Nór­sky losos je jed­na z naj­je­do­va­tej­ších potra­vín na sve­te

Nikola Brehová / 21. júla 2016 / Tech a inovácie

Losos pat­rí k najob­ľú­be­nej­ším potra­vi­nám mno­hých ľudí. Avšak v posled­ných dňoch čelí nór­sky losos výraz­nej kri­ti­ke z úst fran­cúz­skych novi­ná­rov. Pre­čo?

Ryby sú vo vše­obec­nos­ti pova­žo­va­né za jed­nu z naj­zdrav­ších potra­vín. Odpo­rú­ča­jú sa tehot­ným ženám, malým deťom aj seni­orom prá­ve kvô­li lát­kam, kto­ré obsa­hu­jú.

Chov rýb, a špe­ciál­ne chov loso­sov, je okrem toho aj veľ­mi dob­rý biz­nis. V Nór­sku je to dru­hé naj­zis­ko­vej­šie odvet­vie.

Dva­ja fran­cúz­ski akti­vis­ti, Nico­las Daniel a Lou­is de Bar­be­y­rac, sa pred desia­ti­mi rok­mi roz­hod­li pre­skú­mať rybo­lov­ný prie­my­sel. Nav­ští­vi­li kra­ji­ny ako sú Nór­sko, Švéd­sko, Dán­sko a Viet­nam. Posled­ných nie­koľ­ko mesia­cov tie­to kra­ji­ny aj pre­ces­to­va­li a výsled­kom ich skú­ma­nia je film, kto­rý pou­ka­zu­je na neka­lé prak­ti­ky počas cho­vu nór­skych loso­sov. Kon­tak­to­va­li aj nór­ske­ho akti­vis­tu a eko­ló­ga Kur­ta Odde­kal­va, kto­rý sa už dlho zaobe­rá cho­vom nór­skych loso­sov a roz­prá­va svo­je zis­te­nia.

norsky_losos7

foto: flickr.com

Tým závaž­ným prob­lé­mov sú pes­ti­cí­dy. V malej far­me žijú až dva mili­ó­ny rýb. Žijú v sties­ne­ných pries­to­roch, sú cho­ré a zmu­to­va­né. Nie­kto­ré z tých cho­rôb nabra­li už pan­de­mic­ký roz­mer, avšak pred verej­nos­ťou je to zata­jo­va­né. Okrem toho, keď chcú zabrá­niť naprí­klad šíre­niu para­zi­tov, lejú do nádr­ží pes­ti­cí­dy. Ide o tak agre­sív­nu a škod­li­vú che­mi­ká­liu, že aj pra­cov­ní­ci musia nosiť špe­ciál­ny odev a mas­ky.

Naj­zá­važ­nej­šie sú potom rybie vši, kto­ré sa stá­va­jú odol­ný­mi voči pes­ti­cí­dom, pre­to musia cho­va­te­lia pou­ží­vať stá­le sil­nej­šie a sil­nej­šie che­mi­ká­lie. Ryby cho­va­né v zaja­tí sú obéz­nej­šie ako ryby, kto­ré žijú slo­bod­ne. Che­mi­ká­lie sa zhro­maž­ďu­jú prá­ve v tuko­vom tka­ni­ve, kto­ré­ho má taká­to ryba od 15% do 34%. Je až päť­ná­sob­ne škod­li­vej­ší než iné potra­vi­ny. To je dôvod, pre­čo je nór­sky losos jed­nou z naj­to­xic­kej­ších potra­vín .

Chilean workers process farmed salmon in a plant in Puerto Ibanez near the town of Aysén, in the Chilean Patagonia region, some 1660 km (1031 miles) south of Santiago, in this May 24, 2006 file photo. REUTERS/Ivan Alvarado/Files

foto:finest.se

Ché­mia sa na rybách pre­ja­vu­je aj mutá­ciá­mi, kto­ré my už pri kon­zu­má­cii nevi­dí­me. Napí­klad nie­kto­ré ryby nie sú schop­né zavrieť ústa. Na odstrá­ne­nie takej­to mutá­cie by muse­lo pre­žiť osem gene­rá­cií rýb vo voľ­nej prí­ro­de. Pes­ti­cí­dy zasa­hu­jú aj mäso tých­to rýb, kto­ré sa roz­pa­dá už pri krá­ja­ní suro­vej ryby, čo by sa diať nema­lo, pre­to­že zdra­vé a čerstvé mäso je pruž­né.

O tom, kto­ré potra­vi­ny sú pre člo­ve­ka zdra­vot­ne nezá­vad­né roz­ho­du­je Úrad pre kon­tro­lu potra­vín a lie­čiv. Para­dox­ne, prá­ve nór­sky losos bude prav­de­po­dob­ne prvou gene­tic­ky modi­fi­ko­va­nou potra­vi­nou schvá­le­nou na ľud­skú kon­zu­má­ciu.

salmon-774482_1920

em>foto: pixabay.com

V posled­ných rokoch ras­tie počet vege­ta­riá­nov, vegá­nov, fru­ta­riá­nov a tak ďalej, jed­no­du­cho ľudí, kto­rí si vybe­ra­jú, čo budú jesť a majú na to pád­ny dôvod. Mož­no by bolo na čase, aby sme sa všet­ci zamys­le­li, čím záso­bu­je­me vlast­né telo a časom by si potra­vi­nár­sky prie­my­sel na nás nedo­vo­ľo­val ponú­kať nám toxic­ké jed­lo.

zdroj: z-news, zdroj titul­nej foto: forcechange.com

Pridať komentár (0)