Nový kandidát na „druhú Zem“ je vzdialený 146 svetelných rokov. Nadšenie vedcov brzdí jeden detail

Aj po vyradení vesmírneho teleskopu Kepler v roku 2018 vedci ďalej preosievajú jeho dáta a občas v nich nájdu prekvapenie. Najnovšie ide o objekt označený HD 137010 b – kandidáta na kamennú planétu len mierne väčšiu než Zem, ktorý obieha hviezdu približne 146 svetelných rokov od nás.

Zaujímavé je najmä to, že jej obežná doba má byť blízka pozemskému roku a planéta sa môže nachádzať na okraji takzvanej obývateľnej zóny, píše iMeteo. 

Práve obývateľná zóna je vzdialenosť od hviezdy, kde by sa, pri vhodnej atmosfére, mohla na povrchu udržať kvapalná voda. Zatiaľ však ide len o „kandidáta“. Existencia planéty musí byť totižto potvrdená ďalšími pozorovaniami.

Jeden tranzit, veľký objav a ešte väčší otáznik

Planéty mimo našej Slnečnej sústavy astronómovia často nachádzajú metódou tranzitov: keď planéta prejde popred disk hviezdy, na krátky čas nepatrne zníži jej jas. Pri HD 137010 b je kľúčové, že sa zatiaľ podarilo zachytiť iba jeden tranzit – jediné „mini-zatmenie“, ktoré Keplerova misia K2 zaznamenala.

Aj z jedného prechodu však vedci dokázali odhadnúť základné parametre. Sledujú totiž, ako dlho tieň planéty putuje po hviezde a porovnávajú to s modelmi celej sústavy. V tomto prípade tranzit trval približne 10 hodín, zatiaľ čo pri Zemi je to okolo 13 hodín. Vďaka tomu tím odhadol, že obežná doba planéty môže byť približne jeden rok – podobne ako na Zemi.

Na definitívne potvrdenie to však nestačí. Pri tranzitnej metóde je rozhodujúce, aby sa prechody pravidelne opakovali a dalo sa vylúčiť, že šlo o náhodný signál alebo iný jav. Pri planétach s „ročnou“ obežnou dobou je to zároveň logisticky náročnejšie: tranzity sú zriedkavé, a preto sa takéto svety objavujú ťažšie než planéty v tesných obehoch.

Obývateľná zóna neznamená obývateľná planéta

Znie to lákavo: Zemi podobná obežná doba aj poloha pri okraji obývateľnej zóny. Problém je, že HD 137010 je síce hviezda podobného typu ako Zem, no obieha hviezdu, ktorá je v porovnaní so Slnkom chladnejšia a slabšia. Kandidátna planéta tak podľa odhadov dostáva menej než tretinu energie, ktorú prijíma Zem. 

To môže znamenať extrémne nízke teploty. Odhady hovoria o povrchovej teplote maximálne okolo –68 °C, teda potenciálne ešte chladnejšie, než je priemerná teplota na Marse (približne –65 °C). Jednoducho povedané: aj keď je planéta „správne ďaleko“, môže byť klimaticky nehostinná.

Vedci NASA zároveň pripúšťajú, že obraz sa môže zmeniť, ak by mala planéta hustejšiu atmosféru, napríklad bohatšiu na oxid uhličitý, ktorá by posilnila skleníkový efekt. Modely tímu pracujú s pravdepodobnosťami: planéta má mať zhruba 40 % šancu spadať do „konzervatívnej“ obývateľnej zóny a 51 % šancu do širšej „optimistickej“ obývateľnej zóny.

Zároveň však autori uvádzajú, že je tu približne 50 % pravdepodobnosť, že sa nachádza už úplne mimo obývateľnej zóny.

Potvrdenie môže priniesť TESS alebo ďalšia generácia teleskopov

Najbližší krok je jasný: získať ďalšie tranzity a premeniť kandidáta na potvrdenú exoplanétu. To však nebude jednoduché práve kvôli dlhému obehu – ďalší prechod môže prísť až o niekoľko mesiacov. Nádej sa spája s aktuálnymi misiami, ako je NASA TESS alebo európsky satelit CHEOPS, ktoré by mohli zachytiť opakovaný tranzit a spresniť parametre.

Ak sa to nepodarí, detailnejšie údaje si môžu počkať na ďalšiu generáciu vesmírnych teleskopov. Aj tak však ide o dôležitý zásah do mapy „Zemi podobných“ svetov: planéta s takouto obežnou dobou okolo relatívne blízkej hviezdy je raritou práve preto, že sa deteguje veľmi ťažko.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír