Nové plány útokov sú na stole. USA mieria na tepnu svetovej ropy, ak rokovania s Iránom zlyhajú (SCENÁRE)

Prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom síce zatiaľ drží, vo Washingtone však už vznikajú scenáre pre prípad, že sa rokovania opäť zrútia. Podľa stanice CNN americkí vojenskí predstavitelia pripravujú nové plány útokov, ktoré by sa tentoraz sústredili najmä na Hormuzský prieliv a okolitú oblasť.

Práve tadiaľ prechádza významná časť svetového obchodu s ropou, a keďže Teherán dokázal túto trasu prakticky zablokovať, dopady sa okamžite preniesli aj do globálnej ekonomiky.

Americká strana preto zvažuje viacero možností, ako oslabiť iránske schopnosti v tejto oblasti. V hre sú útoky na malé rýchle člny, plavidlá určené na kladenie mín a ďalšie asymetrické prostriedky, ktorými Irán vie ohrozovať lodnú dopravu. Ide o zbrane a taktiku, ktoré sú menej nápadné než veľké vojnové lode, no v úzkom a strategicky dôležitom priestore dokážu výrazne skomplikovať pohyb tankerov aj vojenských plavidiel.

Hormuz zostáva hlavným bodom napätia

Podľa CNN sa nové plány líšia od predchádzajúcej fázy bombardovania aj tým, že by boli oveľa koncentrovanejšie na pobrežné a námorné ciele. Počas prvých týždňov útokov sa totiž značná časť operácií zameriavala hlbšie vo vnútrozemí Iránu. Teraz sa pozornosť presúva na priestor, cez ktorý Washington potrebuje obnoviť bezpečnú plavbu.

Aj samotní americkí predstavitelia si však uvedomujú, že letecké údery by zrejme nestačili na okamžité otvorenie prielivu. Jeden zo zdrojov oboznámených s plánovaním podľa CNN upozornil, že kľúčová bude ochota Bieleho domu niesť riziko a presadiť prechod lodí aj v prostredí, kde nebude úplná istota, že boli všetky iránske kapacity zničené. Inak povedané, problém nie je len vojenský, ale aj politický a ekonomický.

Situáciu navyše komplikuje fakt, že Iránu po doterajších útokoch zostala časť pobrežných rakiet aj menších plavidiel. CNN pripomína, že americké spravodajské odhady hovoria aj o prežití približne polovice odpaľovacích zariadení a tisícov jednosmerných útočných dronov.

zdroj: Wikimedia

Na stole sú aj tvrdšie scenáre

Popri útokoch v okolí Hormuzského prielivu sa diskutuje aj o ďalších možnostiach. Podľa CNN by mohli Spojené štáty udrieť aj na takzvané duálne a infraštruktúrne ciele, vrátane energetických zariadení, aby donútili Teherán vrátiť sa k rokovaniam. Takýto krok by však znamenal ďalšie vyostrenie konfliktu a viacerí súčasní aj bývalí americkí predstavitelia ho považujú za veľmi citlivý.

Ďalšou zvažovanou možnosťou sú útoky na konkrétnych iránskych vojenských predstaviteľov a ľudí v režime, ktorých Washington vníma ako prekážku rokovaní. CNN medzi nimi spomína aj Ahmada Vahidiho, veliteľa Revolučných gárd. Ministerstvo obrany síce konkrétne plány nepotvrdilo, no odkázalo, že prezident má na stole viacero možností a všetky zostávajú otvorené.

Aj denník Times of Israel uvádza, že Izrael pochybuje o úspechu pripravovaných rozhovorov a spolu s Washingtonom sa pripravuje na možné obnovenie vojny. Podľa tohto zdroja už obe strany od začiatku prímeria robili spoločné prípravy vrátane cvičení stíhačiek a tankovacích lietadiel na Blízkom východe. Schválený mal byť aj zoznam cieľov, medzi ktorými figurujú národná a energetická infraštruktúra Iránu.

Rokovania pokračujú, nedôvera však zostáva

Napriek vojenským prípravám sa paralelne rysuje aj ďalšie kolo rokovaní. Denník New York Times píše, že po zadržaní iránskej nákladnej lode americkým námorníctvom sa objavili jasnejšie signály z Washingtonu aj Teheránu, že vyjednávači by sa mohli stretnúť v Pakistane.

Viceprezident JD Vance by mal odcestovať do Islamabadu a Irán naznačil, že pošle svojho zástupcu, ak sa americká strana skutočne zúčastní.

Ani to však neznamená rýchly obrat. New York Times upozorňuje, že USA a Irán zostávajú v slepej uličke pri otázke námornej dopravy cez Hormuzský prieliv. Americká blokáda iránskych prístavov pokračuje a Teherán znovu zdôrazňuje svoju vojenskú kontrolu nad touto trasou. Americké námorníctvo podľa denníka zatiaľ obrátilo späť 27 lodí a ceny ropy sa opäť priblížili k hranici 100 dolárov za barel.

Nedôvera je pritom zjavná aj vo verejných vyhláseniach. Iránsky prezident Masúd Pezeškján podľa New York Times pripomenul „hlbokú historickú nedôveru“ medzi oboma krajinami a odkázal, že Američania „hľadajú kapituláciu Iránu. Iránci sa sile nepodrobujú.“ Donald Trump zas zopakoval hrozby útokov na elektrárne a civilnú infraštruktúru, ak sa dohoda nepodarí.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie