O živote startupistu a hraniciach komfortnej zóny

Milan steskal / 28. októbra 2014 / Business

Startup je výzva, zodpovednosť aj zábava. Ale hlavne je to o tom robiť správne a potrebné veci.

 

Na začiatku je nás málo a robota je rôzna. Je to iné, ako keď som bol zamestnaný. Síce som mal na starosti tím ľudí, projekty a svoju zodpovednosť za ne, no nikdy som sa nemusel starať o všetko. Na mojich pleciach nebola ťarcha zodpovednosti za úspech firmy.

Pri zlom produkte majú ťažkú robotu aj tí najlepší salesáci. A naopak, pri zlých salesákoch sú mi dobrí programátori a projekťáci takmer na nič. Keď som zamestnaný, firma ma za úlohu postarať sa o to ostatné, aby som mohol sústrediť čo najviac svojej energie na moje úlohy. To, v čom som najlepší a čo ma baví.

 No mať startup je iné. Aj keď už máme pre Mentegram perfektný tím, vždy sa nájde čosi nepokryté. Treba flexibilne reagovať na situáciu. Bez ohľadu na to, čo to znamená. A veľakrát to znamená práve obetovanie sa a opustenie comfort zone.

To sú tie správne a potrebné veci a obrovská výhoda startupu. Rýchlosť a schopnosť prispôsobiť sa. Netreba schvaľovací proces cez kopu úrovní riadenia. Stačí to spraviť. Veľakrát sa stane, že tieto veci nemôže robiť nikto z tímu a nie je efektívne robiť s externistom. V takom prípade zostane zodpovednosť na founderovi.

 

 

Vedec sa pustí do obtelefonovávania potenciálnych klientov a stane sa grafikom. Projekťák napíše pár riadkov kódu, hrá sa na UX špecialistu, či odíde na dlho do Talianska a Ameriky a manželku nechá doma. Je to niečo nové, je to výzva a je to jednoznačné opustenie comfort zone. A aj keď sa mesiac v New Yorku zaplatený firmou, konferencie, meetingy a trochu cestovania zdá ako to najlepšie, nie je to klam. Je to naozaj super. Na druhej strane, nie je to vôbec ľahké.

Nedá sa to porovnať so základnou vojenskou službou, na ktorú chodili naši otcovia, no kto chce stráviť skoro polroka bez rodiny? Keď to už ale robím, nech to stojí za to. Chceme rozbehnúť veľký biznis. Rozbiehame ho. Nie raz sme boli up aj down. A ešte budeme. A teraz v New Yorku asi ešte častejšie ako doma. Očakávania sú veľké. Mám vytvorené prakticky všetky podmienky na to, aby som uspel. Takže je to len na mne. Lenže čo je úspech? V našom štádiu to neviem zadefinovať. Či to bude jeden veľký zákazník, viac menších, alebo „len” feedback na produkt, podľa ktorého po čase získame veľa malých zákazníkov? Uvidíme.

Nemať jasne zadefinovaný cieľ je komplikácia. Nedá sa jednoznačne vyhodnotiť, čo bude úspech. Pár zaváhaní môže navodiť pocit veľkého neúspechu. Bude to ale naozaj tak? Asi nie. Treba sa pozerať dopredu a mať cieľ vždy ten ďalší krok. Veľký úspech je prakticky len veľa malých úspechov spolu. A čo keď bude najhoršie? Treba nájsť motiváciu. Tá je u každého iná.

Mňa motivuje to, čo mám doma. Nechcem byť od svojej manželky preč zbytočne. Chcem niečo dosiahnuť. Nechodím na výlety a uživať si. Samozrejme, že neplánujem trpieť:). Ale hlavne makať.

Tak uvidíme ako sa to podarí. Get out of the building and just what you have to do.

 Zdroj: blog.connect-network.com, blog.pravda.sk

Pridať komentár (0)