Kým Washington bojuje s Iránom, experti sa obávajú o Pacifik. Odhalili „matematický problém“, ktorý môže využiť Čína

Spojené štáty vstupovali do vojny s Iránom ako krajina s najväčšou vojenskou silou na svete. Najnovšie zistenia však naznačujú, že aj takáto armáda môže naraziť na veľmi praktický problém, a to na nedostatok presne tej munície, ktorú potrebuje pre moderný konflikt.

Stanica CNN s odvolaním sa na expertov a ľudí oboznámených s interným hodnotením Pentagónu uvádza, že americká armáda počas bojov výrazne vyčerpala zásoby viacerých kľúčových rakiet.

Podľa analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) spotrebovali USA najmenej 45 percent zásob rakiet Precision Strike Missile, najmenej polovicu rakiet THAAD a takmer polovicu protivzdušných striel Patriot. Výrazne ubudli aj Tomahawky, rakety JASSM a strely SM-3 a SM-6.

To ešte automaticky neznamená, že Washington by dnes nevedel pokračovať v bojoch proti Iránu. CSIS píše, že pre tento konflikt majú Američania stále dosť prostriedkov. Problém sa objavuje pri pohľade na ďalšie roky a na možnosť novej vojny proti oveľa silnejšiemu protivníkovi.

Najväčší problém neleží na Blízkom východe

Kľúčový záver oboch zdrojov je podobný. Riziko neleží ani tak v pokračovaní súčasnej konfrontácie, ale v ďalšej vojne, ktorá by mohla vypuknúť skôr, než sa zásoby doplnia. Práve tu sa objavuje obava z takzvanej raketovej krízy.

Autor analýzy CSIS Mark Cancian pre CNN povedal: „Vysoká spotreba munície vytvorila okno zvýšenej zraniteľnosti v západnom Pacifiku. Doplnenie týchto zásob potrvá jeden až štyri roky a potom budú potrebné ďalšie roky, aby sa dostali tam, kde majú byť.“

Preložené do jednoduchšej reči, Američania ešte dokážu viesť aktuálny boj, no ich zásoby už podľa CSIS nestačia na stret s porovnateľne silným protivníkom, akým je Čína. To je podstatné najmä preto, že práve západný Pacifik sa v posledných rokoch považuje za jednu z najcitlivejších oblastí americkej bezpečnostnej stratégie.

Viaceré z týchto rakiet sú pritom určené presne na konflikt tohto typu. Ide o zbrane dlhého dosahu, ktoré umožňujú útočiť z bezpečnej vzdialenosti, alebo o protivzdušnú obranu proti balistickým raketám. V prípade vojny s Čínou by ich spotreba mohla byť ešte vyššia než v Iráne.

zdroj: Wikimedia Commons

Výroba sa síce rozbieha, no návrat nebude rýchly

Administratíva Donalda Trumpa už podpísala nové dohody so súkromnými firmami, ktoré majú výrobu zvýšiť. Podľa CNN aj CSIS to však nevyrieši problém v najbližšom období. Dodacie lehoty pri mnohých systémoch sa pohybujú približne od troch do piatich rokov.

CSIS upozorňuje, že pri raketách nejde len o samotnú výrobu. Najprv musí Kongres schváliť financovanie, potom nasleduje zadanie kontraktov, rozbeh produkcie a až následne doručenie hotových kusov do výzbroje. Pri viacerých systémoch ide o proces, ktorý sa počíta na desiatky mesiacov.

Zároveň platí, že Spojené štáty nevyzbrojujú iba seba. Rakety Patriot, THAAD či ďalšie systémy potrebujú aj spojenci. To zvyšuje tlak na výrobcov a vytvára konkurenciu medzi americkou armádou, Ukrajinou a ďalšími partnermi Washingtonu. CSIS pripomína, že zdržanie už môže pocítiť aj Japonsko, ktoré čaká na dodávky Tomahawkov.

Pentagon sa upokojuje, čísla však hovoria opatrnejšie

Oficiálna línia Pentagonu zostáva pokojná. Hovorca Sean Parnell povedal pre CNN: „Armáda má všetko, čo potrebuje, aby konala v čase a na mieste, ktoré si prezident vyberie.“ Donald Trump zasa tvrdil, že USA netrpia nedostatkom výzbroje, hoci zároveň žiadal ďalšie peniaze na rakety a muníciu.

Práve tento rozdiel medzi politickým odkazom a odborným hodnotením je dnes najdôležitejší. CNN pripomína, že americkí vojenskí velitelia varovali pred dlhšou kampaňou už skôr. Demokratický senátor Mark Kelly minulý mesiac upozornil: „V istom bode sa z toho stane matematický problém a otázka znie, ako doplníme muníciu pre protivzdušnú obranu. Odkiaľ príde.“

To je aj hlavné posolstvo analýzy CSIS. Spojené štáty nie sú bezbranné a vojnu s Iránom by vedeli ďalej viesť. Po mesiacoch intenzívnych úderov však vstupujú do obdobia, keď si budú musieť starostlivejšie vyberať, kde môžu riskovať ďalšie veľké nasadenie. V prípade novej vojny by už nešlo len o silu armády, ale aj o to, koľko rakiet zostalo v skladoch.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie