Obľúbená strava Slovákov otvára baktériám cestu do mozgu. Vedci ich spájajú s Alzheimerovou chorobou

Dlhé roky sme sa na prepojenie čreva a mozgu pozerali najmä cez signály, hormóny a zápalové molekuly. Nový výskum z Emory University však túto predstavu narúša v samotných základoch. Naznačuje, že črevné baktérie nemusia s mozgom iba komunikovať, ale sa k nemu za určitých podmienok aj priamo dostať.

Vedci ich dokonca objavili v mozgoch, ktoré niesli známky Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby. Otázka teda znie, ide o vedľajší dôsledok oslabenia organizmu, alebo mechanizmus, ktorý môže vstupovať do procesu neurodegenerácie?

„Dopravná trasa“ pre črevné baktérie

Slovenská kuchyňa je dlhodobo známa vysokým podielom tučných a sýtych jedál. Pokrmy ako bryndzové halušky, vyprážaný rezeň so zemiakovým šalátom či tradičné zabíjačkové špeciality patria k bežnej súčasti jedálnička mnohých ľudí. Práve strava bohatá na tuky však podľa vedcov výrazne ovplyvňuje črevný mikrobióm a môže meniť aj spôsob, akým črevo komunikuje s mozgom.

Už staršie štúdie ukázali, že vysoký príjem tukov zvyšuje prestup bakteriálnych toxínov do obehu a spúšťa chronický zápal. Strava s vysokým obsahom tukov zásadne mení zloženie črevného mikrobiómu a oslabuje ochrannú bariéru črevnej steny. Inými slovami, črevo stráca schopnosť presne oddeľovať to, čo má zostať v jeho vnútri, od toho, čo sa smie dostať hlbšie do organizmu.

Nová štúdia však ide ešte ďalej. Nezostáva len pri toxínoch, ale sleduje aj samotné baktérie. Výsledky publikované v časopise PLOS Biology naznačujú, že strava s vysokým obsahom tukov môže narušiť črevnú bariéru natoľko, že umožní baktériám opustiť črevo a putovať až do centrálneho nervového systému.

Autori pritom zdôraznili mimoriadne dôležitý detail. Baktérie nenašli v krvi, ani v pečeni, ani v iných orgánoch. Objavili ich v blúdivom nerve, ktorý patrí medzi najdôležitejšie spojenia medzi telom a mozgom. Doteraz sme ho vnímali ako komunikačný kanál, no tento výskum ho predstavuje aj ako možnú „dopravnú trasu“.

Aby vedci vylúčili akékoľvek pochybnosti, podali myšiam geneticky označený kmeň Enterobacter cloacae. Tento kmeň obsahoval unikátnu DNA sekvenciu, ktorá sa v prírode bežne nevyskytuje. Fungovala ako biologický podpis.

Následne našli presne tento podpis v blúdivom nerve aj v mozgu. No nie u všetkých zvierat, ale iba u tých, ktoré prijímali stravu s vysokým obsahom tukov a mali narušenú črevnú bariéru. Keď sa však myši vrátili k bežnej strave, črevná bariéra sa začala obnovovať a bakteriálna záťaž v mozgu klesla.

Nové poznatky pre výskum mozgových ochorení

Vedci objavili ešte jeden znepokojujúci signál. Nízke množstvá baktérií sa našli aj v mozgoch myších modelov Alzheimerovej choroby, Parkinsonovej choroby a porúch autistického spektra, a to aj bez experimentálne navodenej vysokotučnej diéty.

„Jedným z najdôležitejších praktických prínosov tejto štúdie je náznak, že rozvoj neurologických ochorení sa môže začínať v čreve,“ uviedol David S. Weiss, jeden z autorov štúdie.

„Tento výskum zdôrazňuje potrebu ďalšieho skúmania toho, aký obrovský vplyv majú zmeny v stravovaní na ľudské správanie a neurologické zdravie,“ hovorí Arash Grakoui, PhD., spoluautor štúdie. Zároveň dodal, že „to môže presunúť zameranie nových intervencií na mozgové ochorenia, pričom črevá budú novým cieľom terapie.“

Je však nutné zdôrazniť, že výskum pracoval výlučne so zvieracími modelmi, preto zatiaľ nevieme potvrdiť, či rovnaký mechanizmus prebieha aj v ľudskom organizme. Čo však vieme, je to, že črevný mikrobióm ovplyvňuje neurozápal, tvorbu neurotransmiterov aj správanie. 

Moderné prehľady v časopisoch ako Signal Transduction and Targeted Therapy či EBioMedicine zdôrazňujú, že črevné baktérie vstupujú do fungovania mozgu na viacerých úrovniach súčasne. Produkujú alebo ovplyvňujú látky ako serotonín, dopamín či GABA, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v komunikácii medzi neurónmi.

Zároveň regulujú imunitnú odpoveď a tým nepriamo určujú, ako silno prebieha zápal v mozgovom tkanive. Práve chronický, nízkostupňový neurozápal sa spája s rozvojom viacerých neurologických aj psychiatrických ochorení.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing