Oči ako zrkadlo tvojho veku: Jediný sken sietnice odhalí riziko srdcových chorôb a ako rýchlo starneš

Sietnica oka môže prezradiť omnoho viac, než si bežne uvedomujeme. Nový výskum, o ktorom informovala McMaster University, načrtáva prekvapivú cestu k odhadu biologického starnutia a riziku srdcovo-cievnych ochorení bez jediného vpichu ihly.

Vedci tvrdia, že stačí pohľad do mikroskopického sveta ciev v oku, aby lekári získali informácie, ktoré boli dosiaľ dostupné len cez zložité a zdĺhavé vyšetrenia.

Cievy v oku ako varovný signál

Výskum, ktorý predstavila McMaster University a inštitút PHRI, otvára novú kapitolu v predpovedaní zdravotných rizík. Tím vedcov analyzoval tisíce snímok sietnice spolu s genetickými a krvnými údajmi a dospel k záveru, že drobné cievy v oku môžu prezradiť nielen to, ako rýchlo telo starne, ale aj to, aká vysoká je pravdepodobnosť budúcich srdcovo-cievnych ochorení.

Štúdia publikovaná 24. októbra 2025 v Science Advances ukazuje, že skenovanie sietnice môže jedného dňa slúžiť ako jednoduché a neinvazívne hodnotenie celkového stavu cievneho systému.

„Prepojením snímok sietnice, genetických údajov a biomarkerov v krvi sme odhalili molekulárne dráhy, ktoré vysvetľujú, ako starnutie zasahuje do ciev,“ uviedla hlavná autorka Marie Pigeyre z McMaster University. Dodala, že oči poskytujú výnimočný pohľad do systému, ktorý je inak skrytý.

Starnutie skryté v mikrocievach

Vedci pracovali s viac než 74-tisíc účastníkmi zo štyroch veľkých kohort (CLSA, GoDARTS, UKBB a PURE). Pri porovnávaní údajov sa ukázalo, že ľudia s menej rozvetvenými cievami v sietnici čelia častejšiemu riziku ochorení srdca a zároveň vykazujú znaky biologického starnutia vrátane zvýšených zápalových procesov.

Hoci by sa lekári v budúcnosti mohli spoliehať na rýchle sietnicové skeny, výskumníci upozorňujú, že na komplexné posúdenie diagnóz je stále nutné detailnejšie vyšetrenie.

Veľkú časť štúdie tvorila aj analýza biomarkerov v krvi. Práve tá pomohla odhaliť biologické súvislosti za zmenami v očných cievach. Objavili dve výrazné bielkoviny — MMP12 a receptor IgG–Fc IIb, ktoré sú dlhodobo spájané so zápalmi a starnutím ciev.

„Výsledky naznačujú nové liečebné ciele, ktoré by mohli spomaliť vaskulárne starnutie, znížiť riziko srdcovo-cievnych ochorení a predĺžiť život,“ doplnila Pigeyre.

Krvné dáta pochádzali z rozsiahlej medzinárodnej štúdie PURE. Projekt podporili Canadian Institutes of Health Research, McMaster University a Hamilton Health Sciences, pričom analýzu obrázkov zo štúdie CLSA financoval New Investigator Fund.

Revolučná metóda z USA

Kým výskum McMaster University ukazuje, že sietnica môže fungovať ako tichý signálny systém starnúceho tela, iné vedecké tímy sa pozerajú na oko z opačného uhla. Objavujú, ako by sa poškodené časti sietnice mohli raz obnovovať – a to metódami, ktoré ešte pred pár rokmi zne­li ako sci-fi. Najnovší experiment z USA posúva hranice možného ešte ďalej.

Ako sme informovali v minulosti, vedci v USA skúmajú liečbu, ktorá na prvé počutie pripomína fantasy: využíva jemné zlaté nanočastice na podporu zraku. Nový prístup cieli najmä na vekom podmienenú makulárnu degeneráciu (AMD), ochorenie, ktoré poškodzuje makulu – oblasť sietnice zodpovednú za ostré videnie. Ide o jednu z najčastejších príčin straty zraku u starších ľudí a doterajšie terapie dokážu jej postup len spomaľovať.

Biomedicínsky inžinier Jiarui Nie z Brown University opisuje nový koncept ako „typ sietnicovej protézy, ktorá dokáže obnoviť zrak bez operácie či genetických zásahov“. Podľa neho môže táto technika zásadne premeniť liečbu chorôb sietnice.

Ako funguje svetlo a zlato v oku

Mechanizmus novej metódy je prekvapivo elegantný. Nanočastice, tisíckrát tenšie než vlas, sa najskôr naviažu na protilátky, ktoré ich navedú na konkrétne bunky oka. Po vpichnutí do sklovca sa aktivujú infračerveným laserom. Ten môže byť v budúcnosti súčasťou špeciálnych okuliarov.

Výskum na myšiach s degeneráciou sietnice ukázal, že táto technológia dokáže čiastočne obnoviť videnie. Nanočastice pomáhajú obísť poškodené fotoreceptory a stimulujú iné bunky tak, aby plnili ich úlohu.

Vedci navyše zistili, že nanočastice v oku pretrvávajú celé mesiace a neprejavujú výraznú toxicitu. Podľa Nieho je to sľubný signál pre budúce klinické využitie.

Menej invazívne a s veľkým potenciálom

Tento prístup sa podobá existujúcim terapiám, no má zásadnú výhodu: nevyžaduje operáciu ani implantáty. Navyše môže pokryť väčšie zorné pole ako súčasné metódy.

Vedci pripomínajú, že štúdie na myšiach často vedú k úspešným terapiám u ľudí, hoci cesta k dostupnej liečbe býva dlhá. Táto práca však predstavuje rozhodujúci krok k technológiám, ktoré by mohli nielen spomaľovať, ale aj obnovovať stratený zrak. 

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy