jednoducho „nevládzu“ bez ohľadu na motiváciu alebo dobrý spánok.

Lenivosť býva skôr nezáujem alebo vyhýbanie sa činnosti, aj keď na ňu máš reálne silu či mentálnu kapacitu. V takom prípade absentuje hlbší fyzický či psychický pocit vyčerpania – ide skôr o nechcenie než o nemožnosť vstať a fungovať. Človek, ktorý je lenivý, má často impulz, no chýba mu ochota alebo chuť do akcie. Pri chronickej únave je, naopak, prítomná snaha alebo túžba niečo robiť, ale telo či myseľ to neumožňujú.

• Hlavné rozdiely medzi chronickou únavou a lenivosťou spočívajú v biologických príčinách

• Zdravotný problém signalizuje únava, ktorá pretrváva aj po odpočinku

• Hormóny štítnej žľazy a kortizol výrazne ovplyvňujú energetickú rovnováhu organizmu

• Digitálne návyky a neustále notifikácie narúšajú prirodzené regeneračné procesy mozgu

• Skutočná únava nemizne ani pri príjemných aktivitách, kým nechuť k povinnostiam áno

Rozpoznať varovné signály včas

Podľa čoho môže bežný človek rozpoznať, či jeho únava naznačuje zdravotný problém alebo ide len o nedostatok motivácie?

„Existuje praktický nástroj na rozpoznanie,“ hovorí psychológ. „Vytvor si osobnú škálu únavy a polož si tieto jednoduché otázky.“

Jedným z dôležitých ukazovateľov je, či sa únava zmierni po dôkladnom odpočinku alebo krátkej zmene denného režimu. Ak sa cítiš výrazne vyčerpaný aj po kvalitnom spánku, voľnom víkende alebo dovolenke, môže to signalizovať fyzický či psychický problém. Nie len bežný „nedostatok chuti“ pustiť sa do povinností. Ďalším znakom je dlhodobosť príznakov. Ak je únava prítomná niekoľko týždňov či mesiacov a sprevádzajú ju ďalšie symptómy (napr. poruchy spánku, bolesti, problémy s koncentráciou), je vhodné zvážiť odbornú pomoc.

Naopak, ak ti obvykle stačí trochu sa „nakopnúť“ napríklad plánovaním zaujímavej aktivity, rozhovorom s kamarátmi alebo malou zmenou prostredia a únava sa rýchlo vytratí, ide pravdepodobne skôr o dočasný nedostatok motivácie či krátkodobú únavu z preťaženia. V takých prípadoch pomáha vytvoriť si konkrétnejší harmonogram alebo si stanoviť menšie ciele, ktorých dosiahnutie prinesie pocit uspokojenia a podporí ďalšiu aktivitu.

„Nedávno som riešil prípad 32-ročného programátora. Sťažoval sa na neustálu únavu. Keď som sa ho spýtal na večerné notifikácie, prekvapene odpovedal: ‚Ako inak by som vedel, že niekto potrebuje moju pomoc?‘ Tam začal jeho problém.“

Keď spánok nepomáha: Prvý varovný signál

Existujú určité vzorce spánku, ktoré naznačujú, že už nejde o bežnú únavu, ale o chronický problém?

„Spánok je prvým ukazovateľom, ktorý si všímam,“ hovorí psychológ.

Áno, jedným z varovných signálov je, ak spánok dlhodobo neprináša očakávanú úľavu a človek sa ráno pravidelne prebúdza rovnako unavený ako večer. Bežne by sme očakávali, že aspoň niekoľko hodín odpočinku a neprerušovaný spánok cez noc zlepšia pocity únavy. Pri chronických problémoch sa však stav takmer nemení, prípadne sa dokonca zhoršuje.

Ďalším možným indikátorom je výrazná roztrieštenosť spánku. Človek sa opakovane zobúdza, nedokáže zaspať naspäť alebo síce naoko spí dostatočne dlhý čas, ale kvalita spánku nedosahuje potrebnú úroveň (napr. často prechádza do plytkého spánku, nestihne „hlbokú“ regeneráciu). Ak tieto stavy pretrvávajú týždne až mesiace a sprevádza ich neustály pocit ťažoby, malátnosti alebo úplný nedostatok energie aj počas dňa, môže to poukazovať na vážnejší problém než len bežné vyčerpanie z práce.

Hormóny a únava: Biochemická stránka našej vitality

Ktoré hormóny v našom tele najviac ovplyvňujú pocity chronickej únavy a naše fungovanie?

„Tu sa dostávame k fascinujúcej biochemickej štruktúre tela,“ vysvetľuje Mihaľo s nadšením. „Hormóny fungujú ako dirigenti v orchestri nášho tela.“

Najdôležitejšiu rolu pri pocite dlhodobej únavy zohrávajú hormóny, ktoré riadia našu reakciu na stres a regulujú metabolizmus. Jedným z nich je kortizol, ktorý sa uvoľňuje, keď telo vníma záťaž: ak je ho príliš veľa alebo príliš málo, môžeme sa cítiť vyčerpaní. Dôležitá je tiež správna činnosť štítnej žľazy, ktorá tvorí hormóny ovplyvňujúce rýchlosť, akou telo pracuje. Ak ich nie je dosť, energia a vitalita klesajú.

V oblasti spánku zohráva úlohu hormón melatonín – pomáha nám zaspávať v správnom čase. Ak ho nemáme dostatok, môžeme v noci prežívať nepokoj a ráno sa budiť neodpočinutí. Dôležité je však vnímať organizmus ako prepojený systém: ak sa jeden hormón vymkne kontrole, môže reťazovo ovplyvniť viaceré funkcie tela a prehĺbiť pocity chronickej únavy.

Skrytá depresia a úzkosť: Keď psychika vyčerpáva telo

Môže za neustálou únavou stáť nerozpoznaná depresia alebo úzkosť? Ako tieto stavy rozlíšiť?

„Toto je mimoriadne dôležitá otázka,“ reaguje vážne psychológ. „Depresia a úzkosť sú majstri maskovania. Často sa skrývajú za maskou ‚len som unavený‘.“

Áno, neustála únava môže byť znakom depresie či úzkosti. Pri depresii sa často pridávajú strata záujmu o bežné aktivity a silný pocit beznádeje alebo smútku, ktorý trvá väčšinu dňa. Pri úzkosti býva prítomné neustále vnútorné napätie a obavy, aj keď na to nemusí byť zjavný dôvod. Tieto stavy môžu „vyciciavať“ energiu podobne ako fyzické problémy, preto je dôležité sledovať aj psychické príznaky.

Ak po kvalitnom spánku a oddychu necítiš výraznú úľavu, prípadne zaznamenáš, že ťa trápi celkový smútok, nepokoj alebo problémy s koncentráciou, môže ísť skôr o emočnú príčinu než o bežné vyčerpanie. Rozhodujúce je, či sa únava mení spolu s náladou. Ak sa cítiš lepšie v dňoch, keď máš menej obáv alebo si spokojnejší, je pravdepodobné, že únava súvisí s psychickým rozpoložením.

Cesta k vyhoreniu: Kedy vyhľadať pomoc

Kedy presne sa únava mení na vyhorenie a v ktorom momente by sme mali vyhľadať odborníka?

„Vyhorenie pripomína vlak, ktorý postupne zrýchľuje,“ vysvetľuje Mihaľo. „Najprv cítiš miernu únavu. Potom strácaš radosť z vecí, ktoré ťa predtým bavili. Nakoniec sa dostaneš do bodu, keď veríš, že už nikdy nebudeš mať energiu.“

Vyhorenie je spravidla dlhodobý proces, pri ktorom únava prestáva byť občasným stavom a stáva sa trvalým pocitom vyčerpania. Ten ovplyvňuje nielen pracovné či študijné výkony, ale aj bežný život. Jedným z typických znakov je, že ťa už nedokáže „nakopnúť“ ani oddych či dovolenka a začínaš pociťovať ľahostajnosť. Môže sa dostaviť až averzia voči činnostiam, ktoré boli predtým bežne zvládnuteľné, prípadne dokonca príjemné.

Ďalším ukazovateľom je, že sa objavujú negatívne myšlienky o vlastnej hodnote či schopnostiach. Zvýšená podráždenosť a niekedy aj fyzické príznaky ako problémy so spánkom alebo častá chorobnosť. Ak zistíš, že ťa dlhodobo nič nebaví, máš pocit, že „to celé nemá zmysel“, a nedokážeš sa zbaviť vyčerpania ani po voľne, je na mieste poradiť sa s odborníkom – psychológom či psychiatrom. Včasná intervencia môže zabrániť tomu, aby sa vyhorenie prehĺbilo až do vážnejšej depresie alebo iných chronických ťažkostí.

Spoločnosť výkonu: Keď únava znamená slabosť

Ovplyvňuje naše vnímanie únavy to, ako nás vníma okolie a tlak spoločnosti na výkon?

„Absolútne,“ odpovedá bez zaváhania Mihaľo. „Žijeme ako sociálne bytosti a tlak spoločnosti formuje naše sebaponímanie viac, než tušíme.“

Sociálne očakávania majú veľký vplyv na to, ako vnímame vlastnú únavu. Keď spoločnosť kladie dôraz na neustálu výkonnosť a produktivitu, tak môžeme mať dojem, že oddych alebo priznanie vyčerpania sú prejavom slabosti. Človek si potom nevšíma signály, ktoré mu telo vysiela, alebo ich potláča v snahe dokázať, že zvládne aj viac, než je reálne udržateľné.

Ak okolie oceňuje len výkony a výkonnejších ľudí dáva za vzor, vytvára prostredie, kde človek ťažko prizná, že potrebuje pauzu. To vedie k začarovanému kruhu: čím viac sa snažíme skryť únavu, tým väčšie vyčerpanie a sklon k vyhoreniu môžeme zažiť. Naopak, ak rodina či kolegovia otvorene priznajú, že únava predstavuje prirodzenú reakciu organizmu a nie len lenivosť, tak si jednoduchšie dovolíme oddych a efektívne predchádzame dlhodobým problémom.

Praktický test: Únava alebo len nechcenie?

Máte nejaké tipy, ako rozoznať, či sme naozaj fyzicky unavení alebo sa nám len nechce púšťať do niektorých úloh?

„Mám praktický test,“ pokračuje psychológ.

Jednou z pomôcok je položiť si niekoľko otázok, ktoré pomôžu objasniť, odkiaľ pramení pocit „nič sa mi nechce“. Dobre urobíš, keď si odsleduješ, či únavu cítiš aj vtedy, keď by si mohol robiť nejakú príjemnú alebo nenáročnú aktivitu. Ak sa dokážeš bez väčších ťažkostí nadchnúť pre niečo príjemné, no pri pracovných či bežných povinnostiach ostávaš malátny, pravdepodobne ide skôr o odpor k určitej činnosti než o hlboké fyzické vyčerpanie.

Ďalším ukazovateľom je reakcia na krátky oddych alebo zmenu prostredia. Ak ti postačí štvrťhodina pauzy či prechádzka na čerstvom vzduchu a hneď cítiš citeľné zlepšenie energie, pravdepodobne nejde o vážnu chronickú únavu. Naopak, pokiaľ ťa únava neopúšťa ani po dlhšom spánku alebo voľnom víkende, môže signalizovať vážnejší problém. Vždy je tiež dobré sledovať prípadné sprevádzajúce príznaky – ak je vyčerpanie sprevádzané bolesťami, slabosťou alebo výraznou zmenou nálady, je vhodné zvážiť odbornú konzultáciu.

Digitálny svet a naša energia

Myslíte si, že naše smartfóny a digitálne návyky prispievajú k tomu, že sa cítime neustále vyčerpaní?

„Presne o tomto som hovoril pred chvíľou – vlak, ktorý postupne naberá rýchlosť,“ reaguje Mihaľo. „Smartfóny nám pomáhajú, ale zároveň kradnú niečo životne dôležité – skutočný oddych.“

Smartfóny a sociálne siete nás často vyrušujú v momentoch, keď by sme si inak mohli oddýchnuť alebo sa sústrediť na jednu vec. Ak sme každú chvíľu vytrhnutí z činnosti upozornením či nutkaním skontrolovať novinky, naša pozornosť sa triešti a mozog nedostáva priestor na hlbší oddych.

Zároveň dochádza aj k tzv. „pozostatkovému“ vyčerpaniu: aj keď telefón položíme bokom, myšlienky nám môžu bežať smerom k tomu, čo sa práve odohráva vo virtuálnom svete. Tým regenerácia stroskotáva a neskôr môžeme pociťovať únavu, hoci sme fyzicky neurobili veľa. Preto potrebujeme nájsť rovnováhu – napríklad zaviesť si určitý čas bez notifikácií či dokonca bez samotného telefónu, stanoviť si večernú „digitálnu záverečnú“ a sústrediť sa na činnosti, ktoré upokojujú myseľ.

Skúška pravdy: Ako odhaliť skutočnú chronickú únavu

Čo by mal človek zmeniť vo svojom každodennom živote, aby zistil, či trpí skutočnou chronickou únavou?

„Tu je priestor na sebaexperiment,“ navrhuje psychológ. „Vytvor si jednoduchý denník na dva či tri týždne.“

Jedným z najjednoduchších krokov je vyskúšať úpravu denného režimu na určitý čas – napríklad na dva až tri týždne. Môže to znamenať dôslednejšie dodržiavanie spánkovej hygieny (ísť spať a vstávať v približne rovnaký čas), obmedziť príjem kofeínu či alkoholu, zaradiť aspoň krátku prechádzku alebo ľahkú fyzickú aktivitu a vyhradiť si niekoľko úsekov dňa bez technológií.

Tento „experiment“ dokáže napovedať, či sa únava zmierni, keď odstránime niektoré bežné príčiny vyčerpania ako nekvalitný spánok alebo neustále vyrušovanie smartfónom. Pomôže tiež, ak si aspoň orientačne zaznamenávaš, ako sa cítiš počas dňa: kedy únava dosahuje najvyššiu intenzitu, či sa zhoršuje po určitých činnostiach alebo jedle a či vôbec reaguje na odpočinok. Ak sa aj po takejto zmene režimu, kvalitnejšom spánku a obmedzení stresových spúšťačov cítiš stále rovnako vyčerpaný, dostávaš signál, že môže ísť o vážnejší stav.

Oddych a pocit viny: Moderný paradox

Prečo sa mnohí z nás cítia previnilo, keď si dovolíme oddychovať? Zhoršuje tento pocit viny našu únavu?

„Toto predstavuje jeden z najsmutnejších paradoxov modernej doby,“ zdôrazňuje Mihaľo. „Oddych by mal patriť k najprirodzenenejším veciam na svete – a predsa sa zaň hanbíme.“

Pocit viny z oddychu ešte viac prehlbuje vyčerpanie. Ako som spomínal, v dnešnej spoločnosti sa kladie dôraz na výkon a neustálu aktivitu, a preto sa prestávka či voľný čas ľahko vníma ako „lenivosť“ alebo zbytočné míňanie času.

Mozog tak nedostane úplný priestor na regeneráciu ani počas krátkej pauzy, pretože v pozadí človeka rozožiera pocit, že by mal robiť niečo produktívnejšie, ako oddychovať. Výsledkom je, že aj keď si naplánujeme odpočinok, nedôjdeme do stavu, počas ktorého by si telo a myseľ naozaj „vydýchli“. Namiesto toho zostáva prítomné vnútorné napätie, ktoré nám bráni získať z pauzy to podstatné – obnovu síl a zlepšenie koncentrácie. Tým sa následne zhoršuje celkový pocit únavy.

Sebaobviňovanie z únavy: Najväčšia pasca

Keď sa cítime unavení, často si to vysvetľujeme nesprávne. Ktoré vysvetlenia nám najviac škodia?

„Toto predstavuje skutočne kľúčovú vec,“ vysvetľuje psychológ. „Často vystupujeme ako najprísnejší sudcovia samých seba.“

Jedno z najhorších vysvetlení tvrdí, že únava dokazuje iba našu „neschopnosť“ alebo „lenivosť“. Týmto negatívnym sebaoznačením sa odsúvame do polohy niekoho, kto zlyháva, hoci za našimi ťažkosťami môžu byť reálne fyzické alebo psychické príčiny. Z mojej skúsenosti majú dokonca aj ľudia s diagnostikovanou depresiou problém prijať, že nejde o ich osobné zlyhanie, ale o vážny stav vyžadujúci odbornú pomoc.

Ďalším problematickým výkladom je viera, že únava je „normálna“ a treba ju jednoducho pretrpieť. Potom ignorujeme varovné signály tela, kým nedôjde k vážnejšiemu vyčerpaniu či dokonca vyhoreniu. Tiež môže škodiť, ak vinu za svoju únavu neustále pripisujeme vonkajším okolnostiam, ako sú počasie alebo zamestnanie, a nepátrame po prípadných zdravotných alebo emočných zdrojoch vyčerpania. Keď zvaľujeme zodpovednosť výhradne na „smolu“ či zlé prostredie, uniká nám možnosť reálne niečo zmeniť (napríklad zlepšiť si spánkový režim alebo vyhľadať odbornú pomoc).

Vekové rozdiely: Keď únava znamená niečo iné

Prejavuje sa chronická únava inak u mladých ľudí než u starších? Prečo je dôležité to vedieť?

„Generačné rozdiely ma fascinujú,“ poznamenáva psychológ. „Mladí ľudia často nerozpoznajú príznaky chronickej únavy, pretože veria, že vyčerpanie postihuje len starších. Starší zas mylne považujú únavu za prirodzenú súčasť starnutia.“

Chronická únava sa môže v rôznych vekových skupinách prejavovať rozdielne, pretože mladí ľudia majú spravidla rýchlejšie metabolické procesy a lepšiu schopnosť regenerácie. U dospievajúcich a mladých dospelých môže mať prejavy skôr v náhlych zmenách nálady, dlhšom spánku bez citeľného účinku a problémoch so sústredením v škole či pri iných aktivitách. Starší ľudia môžu častejšie pociťovať všeobecnú slabosť, bolesti svalov a kĺbov alebo znížený záujem o niektoré činnosti, ktoré predtým zvládali ľahšie.

Je dôležité vnímať tieto rozdiely, aby napríklad mladý človek nedostal neprávom označenie „lenivý“, keď v skutočnosti prežíva náročný stav, ktorý vyžaduje úpravu životného štýlu alebo odbornú pomoc. U starších ľudí ostatní môžu chronickú únavu zľahčovať ako „prirodzený“ prejav starnutia, hoci ide o varovný signál, že treba pátrať po ďalších možných zdravotných príčinách. V oboch prípadoch je správna identifikácia kľúčová, aby sa mohla nastaviť vhodná podpora a liečba.

Diagnostika únavy: Limity súčasnej medicíny

Dajú sa nájsť v tele objektívne znaky chronickej únavy? Existujú nejaké testy na jej potvrdenie?

„Tu narážame na limity súčasnej medicíny,“ vysvetľuje Mihaľo. „Je prekvapujúce, koľko vecí o ľudskom tele stále nepoznáme.“

Pri chronickej únave často vidíme mnoho ťažko merateľných príznakov – pretrvávajúce bolesti svalov, vyššiu náchylnosť na infekcie či problémy so spánkom. Dnes neexistuje jeden test definitívne potvrdzujúci chronickú únavu. Lekári preto využívajú kombináciu rozborov krvi, vyšetrení štítnej žľazy, kontroly hladín železa a vitamínov či ďalšie testy vylučujúce iné ochorenia (anémiu alebo autoimunitné poruchy).

Po vylúčení týchto možností sa zvyknú posudzovať aj psychologické faktory a celkový životný štýl pacienta. V niektorých prípadoch diagnostiky tzv. „chronického únavového syndrómu“ sa opiera aj o medzinárodné kritériá, ktoré skúmajú, aké dlhé obdobie únava trvá, či reaguje na odpočinok a či je sprevádzaná ďalšími symptomatickými prejavmi (napr. bolesťou kĺbov či poruchami spánku). Preto je kľúčové zhodnotiť rôzne aspekty zdravotného stavu, aby lekár alebo psychológ mohli navrhnúť vhodný prístup a prípadnú liečbu.

Nájsť vlastnú rovnováhu: Kľúč k energii

Ako nájsť rovnováhu medzi tým, keď sa do niečoho nútime, a tým, keď si priznáme, že potrebujeme odpočinok?

„Na záver možno najdôležitejšia otázka,“ reaguje pokojne psychológ. „Rovnováha predstavuje životnú cestu, nie konečný cieľ.“

Ak pri činnosti cítiš len prechodnú nechuť, no dokážeš sa do nej dostať a nakoniec ťa uspokojí, pravdepodobne ide o bežnú lenivosť. Ak však pri každom pokuse o aktivitu zažívaš silné vyčerpanie, bolesť alebo problémy so sústredením, čelíš vážnejšiemu stavu. Ten si vyžaduje hlbší odpočinok či zmenu režimu.

Vyskúšaj pravidlo malých krokov: rozdeľ si náročné úlohy na menšie časti. Ak po splnení jednej z nich cítiš zlepšenie nálady, pokračuj ďalej. Keď však ani drobný úspech nepomáha a únava pretrváva, uprednostni odpočinok. Takto lepšie rozpoznáš hranicu medzi krátkodobým prekonaním lenivosti a stavom vyžadujúcim dôkladné doplnenie síl.

Zhrnutie: Kedy ide o únavu a kedy o lenivosť?

Chronickú únavu od bežnej lenivosti rozlíšiš najmä podľa toho, či máš túžbu aktivitu vykonať, ale telo alebo myseľ ti to nedovoľujú. Kľúčová je tiež reakcia na odpočinok – ak kvalitný spánok a voľný víkend neprinášajú zlepšenie, pravdepodobne čelíš hlbšiemu problému. Medzi najdôležitejšie varovné signály patria dlhodobé vyčerpanie, neschopnosť tešiť sa z príjemných činností, fyzické príznaky ako bolesti svalov, problémy so spánkom a neustále „hmlisté“ myslenie.

Neboj sa vyhľadať odbornú pomoc, ak vidíš, že tvoj stav nezmierňujú ani základné zmeny v životnom štýle. Pamätaj, že moderná spoločnosť často podporujú preťaženie a vytrvajúcu výkonnosť, čo môže viesť k ignorovaniu signálov tela. Dobrá správa je, že už samotné uvedomenie si rozdielov medzi chronickou únavou a lenivosťou môže byť prvým krokom k zlepšeniu tvojho stavu a postupnému návratu energie.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti