Obľúbená metóda chudnutia skrýva vážne zdravotné riziká. Vedci spochybňujú bezpečnosť prerušovaného pôstu

Intervalový pôst, známy aj ako prerušovaný pôst, je už roky predmetom diskusií medzi odborníkmi aj verejnosťou. Doterajšie poznatky vo vede naznačovali skôr pozitíva. Viaceré štúdie ukazujú, že predĺžený nočný pôst môže zlepšiť metabolické procesy, podporiť opravu buniek a dokonca prispieť k dlhšiemu životu.

Odborníci na výživu však už dávnejšie varujú, že vynechávanie jedál nie je univerzálnym riešením a u niektorých ľudí môže byť nebezpečné. Najnovšie však prišlo varovanie z veľkej analýzy od ScienceDirect. Informoval o tom BBC.

Krátke jedálenské okno môže výrazne zvýšiť riziko úmrtia na srdcové choroby

Keď sa vedci pozreli na celkovú úmrtnosť, teda úmrtia zo všetkých príčin, súvis bol oveľa slabší a nejednotný. No pri kardiovaskulárnych ochoreniach zostal trend jasný naprieč rôznymi vekovými, pohlavnými či životnými skupinami. Platilo to aj po prísnych testoch a korekciách.

Jednoducho povedané: spojenie medzi časovo obmedzeným stravovaním a celkovým rizikom smrti bolo slabé a nejednoznačné. Avšak pravdepodobnosť úmrtia na ochorenia srdca a ciev bola citeľne vyššia.

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ich výsledky ešte nedokazujú priamu príčinnú súvislosť. Podľa nich je však zistenie natoľko výrazné, že narúša doterajší obraz prerušovaného hladovania ako úplne bezpečnej metódy.

Ako prebiehalo skúmanie?

Amerických účastníkov sledovali osem rokov. Dva dni, oddelené asi dvojtýždňovým odstupom, museli presne uviesť, čo zjedli a vypili. Vedci z týchto „výživových záznamov“ vyvodili priemerné stravovacie okno a považovali ho za odraz ich dlhodobých návykov.

Výsledok bol jednoznačný: ľudia, ktorí sa zmestili len do osemhodinového okna, čelili väčšiemu riziku úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia než tí, ktorí jedávali rozloženejšie – 12 až 14 hodín denne.

Navyše, tento trend sa potvrdil bez ohľadu na sociálno-ekonomické zázemie. Najsilnejší bol u fajčiarov, diabetikov a pacientov s už existujúcimi problémami so srdcom. To naznačuje, že práve tieto skupiny by mali byť pri dlhodobom dodržiavaní krátkeho jedálenského okna obzvlášť opatrné. Súvis zostal zachovaný aj po zohľadnení kvality stravy, počtu jedál či iných aspektov životného štýlu.

Výskumníci sledovali viac ako 19-tisíc dospelých a zistili, že tí, ktorí sa stravovali v kratšom okne než osem hodín denne, mali o 135 % vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia – teda na problémy so srdcom a cievami – než tí, ktorí jedli počas 12 až 14 hodín. Zvýšené kardiovaskulárne riziko znamená, že takto nastavený režim zvyšuje šancu na ochorenia, ako sú infarkt alebo mozgová príhoda.

Intervalový pôst: rôzne metódy a praktický návod, ako efektívne spaľovať tuk a šetriť energiu

Intervalový pôst, známy aj ako prerušovaný pôst, spočíva v striedaní období jedenia a pôstu počas dňa. Ako píše Najlekáreň, počas „stravovacieho okna“ prijíma človek jedlo, a keď telo vyčerpá zásoby cukru, začne využívať uložený tuk ako zdroj energie. Tento spôsob stravovania môže pomôcť spaľovať prebytočný tuk a efektívnejšie hospodáriť s energiou.

Medzi najrozšírenejšie spôsoby patrí:

16/8 alebo 14/10

Pri metóde 16/8 konzumuje jedinec jedlo len počas ôsmich hodín, zvyšných 16 hodín sa postí. Variant 14/10 funguje podobne, s kratším pôstom a dlhším stravovacím oknom.

20/4 – diéta bojovníka

V tomto modeli sa jedlo prijíma iba štyri hodiny denne, zvyšných dvadsať hodín je pôst.

Eat-Stop-Eat

Raz alebo dvakrát týždenne sa dodržiava celodenný pôst, počas ktorého sa nekonzumuje jedlo, no povolené sú nízkokalorické nápoje či káva.

5/2 – rýchla diéta

Počas dvoch dní v týždni sa obmedzí kalorický príjem na 500–600 kcal, ostatné dni sa človek stravuje bežne.

Najľahšie sa adaptujú ľudia na metódu 16/8, a preto je aj najpopulárnejšia. Ponúka jednoduchý spôsob, ako zaviesť intervalový pôst do každodenného života bez výrazného zásahu do rutiny.

Pri prerušovanom pôste je vhodná opatrnosť

Nová analýza ukazuje, že stravovanie v okne kratšom než osem hodín môže výrazne zvýšiť riziko srdcovo-cievnych ochorení, najmä u fajčiarov, diabetikov a pacientov so srdcovými problémami.

Výsledky poukazujú na potrebu opatrnosti a zdôrazňujú, že prerušovaný pôst nie je univerzálne bezpečný spôsob stravovania. Každý by mal zvážiť individuálne zdravotné riziká predtým, než sa rozhodne pre tento režim.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti