Nová štúdia prekvapuje astronómov. Môžeme byť o krok bližšie k porozumeniu temnej hmoty

Astronómovia predstavili novú štúdiu, v ktorej hovoria o nových poznatkoch získaných z pozorovania slabého svetla emitovaného hviezdami, ktoré sa odpojili od svojej domovskej galaxie. Vedci tvrdia, že im môžu pomôcť pri výskume tajomnej temnej hmoty.

Zblúdilé hviezdy

Štúdia bola zverejnená v magazíne Nature Astronomy, informuje portál VICE. O tomto svetle, nazývanom vnútrozhlukové, vedci vedeli už niekoľko desaťročí.

Doposiaľ sme však nemali k dispozícii dostatočne technologicky vyspelé teleskopy na to, aby sme ho mohli pozorovať. To sa však zmenilo nástupom observatórií novej generácie, akým je napríklad Vera Rubin v Čile, píše ďalej VICE.

Ako je vyššie uvedené, svetlo emitujú hviezdy, ktoré nie sú súčasťou žiadnej galaxie. Odpojenie týchto hviezd môže nastať v následku rôznych procesov, napríklad zrazením menšej galaxie s väčšou. Samotné hviezdy nie sú pre astronómov individuálne viditeľné, no súčet ich celkového svetla môže dopomôcť k zodpovedaniu otázok o ich pôvode.

„Na základe toho, odkiaľ tieto hviezdy pochádzajú, má svetlo, ktoré vyžarujú, charakteristickú farbu,“ vyjadrila sa Mireia Montesová, vedkyňa z Inštitútu pre vesmírne teleskopy v Baltimore. „Študovaním tejto farby vieme zistiť, odkiaľ hviezdy, vyžarujúce spomínané svetlo, pochádzajú.“

Niektoré farby sú napríklad spojené s ľahšími prvkami, čo by mohlo naznačovať, že ide o staršie hviezdy, vysvetľuje VICE.

Naopak, vnútrozhlukové svetlo farby, ktorá je viac asociovaná s ťažšími prvkami ako napríklad kovmi, naznačuje, že hviezdy, ktoré toto svetlo vyžarujú, by mohli pochádzať z mladších systémov. Pozorovaním tohto svetla môžu vedci lepšie pochopiť dynamiku a vývoj „zblúdilých hviezd“.

zdroj: Pixabay/Felix Mittermeier

Dostanú nás k temnej hmote?

Zaujímavejším zistením je spojitosť vnútrozhlukového svetla a mysterióznej temnej hmoty. Podľa informácií na stránke NASA, je temná hmota obrovskou súčasťou pozorovateľného vesmíru. Dokonca tvorí až 27 % – 29 %.

Problémom však je, že sa nedá priamo pozorovať. Vieme pozorovať len jej dopad. Pre lepšiu predstavu, je to niečo ako dívať sa na tieň a odhadnúť, čo tento tieň vrhá.

„Pozorovaním sme zistili, že vnútrozhlukové svetlo je dobrým indikátorom prítomnosti temnej hmoty,“ hovorí Yuanyuan Zhang pre Fermilab.

„To znamená, že kde je žiarivosť tohto svetla relatívne vysoká, hustota temnej hmoty je tiež relatívne vysoká. Nečakali sme, že nájdeme takú úzku spojitosť medzi týmito dvoma javmi. Ale našli sme,“ dodáva.

„Kde je dominantná temná hmota, tam sú dominantné aj hviezdy,“ vysvetľuje ďalej Mireia. „Svetlo nasleduje to, čo robí temná hmota. V tomto zmysle majú podobné vlastnosti ako hviezdy, neovplyvňujú sa nijako inak ako gravitačne.“

zdroj: Pixabay/Justinite

O krok bližšie k odhaleniu tajomstiev vesmíru

Ako to celé funguje? Vysvetlením sa zdá byť práve spomínané gravitačné pôsobenie, vysvetľuje Judith E. Braffman-Millerová pre portál Ezine Articles. Keďže boli spomínané túlavé hviezdy doslova „vyhodené“ zo svojej domovskej galaxie, musia byť zákonite ukotvené na novom mieste.

Gravitačná sila pôsobiaca v priestoroch medzi väčšími telesami či zoskupeniami, akými sú napríklad galaxie a hviezdokopy, ich, takpovediac, znovu usadí.

A keďže na temnú hmotu vplýva gravitácia rovnako, svetlo emitované týmito hviezdami v očiach pozorovateľov, teda nás, vytvára akúsi mozaiku jej umiestnenia, vysvetľuje ďalej v článku Judith. „Nečakali sme, že výsledky budú také presné,“ vyjadrila sa.

Kým je temná hmota pre vedcov stále jednou z veľkých záhad vesmíru, zdá sa, že máme k dispozícii nový spôsob jej výskumu. Poznatky, ktoré môžeme teoreticky získať, by nás mohli doviesť aj k odpovediam na otázky o vzniku či naopak o zániku vesmíru.

Ako sa vyjadrila Mireia Montesová vo svojej štúdii: „Stále poznáme iba (žiarivú) špičku ľadovca toho, čo sa môžeme od tohto svetla naučiť.“