Obchody, kancelárie aj nemocnice. Vatikán vlastní cez 5 000 nehnuteľností, na krku má však škandál dekád

19. augusta 2021 o 17:04

V júli Vatikán uverejnil report ohľadom svojho bohatstva a nehnuteľností, ktoré vlastní
Len v Taliansku je to cez 4 000 budov, pričom sa jedná o kostoly, ale aj obchody, kancelárie a nemocnice
Nezaostáva ani vo svete. Má približne 1 120 nehnuteľností v Paríži, Londýne, Ženeve aj Lausanne

TASR/AP/Alessandra Tarantino

V júli Vatikán uverejnil report ohľadom svojho bohatstva a nehnuteľností, ktoré vlastní
Len v Taliansku je to cez 4 000 budov, pričom sa jedná o kostoly, ale aj obchody, kancelárie a nemocnice
Nezaostáva ani vo svete. Má približne 1 120 nehnuteľností v Paríži, Londýne, Ženeve aj Lausanne

Okolo bohatstva Vatikánu sa už desaťročia vedú živé diskusie. Katolícka cirkev sa rozhodla dilemu rozlúsknuť zverejnením zoznamu nehnuteľností aj ich hodnoty. Vatikán nie je chudobnou krajinou, jeho vlastníctvo sa rozprestiera do viacerých významných krajín sveta, kde operuje už roky.

V júli zverejnila Správa majetku Apoštolského stolca (APSA) zoznam a vyčíslenie budov vo vlastníctve Vatikánu. Zverejnené informácie boli obsiahnuté v dvoch dokumentoch – konsolidovanej účtovnej závierke za rok 2020 pre Svätú stolicu a vôbec prvom verejnom rozpočte APSA.

Správa majetku je niečo ako účtovné oddelenie, ktoré spravuje nehnuteľnosti a investície, vypláca mzdy a pôsobí ako nákupná kancelária a oddelenie ľudských zdrojov, informuje TRT World.

Viac než 5 000, no s obrovským deficitom

Spomínané materiály uvádzajú presné počty. Vatikán vlastní 4 051 nehnuteľností v Taliansku a 1 120 v ďalších krajinách sveta, vrátane Londýna, Paríža, Ženevy a Lausanne. To všetko bez zarátania ambasád cirkvi, Vatikán má totiž so západným svetom rovnaké diplomatické styky ako „klasické“ krajiny.

Obrovské množstvo pôsobí takmer finančne nevyčísliteľne. Nunzio Galantino, ktorého pred dvoma rokmi priviedol do Vatikánu samotný pápež František na centralizáciu majetku, hovorí, že je unavený „senzačnými“ príbehmi o bohatstve pápežského úradu. Napriek tomu, že pre niektoré z budov vo vlastníctve je takmer nemožné vyčísliť hodnotu, nakoľko majú aj architektonickú a historickú cenu, nie sú financie Vatikánu až také horibilné.

Vlani mal Vatikán deficit rozpočtu 66,3 milióna eur (78 miliónov dolárov), čo bolo lepšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Odhady hovorili o 68 miliónoch až 146 miliónov eur.

zdroj: TASR/Tony Gentile/Pool Photo via AP

Až 50 miliónov eur prevádzkového rozpočtu Vatikánu pochádzalo z fondu Peter’s Pence, ktorý bol od katolíckych farníkov požadovaný na zabezpečenie vatikánskych charitatívnych organizácií, z ktorých môže Vatikán čerpať aj na udržanie svojej byrokracie a chodu.

Katolícka cirkev spravuje náboženské záležitosti 1,3 miliardy katolíkov na celom svete, informuje Deutche Welle.

Vo finančnom reporte nebolo zahrnuté mesto Vatikán, banka ani Vatikánske múzeá, ktoré predstavujú jeden z najväčších komplexov umeleckých zbierok na svete. Nachádzajú sa vo viacerých vatikánskych palácoch situovaných vedľa Baziliky svätého Petra.

Len 14 % talianskych nehnuteľností Vatikánu je prenajatých za trhové ceny. Ostatné boli prenajaté za znížené ceny, mnohé pre zamestnancov Cirkvi. Asi 40 % tvoria ústavné budovy, ako sú školy, kláštory a nemocnice.

zdroj: TASR/AP/Alessandra Tarantino

Zrážanie výplat novým pápežom

V roku 2020 došlo v rámci pandémie k snahe zachrániť rozpočet cirkvi. Pápež František sa rozhodol ukrojiť z platov pre kardinálov. Rovnako pozastavil až 75 % aktivít cirkvi. Ako je vyššie spomínané, peniaze na chod a riadenie celosvetovej organizácie čerpal hlavne z charitatívneho fondu.

Podľa informácií portálu BBC dostávajú kardináli až 5 000 eur mesačne a často žijú v dotovanom ubytovaní. Keďže Vatikán očakával v roku 2020 vysoký deficit, nakoľko bol jeho príjem vážne zasiahnutý zatváraním múzeí a ďalších atrakcií v čase pandémie, odhodlal sa k razantnému kroku.

Tak, ako mnohé spoločnosti, ani on nechcel zamestnancov prepúšťať a rozhodol sa radšej šetriť centrálnym znížením platov. Vďaka dekrétu Pápež od 1. apríla 2020 zaviedol proporcionálne škrty. Kňazom a ďalším duchovným sa platy znížili až do 10 %, spätné navýšenie je plánované na rok 2023.

zdroj: TASR/AP/Andrew Medichini

Ako odozva na gigantický podvod

APSA zverejnila finančné detaily aj ako reakciu na obrovský škandál týkajúci sa nehnuteľnosti v Londýne, ohľadom ktorého bolo obvinených 10 ľudí vrátane kardinála Beccia. Správa to chápe ako zlomový bod v transparentnosti cirkvi voči svetu.

Pred zahájením procesu prefekt sekretariátu pre ekonomiku Juan Antonio Guerrero Alves uviedol, že tento prípad svetu ukáže, že Svätá stolica podniká vážne kroky proti finančnej kriminalite. „Myslím si, že súdny proces predstavuje zlomový bod, ktorý môže viesť k väčšej dôveryhodnosti Svätej stolice v ekonomických záležitostiach. Skutočnosť, že prebieha tento proces, ukazuje, že vnútorné kontroly fungovali: obvinenia prišli z Vatikánu,“ povedal.

Súdny spor s obžalovanými sa začal v roku 2020. Vatikánsky sudca obžaloval osoby zo sprenevery, zneužívania úradu, vydierania a podvodov v súvislosti s nevýhodným nákupom luxusných nehnuteľností (bývalého skladu Horrods v roku 2014, pozn. red.) v londýnskej štvrti Chelsea v hodnote 350 miliónov eur. Informovali o tom agentúry AP a AFP, píše portál Teraz.

Obžalovaní sú piati bývalí predstavitelia Vatikánu, vrátane kardinála Angela Beccia, dvaja úradníci Štátneho sekretariátu a talianski podnikatelia, ktorí sa zaoberali investíciou v Londýne.

Okrem obrovskej sumy financií z Vatikánu tak prišla cirkev aj o finančné dary od ľudí. Becciu je taktiež súdený za financovanie biznisu svojich súrodencov na Sardínii. Jedná sa o najväčší finančný podvod všetkých čias vo Vatikáne. Pojednávania sa odohrávajú vo Vatikánskych múzeách.

Pápež začiatkom tohto roka tiež zmenil vatikánske právo, aby umožnil stíhanie a posudzovanie kardinálov a biskupov so sídlom v Ríme laickým trestným súdom Svätej stolice. V minulosti mohli vatikánskych kardinálov súdiť iba ich rovesníci, teda súd troch kolegov kardinálov, informuje The Guardian.

Rozhodnutie pramenilo z „prevažujúcej potreby aj prostredníctvom vhodných zmien v zákone zaistiť rovnosť všetkých členov Cirkvi a ich rovnakú dôstojnosť a postavenie, bez privilégií, ktoré siahajú do dávnejších čias a nenapomáhajú napĺňaniu povinností, ktoré má každý človek pri budovaní cirkvi,“ uvádza American Magazine.

Majetok a financovanie cirkví na Slovensku

Slovenské cirkvi sú financované zo štátneho rozpočtu, pričom najväčší podiel dostáva Rímskokatolícka cirkev na základe počtu duchovných aj veriacich. Presný súpis nehnuteľností jednotlivých cirkví nie je dostupný, nakoľko nebol od založenia Slovenskej republiky zostavený. Kostoly v mestách a obciach pripadajú farnostiam, biskupstvám či reholiam.

Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) samofinancovanie cirkví nie je možné a podpora od štátu je ustanovená zmluvou medzi Svätou stolicou aj zmluvou štátu s cirkvami.

„Cirkvi sa, aj vzhľadom na historické okolnosti, dnes nedokážu financovať celkom samé. Každá farnosť zároveň minimálne raz, na konci občianskeho roka, zverejňuje štatistiky, ktorých súčasťou je aj ekonomický prehľad. Príjmy a výdavky jednotlivých farských spoločenstiev teda nie sú tajné, hoci sa o nich nevedú súborné štatistiky. Podľa štátnych zákonov cirkevné zbierky nepodliehajú zverejneniu, ani daňovému vyúčtovaniu,“ píše KBS.

zdroj: TASR/AP/Alessandra Tarantino

Na Slovensku pôsobí dokopy 18 registrovaných cirkví, ich presný zoznam môžeš nájsť na stránke Ministerstva kultúry SR.

Podľa sčítania ľudu v roku 2020 je na Slovensku 76,2 % veriacich hlásiacich sa k Rímskokatolíckej cirkvi, čo je viac než 2,6 milióna obyvateľov. Nasleduje Evanjelická cirkev augsburského vyznania (12,88 %, resp. 443 251 veriacich) a Gréckokatolícka cirkev (6,55 %, resp. 225 495 veriacich).

Návšteva pápeža: 5 miliónov eur a 1 300 vojakov

Pápež František, hlava Vatikánu a Svätej stolice, navštívi Slovensko 12. až 15. septembra. Okrem Bratislavy zavíta aj do Prešova a Košíc, kde sa zastaví aj na rómskom sídlisku Luník IX. V posledný deň sa zúčastní na národnej púti v Šaštíne. Informáciu o pápežovej ceste na Slovensko potvrdili na začiatku júla, informuje TASR.

Na zabezpečenie prípravy návštevy pápeža Františka vyčlenil vládny kabinet viac než 5,4 milióna eura. Ministri odobrili aj denné vyčlenenie do 1 300 príslušníkov Ozbrojených síl SR. Vyplýva to z materiálov, ktoré v utorok počas podvečerného online rokovania odobrila vláda.

Z vyše piatich miliónov eur majú byť financované dotácie rôznym subjektom, napríklad Konferencia biskupov Slovenska dostane 72 000 eur na zabezpečenie registrácie účastníkov či okolo 41 000 eur na logisticko-administratívne zabezpečenie návštevy pápeža. Najvyššiu dotáciu (takmer 487 000 eur) dostane Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, a to predovšetkým na zabezpečenie liturgie pred Mestskou halou v Prešove.

Od 6. do 15. septembra tiež vláda odobrila denné vyčlenenie do 1 300 príslušníkov Ozbrojených síl SR, špeciálnej techniky k výkonu radiačného, chemického a biologického prieskumu a tri vrtuľníky.

Odomknúť kamošovi / rodine