NOVÁ ŠTÚDIA: To, ako šoféruješ ti pomôže odhaliť, či netrpíš Alzheimerovou chorobou

Vodičský preukaz dnes patrí k takmer nutnej výbave. Vďaka autám sa dnes môžu ľudia presúvať v rekordných časoch na miesta, ktoré sú napríklad pre verejnú dopravu nedostupné. Portál BBC prináša príbeh vedkyne z Torontskej univerzity, ktorá poukázal na to, že pri šoférovaní vieme zistiť oveľa viac vecí, než len znalosť dopravných značiek.

Prostredníctvom GPS (Global Positioning System), ktorý poznáš hlavne v spojení s navigáciou, sledoval obyvateľov štátu Washington  starších ako 65 rokov a ich jazdné návyky. 

zdroj: TASR/AP

Príznaky Alzheimerovej choroby viditeľné pri šoférovaní 

Do štúdie bolo zapojených 139 ľudí, u polovice z nich sa ukázalo, že trpia prvými príznakmi Alzheimerovej choroby. Analýza šoférskych návykov odhalila rozdiely v tom, ako šoférujú zdraví jedinci a tí, ktorí ochorením trpia, hoci o tom nemusia tušiť. 

Zvyky, ktoré skupiny odlišovali boli napríklad pomalšia jazda, náhle zmeny v smere jazdy, vyhýbanie sa nočným jazdám, a všeobecne, šoférovali oveľa menej. Držali sa priamych ciest a nezastavovali sa na neznamých cieľoch. 

„To, ako sa ľudia pohybujú v každodennom prostredí, od miest, ktoré navštevujú, až po spôsoby jazdy, nám môže veľa povedať o ich zdravotnom stave,“ povedala doktorandka na Torontskej univerzite  Sayeh Bayad, ktorá viedla výskum.

GPS skenery dokázali všetky tieto vlastnosti odhaliť.

Check out our recent paper in @AlzheimersRes, where we show that naturalistic driving behaviours from GPS can be used to identify whether an older driver has preclinical #Alzheimer disease. https://t.co/oBHXgkvlHr

— Sayeh Bayat (@SayehBayat) June 21, 2021

Vedci zhodnotili, že spoľahlivosť metódy je veľmi vysoká a s využitím výsledkov navrhli model, ktorý určí Alzheimerovú chorobu na základe veku a údajov z GPS. 

Ešte vyššiu spoľahlivosť mal model vtedy, keď do výsledkov genetického testu na Alzheimerovu chorobu známeho ako apolipoprotein E pridali genotyp, ktorý definuje možné dedičné riziko ochorenia.

Výskum bude pokračovať

Na to, aby sa táto metóda mohla začať reálne využívať v zdravotníctve je potrebné urobiť oveľa viac štúdií. V každom prípade, ide o prvý úspešný výskum, ktorý má nádej pomôcť pri diagnostike ochorení. Úspechom je hlavne fakt, že sa podarilo chorobu odhaliť v skorom štádiu.

Aj tento výskum má svoje slabé stránky. Vedci si kladú niektoré otázky, hlavne etického charakteru: Je naozaj vhodné sledovať takýmto spôsobom ľudí, aj keď by to malo určité zdravotné výhody? Nezneužívali by sa ich osobné informácie? 

Veľkú úlohu pri skorej diagnostike ochorenia častokrát zohrávajú príbuzní. Práve príbuzní si najskôr všimnú, že ich blízky človek začína chradnúť a stráca pamäť.

V súčasnosti je k dispozícií na liečbu rannej fázy Alzheimerovej choroby veľmi málo liekov. Lekári odhalili, že choroba sa môže v mozgu začať vytvárať aj 20 rokov predtým, ako sa objavia prvé príznaky. Jedným z liekov, ktoré dodávajú chorým nádej je liek vyrobený firmou Biogen, ale jeho testovanie sa má skončiť až v roku 2030, čo pre množstvo ľudí môže byť už neskoro. 

zdroj: Biogen via AP/File

Z výsledkov sa dá zistiť aj to, ako zmeniť životný štýl tak, aby fungoval ako prevencia pred ochoreniami mozgu. Britská národná zdravotná služba odporúča, aby sa ľudia začali viac starať o svoje srdce a viac cvičili nie len telo, ale aj mozog.

Medzi aktivity, ktoré posilnia tvoj mozog patria rôzne hádanky, hlavolamy, či sudoku. Rovnako fungujú aj spoločenské hry, hlavne scrabble, bridž a pexeso. Čítaj knihy a uč sa cudzí jazyk, tvoj mozog sa ti v starobe poďakuje.

Inovatívne metódy v poisťovníctve 

Veľa vodičov už dnes zakomponovalo do svojich áut čierne skrinky, ktoré sledujú ich činnosť za volantom. Neurobili to pre svoje zdravie, znížila sa im čiastka z ktorú platia ako poistné. Pravdou ostáva, že tieto čierne skrinky by mohli tiež fungovať ako zariadenia na odhalenie príznakov vážnych chorôb.

zdroj: TASR/ František Iván

Dôležitou vlastnosťou, na ktorú sa v budúcnosti bude treba zamerať pri používaní podobných zariadení, je ochrana osobných údajov. Vodič sa nemôže cítiť diskriminovaný, ak by takéto zariadenie využíval.

Samozrejmosťou pri takejto experimentálnej metóde by malo byť hlavne dôsledné otestovanie a tiež odstránenie potenciálnych chýb, ktoré by mohli vodičov zdiskreditovať a ostatných vodičov odradiť od kúpy takého zariadenia.