Obľúbené fitnes maškrty oslabujú mozog, varujú odborníci. Pokles kognície zasahuje najmä mladých ľudí

Fit jogurty, proteínové tyčinky či sugar-free nápoje často obsahujú umelé sladidlá, ktoré im dodávajú sladkú chuť bez zbytočných kalórií. Vytvárajú dojem „diétnej“ sladkosti, no ukazuje sa, že vstupujú aj do veľmi citlivého prostredia mozgu.

Nedávna štúdia totiž zistila, že ľudia s vyšším príjmom umelých sladidiel dosahujú horšie výsledky v testoch kognitívnych funkcií, ako sú pozornosť, pamäť či rýchlosť spracovania informácií. Ešte prekvapujúcejšie však pôsobí fakt, že najvýraznejší pokles kognitívnych schopností sa prejavil u mladších ľudí.

Ako prebiehal nedávny výskum

Časopis Neurology nedávno publikoval prácu, v ktorej autori detailne sledovali, ako umelé sladidlá ovplyvňujú kognitívne funkcie. Výskumný tím využil už existujúcu brazílsku kohortu „ELSA Brasil“ a zameral sa na 12 772 dospelých štátnych zamestnancov.

Na začiatku mali účastníci aspoň 35 rokov (priemerný vek sa pohyboval okolo 52 rokov). Výskumníci týchto ľudí systematicky vyšetrovali v troch intervaloch: v rokoch 2008 až 2010, 2012 až 2014 a napokon 2017 až 2019.

Na začiatku každý účastník vyplnil podrobný dotazník o strave. Išlo o dotazník frekvencie konzumácie potravín, ktorý sa používa aj v iných veľkých epidemiologických štúdiách. Z týchto údajov potom vypočítali denný príjem siedmich nízko alebo nekalorických sladidiel. Konkrétne sledovali aspartám, sacharín, acesulfám K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatózu.

Na základe množstva prijatých umelých sladidiel rozdelili účastníkov do troch skupín. Prvú tvorili ľudia s veľmi nízkym príjmom, druhú skupinu predstavovali osoby s miernym príjmom a tretia zahŕňala tých, ktorí prijímali najvyššie dávky umelých sladidiel.

Priemerný účastník skonzumoval približne 92 miligramov denne, no v realite sa hodnoty medzi jednotlivcami výrazne líšili. Najvyššie príjmy zodpovedali množstvu, ktoré si môžeš predstaviť ako pravidelnú konzumáciu diétnych nápojov a potravín označených ako „sugar-free“.

Kognitívne funkcie hodnotili pomocou šiestich štandardizovaných testov. Zamerali sa na pamäť, pozornosť, rýchlosť spracovania informácií a slovnú plynulosť, teda schopnosť rýchlo a flexibilne pracovať s pojmami a jazykovými asociáciami. Pri interpretácii výsledkov výskumníci dôsledne zohľadnili aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie mozgu.

Do úvahy brali vek, pohlavie, úroveň vzdelania, fajčenie, fyzickú aktivitu, celkový energetický príjem, prítomnosť chronických ochorení a ďalšie premenné, aby minimalizovali vplyv možných rušivých faktorov.

Umelé sladidlá a ich vplyv na mozog

Ukázalo sa, že ľudia s miernym a vysokým príjmom umelých sladidiel vykazovali rýchlejší pokles slovnej plynulosti aj celkového kognitívneho skóre v porovnaní s osobami s najnižšou konzumáciou. Avšak tento efekt sa prejavil len u osôb mladších ako 60 rokov.

Zaujímavý detail prináša analýza jednotlivých látok. Výskumníci zaznamenali kognitívny pokles pri väčšine sledovaných umelých sladidiel. Výnimku tvorila iba tagatóza, pri ktorej takúto súvislosť nepreukázali.

Spomínaná štúdia patrí medzi observačné výskumy, čo znamená, že z nej nie je možné vyvodiť jednoznačnú príčinnosť. Diskusia o tom, ako umelé sladidlá vplývajú na mozog a nervový systém, však začala dávno pred touto prácou. Vedci spájajú umelé sladidlá s rizikom kognitívneho úpadku a bolesťami hlavy už niekoľko desaťročí.

Najdlhšie používané a zároveň najdôkladnejšie preskúmané nízkokalorické sladidlo predstavuje aspartám. Neurológovia, internisti aj alergológovia sa mu systematicky venujú už od 80. rokov a sledujú jeho súvislosť s pamäťou, pozornosťou aj bolesťami hlavy.

Mimoriadne zaujímavé výsledky priniesli práce, ktoré skúmali prepojenie medzi aspartámom a formaldehydom, známym karcinogénom. Ľudia, ktorí pravidelne konzumovali potraviny s aspartámom, často reagovali pozitívne na kožné testy s formaldehydom.

Aspartám sa totiž v ľudskom tele metabolizuje na viaceré produkty a medzi nimi sa objavuje aj formaldehyd. Autori týchto štúdií preto predpokladali, že u citlivejších jedincov môže aspartám pôsobiť ako spúšťač migrény. Neskôr to potvrdili aj iné štúdie. „Dve z troch randomizovaných štúdií týkajúcich sa aspartámu preukázali pozitívnu koreláciu medzi týmto sladidlom a bolesťou hlavy,“ uviedol Vincent Martin, MD, lekár na UC Health.

Aj pri sukralóze opisujú lekári niekoľko kazuistík, v ktorých sa po jej konzumácii objavili bolesti hlavy či zhoršenie pamäti u konkrétnych pacientov. Tieto zistenia samy osebe ešte nepredstavujú dôkaz, no zapadajú do väčšieho obrazu, v ktorom umelé sladidlá nefigurujú len ako „nevinná náhrada cukru“, ale ako látky s reálnym neurobiologickým účinkom. V oblasti sladidiel preto stále potrebujeme kvalitný klinický výskum na ľuďoch.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking