O 33 % dlhší život a štíhle telo bez hladovania. Stačí obmedziť bežnú aminokyselinu, ukazuje najnovšia štúdia

Zrejme si už počul o tom, že znížený príjem kalórií výrazne predlžuje život. Avšak permanentný pocit hladu sa len ťažko zlučuje s vôňou burgrov či s čokoládovou tortou na rodinnej oslave. Vedci z Wisconsinskej univerzity preto nezostali len pri jednoduchej fráze „jedz menej a budeš žiť dlhšie“. Rozobrali jedálny lístok pokusných zvierat gram po grame a odhalili, že rozhodujúce sú najmä bielkoviny.

Menej bielkovín, viac zdravia

Štúdie už dávnejšie preukázali, že redukcia celkového príjmu bielkovín môže sprostredkovať mnohé z benefitov kalorickej reštrikcie. Patrí k nim najmä znížené riziko civilizačných ochorení, ako sú kardiovaskulárne choroby, cukrovka 2. typu či neurodegeneratívne poruchy

Pri plošnom znížení bielkovín sa však objavila neželaná strata svalovej hmoty. Odborníci preto presunuli pozornosť z celkového množstva bielkovín na ich jednotlivé stavebné jednotky, teda konkrétne aminokyseliny.

„Radi hovoríme, že kalória nie je len kalória,“ cituje portál Earth výskumníka Dudleyho Lamminga. „Rôzne zložky stravy majú biologické účinky, ktoré presahujú ich energetickú hodnotu, a my sme sa zamerali na jednu zložku, ktorej má mnoho ľudí pravdepodobne nadbytok.“

Začal teda analyzovať aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (leucín, izoleucín a valín), ktoré bežne figurujú ako základné komponenty športových výživových doplnkov. Avšak namiesto toho, aby ich posudzoval ako jednotný komplex, pristúpil k ich individuálnemu hodnoteniu. Do popredia sa rýchlo dostala jedna aminokyselina – izoleucín.

Bielkoviny pod paľbou vedeckých dôkazov

V experimente zameranom na myši vo veku 6 mesiacov (čo zodpovedá zhruba 30 ľudským rokom) vedci upravili kŕmnu zmes tak, aby obsahovala asi o dve tretiny menej izoleucínu.

„Veľmi rýchlo sme si všimli, že myši na diéte s obmedzeným príjmom izoleucínu začali strácať telesný tuk. Ich telá boli štíhlejšie,“ podotkol Dudley Lamming, ktorý experiment viedol.

Myši následne prijímali viac potravy (kalórií), zrejme v snahe kompenzovať chýbajúcu aminokyselinu, avšak zrýchlený metabolizmus udržal ich hmotnosť na stabilnej úrovni. Oproti kontrolnej skupine žili samce v priemere o 33 % dlhšie a samice o 7 %.

Okrem samotnej dlhovekosti výskumníci zaznamenali aj výrazné zlepšenie glykémie, vyššiu svalovú silu a nižšie skóre krehkosti. Rakovina, ktorá často postihuje starnúce laboratórne myši, sa u samcov redukovala takmer o polovicu a došlo aj k zmierneniu benígneho zväčšenia prostaty.

Paradox izoleucínu

Izoleucín patrí medzi esenciálne aminokyseliny, čo znamená, že ľudské telo ho nedokáže syntetizovať, preto ho získava výlučne z potravy. Vyskytuje sa takmer vo všetkých potravinách bohatých na bielkoviny a vždy v spoločnosti ďalších aminokyselín.

Ak by sme teda chceli znížiť jeho príjem, narazili by sme na zásadnú prekážku. S obmedzením izoleucínu by sme súčasne prišli o celý proteínový balíček.

Najvyššiu koncentráciu izoleucínu nájdeme napr. v hovädzom, kuracom či bravčovom mäse, ale aj v mnohých komerčných doplnkoch. Kto siahne po BCAA práškoch, pravdepodobne posunie príjem izoleucín nad fyziologické optimum.

Jedným z možných riešení je vyhnúť sa doplnkom obsahujúcim izoleucín, ak neexistuje jasné medicínske alebo športové opodstatnenie ich používania.

„Krátkodobé obmedzenie izoleucínu u ľudí sa podľa nedávnych štúdií pravdepodobne dá zvládnuť, no dlhodobé obmedzenie si zrejme vyžiada nové prístupy, a to buď vývoj farmaceutických metód, ktoré znížia vstrebávanie izoleucínu v tele, alebo objavenie látok, ktoré napodobnia jeho priaznivé účinky bez potreby skutočného obmedzenia,“ cituje výskumníkov portál NAD.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking