„Nosila som si so sebou vankúšik, aby som dosiahla na pedále,“ priznala slovenská pilotka Boeingu Andrea

Andrea Davies Brezonaková patrí k Slovenkám, ktoré si nevybrali tradičné povolanie. Už takmer 20 rokov sedí v kokpite dopravných lietadiel a brázdi európsku oblohu. Ako pilotka Boeingu 737 má za sebou tisíce letov a množstvo zážitkov, ktoré formovali jej profesionálny život.

V rozhovore pre Startitup odhalila, aká bola jej cesta do kokpitu, čo všetko patrí k povinnostiam pilotky a ako zvláda život v profesii, kde ženy tvoria len približne 5 % zamestnancov.

Od diplomacie k letectvu

Na rozdiel od mnohých pilotov, Andrea nemala od detstva jasno v tom, že chce lietať. „Povolanie pilota nie je kariérna dráha, o ktorej štandardne dievčatá snívajú,“ priznáva. Pôvodne chcela smerovať k diplomacii, no všetko zmenila náhoda v maturitnom ročníku.

„Úplnou náhodou som videla v televízii dokument o leteckom výcviku v Žiline. To bolo v roku 2004, internet bol v našich končinách v plienkach a sociálne médiá detto. Inšpiráciu sme vtedy získavali v knihách, časopisov či televízii,“ spomína Andrea na moment, ktorý jej zmenil život.

• Ako vyzerá bežný deň pilotky? 
• Ako Andrea zvláda nepravidelný pracovný režim? 
• Čo zažila počas najnáročnejšieho dňa v práci? 
• Musela niekedy vyhlásiť núdzový stav? 
• S akými predsudkami sa stretáva vo svojej práci?
• Sú rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami? 

Cesta k licencii dopravného pilota nebola jednoduchá ani lacná. Výcvik stál 1 milión slovenských korún (v súčasnosti je to okolo 50- až 70-tisíc eur) a financovali ho najmä jej rodičia. K základnej sume je potrebné prirátať ďalších 30-tisíc eur za typový výcvik na konkrétnom lietadle.

„Je to napríklad, ako keby si spomedzi škodoviek mohol jazdiť len na Octavii – s kvalifikáciou na 737 nemôžeš lietať iné typy,“ vysvetľuje Andrea princíp typových kvalifikácií.

Vankúšik ako nevyhnutná výbava pilotky

Výcvik priniesol aj nečakané výzvy. „Lietadlá používané vo výcviku nemali dostatočné nastavenie sedačky. Nosila som si so sebou vankúšik, aby som plne dosiahla na pedále,“ spomína s úsmevom Andrea, ktorá patrí medzi vzrastom nižšie pilotky. V moderných dopravných lietadlách to už problém nie je, ale počas výcviku sa s tým musela popasovať.

Jej kariérny postup bol aj napriek tomu mimoriadne rýchly. „Získala som svoju prvú prácu necelé tri roky od začatia výcviku. Bol február 2008, bola som štvrtáčka na univerzite a mala som 21 rokov, keď som nastupovala do svojej prvej aerolinky na typ Boeing 737. V tom čase to nebolo až také obvyklé,“ hovorí Andrea.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Pilot Andrea 👩‍✈️ 737 ✈️ (@sheisapilot)

Bežný deň pilotky

Pracovný deň Andrey sa začína brífingom hodinu pred letom. Stretne sa s kapitánom, prediskutujú počasie, palivo a technický stav lietadla, následne prebehne brífing s palubným personálom. Po príchode do lietadla nasleduje dôkladná kontrola – jeden z pilotov nahodí lietadlo a nastaví palubný počítač, zatiaľ čo druhý urobí vonkajšiu obhliadku.

„V zásade má letiaci pilot za úlohu sledovať letovú trajektóriu lietadla. Obvykle je to pilot, ktorý vzlieta a aj pristáva s lietadlom. Monitorujúci pilot sa zasa stará o vyplnenie letového plánu, komunikáciu s riadením letovej prevádzky a sleduje parametre prístrojov,“ vysvetľuje Andrea. Tieto úlohy si s kapitánom pravidelne striedajú.

Navštívili sme firmu Novo Nordisk: Takto funguje revolučný liek na diabetes a obezitu

Za takmer dve desaťročia v kokpite absolvovala Andrea tisíce letov – od vnútroštátnych liniek v Nórsku až po lety na Kanárske ostrovy. „Pred pandémiou sme lietali aj na východné pobrežie Spojených štátov z Európy, áno na type 737, a bola to výborná skúsenosť,“ dodáva.

Život v rôznych časových pásmach

Nepravidelný pracovný režim a časové posuny patria k najväčším výzvam pilotského povolania. „Všeobecne sú pre telo náročné služby, keď je potrebné bdieť v čase cirkadiánneho útlmu, teda medzi 2. a 6. hodinou rannou. Tam spadajú nočné lety, mnohé diaľkové lety a skoré ranné služby,“ vysvetľuje Andrea.

Spánkový deficit sa snaží doháňať počas voľna a dbá na to, aby mala pred službou aspoň osem hodín spánku. „Príliš nepravidelný pracovný režim môže spôsobiť tzv. shift lag, čo je v podstate jet lag spôsobený častými zmenami v časoch služieb,“ dodáva.

„Murphy nás má rád“

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory