Prerušovaný pôst nie je taký zdravý, ako si myslíš. Nová štúdia vysvetlila hlavné dôvody

V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí snaží dodržiavať zdravý životný štýl, čo nezahŕňa iba dostatok fyzickej aktivity, ale predovšetkým vyváženú a podľa možností čo najzdravšiu stravu. 

Medzi populárnymi stravovacími trendmi je aj takzvaný prerušovaný pôst (z angličtiny intermittent fasting). Ako píše portál Study finds, ide o formu stravovania, ktorá obmedzuje denné jedenie na stanovený počet hodín, najčastejšie ide o metódu 16:8, kde sa všetky jedlá konzumujú v rámci osemhodinového obdobia, po ktorom nasleduje šestnásťhodinový pôst.

Jej zástancovia propagovali výhody ako zlepšenie rôznych zdravotných ukazovateľov, vrátane krvného tlaku, hladiny cukru v krvi a cholesterolu, vďaka čomu patrí k populárnym stravovacím formám.

V tejto súvislosti bola v týchto dňoch v Chicagu prezentovaná nová štúdia American Heart Association’s Epidemiology and Prevention Lifestyle and Cardiometabolic Health Scientific Sessions 2024, na ktorej participovalo viac ako 20-tisíc Američanov, ktorá ale pomerne zásadným spôsobom mení doterajší obraz na prerušovaný pôst. 

Vedci zatiaľ s istotou nevedia vysvetliť, prečo prerušovaný pôst zvyšuje kardiovaskulárne úmrtie 

Portál Science Focus zdôrazňuje, že v najnovšej štúdii vedci tvrdia, že ľudia praktikujúci prerušovaný pôst, teda konzumovali počas obdobia kratšieho ako osem hodín denne, mali o 91 percent vyššie riziko úmrtia v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení.

Na druhej strane štúdia, ktorá hodnotila stravu a zdravotné výsledky účastníkov počas maximálne sedemnástich rokov, nedokázala identifikovať jedinú príčinu smrti, pre ktorú sa riziko zvýšilo obmedzením jedenia na osemhodinové okno.

Jeden zo spoluautorov štúdie, profesor Victor Wenze Zhong, bol prekvapený z výsledkov štúdie, pretože povedal: „Očakával som, že dlhodobé prijatie osemhodinového časovo obmedzeného jedenia bude spojené s nižším rizikom kardiovaskulárnej smrti a dokonca úmrtia zo všetkých príčin. Praktizovanie prerušovaného pôstu počas krátkeho obdobia, ako sú 3 mesiace, môže pravdepodobne viesť k výhodám pri znižovaní hmotnosti a zlepšovaní kardiometabolického zdravia. Ľudia by mali byť mimoriadne opatrní pri prerušovanom pôste na dlhšie časové obdobia, napríklad roky,“ cituje Zhonga NBC News.

Režimy prerušovaného pôstu sa značným spôsobom líšia. Bežným rozvrhom je obmedziť jedenie na šesť až osem hodín denne, čo môže viesť k tomu, že ľudia skonzumujú menej kalórií, hoci niektorí zjedia rovnaké množstvo za kratší čas.

Ďalším populárnym rozvrhom je „diéta 5:2“, ktorá zahŕňa jedenie 500 až 600 kalórií v dvoch dňoch v priebehu týždňa, ktoré nenasledujú po sebe, ale počas ostatných piatich dní človek je normálnym spôsobom.

3 dni bez jedla a len pitie vody. Vedci prvýkrát podrobne popísali, aký dopad má na telo prerušovaný pôst

Napriek presvedčivým štatistikám si vedci nie sú istí, prečo by časovo obmedzené jedenie mohlo zvýšiť riziko kardiovaskulárnej smrti. Jedným z možných vysvetlení by však podľa Zhonga mohlo byť, že obmedzenie jedenia znižuje svalovú hmotu.

„Pozorovali sme, že ľudia, ktorí obmedzili jedenie na dobu kratšiu ako osem hodín denne, mali menej čistej svalovej hmoty v porovnaní s ľuďmi s typickým trvaním jedenia 12 – 16 hodín. Strata svalovej hmoty je spojená s vyšším rizikom kardiovaskulárnej úmrtnosti,“ podotkol pre The Washington Post. 

Horšie výsledky u ľudí so srdcovými problémami či rakovinou

Study finds upozorňuje na to, že zvýšené riziko bolo zaznamenané aj u jedincov s už existujúcim srdcovým ochorením alebo rakovinou. U ľudí, ktorí jedli 8 až 10 hodín denne, bola o 66 percent vyššia pravdepodobnosť úmrtia na srdcové choroby alebo mŕtvicu.

Výskumníci poznamenali, že jedenie počas viac ako 16 hodín denne môže znížiť úmrtnosť na rakovinu u tých, ktorí už majú túto chorobu diagnostikovanú.

„Je dôležité, aby si pacienti, najmä tí s existujúcimi srdcovými ochoreniami alebo rakovinou, uvedomili súvislosť medzi osemhodinovým stravovacím oknom a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnej smrti. Zistenia našej štúdie podporujú opatrnejší, personalizovaný prístup k diétnym odporúčaniam a zabezpečujú, že sú v súlade so zdravotným stavom jednotlivca a najnovšími vedeckými dôkazmi. Hoci štúdia identifikovala súvislosť medzi 8-hodinovým stravovacím oknom a kardiovaskulárnou smrťou, neznamená to, že časovo obmedzené jedenie spôsobilo kardiovaskulárnu smrť,“ vyhlásil Zhong.

Ten spolu s ďalšími odborníkmi povedal, že závery výskumu nie sú jednoznačné a je nutný ďalší výskum. Zároveň však dodal: „Na základe doterajších dôkazov sa zdá, že zamerať sa na to, čo ľudia jedia, je dôležitejšie ako zamerať sa na čas, kedy jedia.“