Rakovina staršia než ľudstvo: Vedci objavili nádorové tkanivo v kostiach dinosaura
- V kostiach Telmatosaura objavili proteíny súvisiace s nádorom
- Výskum môže pomôcť lepšie chápať vývoj rakoviny naprieč dejinami

- V kostiach Telmatosaura objavili proteíny súvisiace s nádorom
- Výskum môže pomôcť lepšie chápať vývoj rakoviny naprieč dejinami
Vedcom sa podaril objav, ktorý môže prehĺbiť naše poznanie o rakovine. V kostiach dinosaura Telmatosaurus transsylvanicus, ktorý žil pred viac ako 66 miliónmi rokov, objavili pozostatky mäkkého tkaniva spojeného s nádorovým ochorením.
Tento nález môže pomôcť pochopiť evolučné mechanizmy, ktoré viedli k vzniku a potláčaniu rakoviny u veľkých živočíchov, píše portál Science Alert.
Mikroskopické dôkazy z kosti
Tím výskumníkov z Veľkej Británie a Rumunska použil modernú skenovaciu elektrónovú mikroskopiu na analýzu kostného tkaniva. Pomocou skenovacej elektrónovej mikroskopie vedci analyzovali kostné tkanivo dinosaura, ktorý žil pred viac ako 66 miliónmi rokov na území dnešného Rumunska.
Zamerali sa na spodnú čeľusť Telmatosaura, v ktorej už predtým identifikovali nádor typu ameloblastóm – typ nádoru, ktorý sa dodnes vyskytuje aj u ľudí. V tkanive objavili štruktúry podobné červeným krvinkám priamo v oblasti nádoru. Ich existencia je podľa vedcov dôkazom, že aj po miliónoch rokov sa môžu vo fosíliách zachovať zvyšky mäkkého tkaniva.
„Na rozdiel od samotných kostí obsahujú mäkké tkanivá proteíny, ktoré môžu odhaliť biologické mechanizmy ochorenia,“ vysvetlil onkológ Justin Stebbing z Anglia Ruskin University. „Naša štúdia ukazuje, že relatívne málo využívané metódy môžu viesť k objavom, ktoré majú význam aj pre modernú medicínu.“
Evolučné kompromisy veľkých tiel
Nález nádorového ochorenia u dinosaura nie je úplne výnimočný – podobné prípady boli objavené aj u hadrosaurov. Vedci upozorňujú, že výskyt rakoviny u dinosaurov treba skúmať v kontexte tzv. teórie životnej histórie. Tá sa zaoberá tým, ako organizmy rozdeľujú energiu medzi rast, rozmnožovanie a prežitie. Podľa tejto teórie môže byť rakovina dôsledkom evolučných kompromisov.
Zaujímavé je, že mnohé veľké a dlhoveké druhy, ako napríklad slony či veľryby, si počas evolúcie vyvinuli mechanizmy na potláčanie nádorov. Napríklad slony majú viacero kópií génu TP53, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri oprave DNA a eliminácii poškodených buniek.
Vedci sa domnievajú, že podobné mechanizmy mohli existovať aj u dinosaurov. „Dinosaurie fosílie sú ideálnym materiálom na sledovanie, ako druhy zvládali náchylnosť na rakovinu počas miliónov rokov,“ uviedol Stebbing v časopise Biology.
Proteíny ako svedkovia dávnych chorôb
Jedným z najvýznamnejších aspektov štúdie je využitie paleoproteomiky – analýzy proteínov zachovaných vo fosíliách. Na rozdiel od DNA, ktorá sa rýchlo rozkladá, proteíny – najmä tie obsiahnuté v kostiach – sú oveľa stabilnejšie a dokážu prežiť extrémne dlhý čas, až milióny rokov. Vďaka tomu môžeme dnes skúmať molekulárne znaky dávnych chorôb.
„Proteíny, najmä v mineralizovaných tkanivách, sú stabilnejšie a menej náchylné na degradáciu a kontamináciu než DNA,“ dodal Stebbing. Vďaka tomu je možné analyzovať molekulárne znaky dávnych ochorení, napríklad nádorových mutácií.
Vedci sa zaujímajú najmä o mutácie v dráhach spojených s rakovinou, ako je mutácia BRAF V600E, ktorá sa vyskytuje v ameloblastómoch aj u dnešných druhov. Ak by sa podobná mutácia našla aj u dinosaura, išlo by o dôkaz, že niektoré onkologické mechanizmy sú evolučne konzervované.
Minulosť ako kľúč k budúcnosti
Výskum potvrdzuje, že rakovina nie je len chorobou moderného sveta, ale sprievodným javom evolúcie mnohobunkových organizmov. Záchrana a systematické uchovávanie fosílií s mäkkým tkanivom by preto malo byť prioritou. S narastajúcim vývojom molekulárnych technológií bude možné z týchto nálezov získať ešte presnejšie údaje.
„Zachovanie týchto vzoriek je kľúčové. Technológie sa budú vyvíjať, ale bez samotného biologického materiálu ich nebude na čo použiť,“ upozornil Stebbing. Tento výskum spája paleontológiu, molekulárnu biológiu a onkológiu – disciplíny, ktoré spolu môžu zásadne ovplyvniť budúci vývoj v chápaní a liečbe rakoviny.
Skúmanie nádorových mutácií, ako je známa BRAF V600E spojená s ameloblastómami, by mohlo ukázať, že niektoré rakovinové mechanizmy pretrvávajú dodnes. Tento výskum tak nielen posúva hranice paleontológie, ale ponúka nové nástroje pre modernú medicínu.
Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír
Zdroje: Science Alert, Biology