Nezvyčajná kombinácia vakcín vyvoláva mohutnú imunitnú odpoveď. Predbehla aj Pfizer (NOVÁ ŠTÚDIA)

V menšej štúdii sa vedci zamerali na posilňujúce dávky vakcín v nezvyčajnej kombinácii mRNA vakcíny Comirnaty od Pfizer/BioNTech a adenovírusovej vakcíny Janssen od Johnson&Johnson. Vedci zistili, že kombinácia oboch vakcín vyvoláva silnejšiu imunitnú odpoveď ako posilňujúca dávka od Pfizeru.

Omikron môže byť svetlo na konci tunela. To, čo o ňom vieme, je povzbudivé, prekvapuje známy imunológ

Dvojnásobný počet T-buniek po 4 týždňoch 

Do výskumu sa zapojilo 65 ľudí, ktorí pôvodne dostali dve dávky vakcíny Pfizer. Šesť mesiacov po druhej dávke podali výskumníci z Beth Israel Deaconess Medical Center v Bostone 24 dobrovoľníkom tretiu dávku vakcíny Pfizer a 41 dobrovoľníkom podali vakcínu Johnson&Johnson.

Obe značky vakcín zvýšili počet protilátok, ako aj T-buniek bojujúcich proti Covidu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v dlhodobej ochrane a prevencii, spôsobujú, že prípadná infekcia chráni pred závažným ochorením, zničením infikovaných buniek. Po očkovaní Janssenom ich bolo dvojnásobne viac ako pri vakcíne od Pfizeru/BioNTechu.

Nárast protilátok síce bol zaznamenaný ako pomalší oproti Comirnaty, ale dlhšie pretrvávajúci. Dobrovoľníci, ktorí sa zaočkovali Pfizerom, mali po dvoch týždňoch zvýšenú hladinu protilátok a následne u nich došlo poklesu o štvrtinu do štvrtého týždňa. Oproti tomu vakcína od Johnson & Johnson viac ako zdvojnásobila hladiny protilátok medzi druhým a štvrtým týždňom.

Obe vakcíny boli vysoko nad prahovou hodnotou, o ktorej vedci veria, že je potrebná pre silnú ochranu.

Vedci navyše tvrdia, že protilátky pretrvávajú dlhšie ako pri samotnom Pfizeri a sú účinné pri pôvodnom variante rovnako ako pri bete alebo delte, uvádza CNN.

„Obe vakcíny veľmi dobre zvyšujú hladiny protilátok. V štvrtom týždni boli hladiny neutralizačných protilátok porovnateľné,“ povedal pre CNN doktor Dan Barouch, ktorý viedol študijný tím.

Imunitné bunky môžu byť kľúčové pri variantoch 

Vakcína Janssen tiež zvýšila počet imunitných buniek nazývaných CD8 T-bunky (CD8: koreceptor, pozn. red.).

Nový variant z Južnej Afriky, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pomenovala omikron, v štúdii zahrnutý nebol. Existujú však obavy, že kvôli výrazným mutáciám spike proteínu by sa mohol čiastočne vyhnúť imunitnej odpovedi z existujúcich vakcín.

zdroj: SITA/AP, Mary Altaffer

„Pre varianty, ako je omikron, ktoré by sa mohli čiastočne vyhnúť protilátkovým reakciám, môžu byť reakcie CD8 T-buniek obzvlášť dôležité pre ochranu,“ povedal Barouch.

„Myslíme si, že sú vo všeobecnosti relevantné, ale môžu sa stať obzvlášť relevantnými, ak sa objaví variant, ktorý môže do značnej miery uniknúť protilátkam.“

Vedúci štúdie preto kladie dôraz na T-bunky a CD8 T-bunky, ktoré by v prípade infekcie dokázali zabrániť ťažkému priebehu.

„Ak chcete posilňujúcu dávku a naozaj chcete posilnenie (imunitnej odpovede), potrebujete, aby sa zvýšila odpoveď protilátok aj T-buniek,“ dodal vedec.

Rozdiel môže byť v dĺžke medzi dávkami 

Štúdia bola uverejnená na serveri MedRxiv. Plánované je jej recenzovanie a uverejnenie v odborom časopise. Výskum bol čiastočne financovaný spoločnosťou Johnson&Johnson.

Denník New York Times ale upozorňuje, že výsledky štúdie sa líšia od predchádzajúcich štúdií, kde sa kombinovali vakcíny od Moderny, Pfizeru a Johnson&Johnson. Pri všetkých vakcínach síce vedci zaznamenali nárast imunitnej odpovede, pri Janssene ale najmenšiu.

Denník ale tvrdí, že rozdiel by sa mohol dať vysvetliť dĺžkou medzi dávkami. V predchádzajúcich štúdiách sa podávala podporná dávka už po štyroch mesiacoch. Rozdiel môže byť aj v čase sledovania účastníkov, keďže výrazný nárast protilátok pri Janssene sa prejavil až neskôr.