Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prešli štyri roky. Bol to Pán novinár, pripomínajú politici

Od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prešli štyri roky. Ich vražda Slovenskom oprávnene otriasla a otvorila mnohé otázky o stave našej spoločnosti.

Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača. Kuciak bol investigatívnym novinárom portálu Aktuality.sk a zaoberal sa okrem iného aj kauzami podnikateľa Mariana Kočnera. Krátko po násilnej smrti vtedajší šéf polície potvrdil, že skutok pravdepodobne súvisel s jeho prácou.

Rodičia ďakujú, že sme na ich deti nezabudli

V uliciach sa Slováci od ich vraždy stretli viac ako tristokrát, tvrdí iniciatíva Za slušné Slovensko, ktorá zhromaždenia usporadúvala. V súčasnosti sú vykonávatelia vraždy odsúdení, prezidentka Zuzana Čaputová však tvrdí, že požiadavka iniciatívy je stále aktuálna a volá aj po zodpovednosti voči objednávateľom.

Rodičia Jána a Martiny pri odhalení pamätníka na ich počesť na Námestí SNP v Bratislave verejnosti poďakovali za to, že sa na ich deti nezabúda. Je podľa nich dôležité myslieť na to, čo sa im stalo, prečo sa im to stalo, a tiež na to, kto im to urobil.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Mama Martiny Kušnírovej povedala, že situácia je v spoločnosti zlá aj dnes a vyjadrila obavy, že sa všetko vracia späť. Otec Jána pripomenul, že v spoločnosti je dôležitá najmä slušnosť. Po krátkom príhovore odhalili pamätník a ľudia podeň začali klásť kvety.

„Tento pamätník nám bude pripomínať, aká dôležitá je slobodná a nezávislá žurnalistika. Musíme ju chrániť, pretože práve médiá sú dôležitým spojencom pri odhaľovaní korupcie a zneužívaní moci. Ak stratíme odvážnych a poctivých novinárov, tak stratíme aj spravodlivosť i demokraciu,“ konštatoval predseda vlády SR Eduard Heger.

Pamätník vznikol v spolupráci s rodinou zavraždenej dvojice a s rehoľou Milosrdných bratov, na ktorých budove bude umiestnený. O jeho umeleckú podobu sa postarala Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej Univerzity v Bratislave.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Ich odkaz nemôže byť zbytočný

Prezidentka Zuzana Čaputová si dnes položením kytice kvetov a zapálením sviečky pred domom vo Veľkej Mači uctila pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

„Boli zabití preto, že Ján sa venoval odhaľovaniu korupcie a zneužívaniu moci. Boli zabití preto, že sa venoval veciam, ktoré sa týkajú nás všetkých,“ povedala prezidentka. Podľa nej štyri roky možno dokázali čiastočne zmierniť bolesť rodiny, blízkych a kolegov zavraždenej dvojice, no určite ju nevyliečili.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

„Je dôležité, že boli odsúdení vykonávatelia vraždy, ale pre spravodlivosť na Slovensku potrebujeme, aby bola zodpovednosť vyvodená aj voči objednávateľom,“ pripomenula.

Požiadavka iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá po vražde mladej dvojice vznikla, je podľa prezidentky aktuálna aj v súčasnej dobe.

„Prežívame zvýšenú vlnu nenávisti, hnevu a verbálnych útokov. Aj v prípade Jána a Martiny predchádzali fyzickému útoku na nich slovné vyhrážky. Musíme to zastaviť skôr, ako bude neskoro, inak by ich odkaz bol zbytočný,“ dodala.

zdroj: FOTO TASR - Ján Krošlák

Novinári nesmú žiť v strachu

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) vo videu zverejnenom v jej profile na sociálnej sieti hovorí, že sa Kuciak napriek vyhrážkam a zastrašovaniu nevzdával a odhaľoval prepojenia mafie na štát.

„Byť investigatívnym novinárom nesmie znamenať žiť v strachu o svoj život a život svojich blízkych. Práca, ktorú robia, je pre spoločnosť nezastupiteľná,“ uviedla ministerka.

Hoci podľa Milanovej nie každý novinár a novinárka spĺňa všetky atribúty vyváženej a pravdu hľadajúcej žurnalistiky, je dôležité, aby všetci mali vytvorené podmienky na bezpečné, slobodné a nezávislé prostredie.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Zároveň Milanová zdôraznila, že boj s mafiou ešte zďaleka neskončil. „Jej zažratosť je podobná ropnej škvrne. Na jej odstránenie musíme spojiť sily a nedopustiť, aby sa história opakovala. Nech sú Slovensku v tomto nápomocné aj slobodné a nezávislé médiá,“ dodala ministerka kultúry.

Čierny deň našej histórie

Predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) si dnes pripomenuli výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Poslanci za SaS zapálili sviečku pri symbolickom pamätníku vo foyer v Národnej rade SR a podpredseda parlamentu Milan Laurenčík si uctil pamiatku na cintoríne v rodnej obci Jána Kuciaka v Štiavniku. V tlačovej správe o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.

„Na Dušičky majú cintoríny atmosféru nádeje. Blízki si prídu spomenúť na milovaných. Podobnú nádej som dnes hľadal v Štiavniku. Pri hrobe mladého muža, ktorý odišiel priskoro. Je na každom z nás, aby sme tú nádej našli a niesli. Aby sme Jána nesklamali. Ďakujeme za každé slovo, Ján Kuciak. Spomínam nielen dnes a budem sa pokúšať konať tak, ako by vaše ostré pero bolo stále v pohotovosti,“ uviedol podpredseda parlamentu Laurenčík.

Podľa predsedníčky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej bol Ján Kuciak človek, ktorý vždy hľadal pravdu. „Bol to novinár, ktorý poznal silu slova a vážil každé, ktoré povedal aj napísal. Nebál sa ani nepríjemných situácií, na zodpovednosť volal mocných. Ozval sa tam, kde iní nie. Nezabúdajme na to. Pripomínajme si ho tu v budove Národnej rady, v ktorej by sme mali slúžiť všetkým občanom,“ povedala Anna Zemanová.

Vražda Jána Kuciaka poznačila podľa člena Výboru NR SR pre kultúru a médiá Romana Foltina (SaS) celú spoločnosť. „Tento čierny deň našej modernej histórie je pre nás nezabudnuteľným mementom v boji proti korupcii a systému ‚našich ľudí’. Je to práve boj za očistenie politiky, súdnictva, prokuratúry a polície od nečestných ľudí, ktorí v záujme zachovania svojho biznisu neváhali siahnuť aj na život novinára. Považujeme preto aj dnes za nesmierne dôležité, aby si mohli novinári robiť svoju prácu slobodne a nikto nezasahoval ani do ich práva nezverejniť zdroj svojich informácií,“ doplnil poslanec Foltin.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na sociálnej sieti napísal, že sa nedá povedať viac ako to, že myslí na ich rodiny, ktoré si prešli nesmiernou bolesťou a stratou.

„Navyše, v strašnej podobe, s akou sa väčšina z nás nikdy nestretla. Ani štyri roky nezmažú utrpenie a bolesť ich rodín. Vyhasli dva mladé životy vďaka systému beztrestnosti a korupcie, ktoré sa tu dlho pestovali,“ uviedol Gröhling.

Pripomenul, že dodnes sa rodiny Jána a Martiny nedočkali spravodlivosti. „Napriek tomu, že boli potrestaní vykonávatelia vraždy, stále neboli potrestaní objednávatelia. Hoci ani to dva mladé životy nevráti, ide o kľúčovú požiadavku pre naplnenie spravodlivosti,“ zdôraznil minister školstva.

Ich smrť zmenila Slovensko

Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí) zmenila Slovensko.

Ako ďalej podpredsedníčka vlády uviedla pri príležitosti štvrtého výročia vraždy novinára a jeho partnerky, slušní ľudia dali po vražde dvojice jasne najavo, že fungovanie zločineckého systému v štruktúrach štátu odmietajú ďalej tolerovať.

Zápas za slušné Slovensko, ktorý Ján Kuciak odštartoval svojou novinárskou prácou a zaplatil zaň svojím životom. sa však podľa Remišovej neskončil.

„Dnes, štyri roky od vraždy dvoch nevinných ľudí, stojí naša krajina opäť na križovatke. Vidíme nástup extrémistov, ale aj snahu o návrat zločineckých štruktúr, ktorým Ján Kuciak stál v ceste,“ povedala Remišová.

Podľa vicepremiérky v tejto súvislosti nikto nečakal, že zápas za očistu Slovenska bude ľahký. „Korupciu, krivenie spravodlivosti a mafiánske skupiny porazíme iba spoločne. Nepotrebujeme len zmenu systému, ale aj zmenu našej spoločnosti, čestný a odvážny prístup k dianiu okolo nás,“ vyhlásila Remišová.

Zodpovednosť za zmenu spoločnosti podľa vicepremiérky nesieme všetci. „Nedovoľme návrat zla, boj za slušné a spravodlivé Slovensko je v rukách každého z nás. Dlžíme to nielen pamiatke Jána a Martiny, ich príbuzným a priateľom, ale aj našim deťom a Slovensku,“ dodala Remišová.

Hrozba pre systém

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) pri príležitosti štvrtého výročia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej povedal, že bol Kuciak hrozbou pre systém a až jeho smrť otvorila aspoň niektorým členom tohto systému oči v tom, kam to až môže zájsť.

„Viacerí ľudia z článkov Jána Kuciaka sú obvinení, obžalovaní, väzobne stíhaní. Potvrdzuje to, že to bol Pán novinár,“ zdôraznil Grendel.

Predseda vlády SR Eduard Heger sa zúčastnil na spomienkovom podujatí pri príležitosti odhalenia pamätníka Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dnes o 13:00 na Námestí SNP v Bratislave.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) deklaroval, že nedovolia návrat mafii k moci. „Roky a dni bežia, no odkaz Jána a Martiny volajúci po pravde zostáva silným impulzom aj pre nás a prácu v prospech lepšieho a bezpečnejšieho Slovenska tak, aby k niečomu podobnému už nikdy nedošlo,“ uviedol Naď.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková spomína na vraždu novinára ako na šok. „Novinársku obec vnímam trochu inak, keďže som prežila v televízii podstatnú časť svojho detstva vďaka mojim rodičom, ktorí tam pracovali. Vážim si novinárčinu. V súvislosti s tragédiou spred štyroch rokov a následnou lavínou udalostí, ktorá sa ňou vo veľkej miere aj vďaka práci novinárov spustila, sme sa začali pozerať aj na význam spojenia ‚právny štát’ inak. Mali sme tu veľké vzopätie ľudí a verejnej mienky v boji za právny štát,“ zhodnotila Kolíková.

Milan Majerský. „Túžili po pravde a životom zaplatili za to, že ju chceli skúmať a vynášať na svetlo,“ uviedol na sociálnej sieti Majerský. Zdôraznil potrebu pokračovania zápasu za slobodu a pravdu. „Chráňme ju dennodenne – každý tak, ako môže, a tam, kde je,“ doplnil Majerský.

Progresívne Slovensko (PS) si myslí, že od vraždy novinára a jeho snúbenice sa zmenilo veľa, niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu.

„Nemusíme si klamať – vojna v polícii a nezhody na prokuratúre našej krajine nedávajú veľkú nádej na to, že došlo k zásadnej očiste systému. Aj novinári a novinárky naďalej zažívajú vyhrážky a nenávisť, súdy sa stále nevysporiadali s objednávateľom vraždy a rodiny stále nemajú svoj pokoj,“ zhodnotilo PS.

Smrť Jána a Martiny si podľa neho treba pripomínať nielen preto, že ich chladnokrvná vražda otvorila Slovensku oči, ale aj preto, čo v živote robili.

V súvislosti so štvrtým výročím vraždy Jána a Martiny sa vyjadril aj Robert Fico. Ten vo videu na sociálnej sieti zhodnotil, že nikdy nebola vražda tak zneužitá na politické ciele ako v tomto prípade.

Tvrdí, že rolu zohrali aktívne „sorošove mimovládky“, ako aj novinári, ktorí mali podľa jeho slov klamať: „Nech je vražda mementom totálneho zneužívania žurnalistiky na boj so súčasnou opozíciou. Mementom úplného zhanobenia novinárskej práce a dôkazom, že novinári a majitelia médií nesú zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza Slovensko v roku 2022. A môžete, páni novinári, kričať koľko chcete.“

Pamätník slobody slova

Najlepší výtvarno-architektonický návrh na stvárnenie Pamätníka slobody slova na mieste vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači v okrese Galanta bude známy začiatkom mája, informoval trnavský župan Jozef Viskupič.

Trnavský samosprávny kraj (TTSK) vyhlásil súťaž na predkladanie návrhov koncom minulého roka, termín na ich prihlasovanie uplynie 4. apríla.

„Útok na hodnotu slobody slova neprežili dvaja mladí ľudia, ktorí mali celý život ešte len pred sebou. Ich pamiatku si pripomíname nielen pri príležitosti výročia tragédie, ale chceme ju uchovať pre ďalšie generácie. Chceme, aby naše deti ďalej bojovali za rozvoj občianskej, demokratickej a otvorenej spoločnosti. Preto vo Veľkej Mači vyrastie Pamätník slobody slova, ktorý bude mementom a dôstojným pietnym miestom,“ dodal Viskupič.

Koncom decembra minulého roka vyhlásil TTSK spolu s pozostalými rodinami a odbornou verejnosťou výtvarno-architektonickú súťaž na návrh pamätníka, ktorá je otvorená pre domácich i zahraničných záujemcov.

Návrhy posúdi deväťčlenná porota zložená z odborníkov v oblasti architektúry a výtvarného umenia, členov rodín Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a trnavského župana. Pamätník bude stáť na mieste, kde si Ján Kuciak a Martina Kušnírová opravovali rodinný dom, v ktorom plánovali spolu žiť.

V akom štádiu je prípad dnes?

V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po štyroch rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó.

Andruskóovi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.

Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený zo zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie.

V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd SR (NS SR) odvolaniu prokurátora začiatkom decembra 2020 vyhovel.

Szabó, ktorý svoju vinu celý čas popieral, bol za vinného uznaný v septembri 2020, pričom mu ŠTS uložil trest 25 rokov väzenia. Najvyšší súd toto rozhodnutie potvrdil v júni 2021.

Nedostatok dôkazov

V prípade podnikateľa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej má ŠTS opätovne začať prejednávať obžalobu v kauze vraždy investigatívneho novinára 28. februára.

Najvyšší súd totiž v júni minulého roku zrušil rozhodnutie ŠTS z 3. septembra 2020, ktorým dvojicu oslobodil. Podľa verdiktu prvostupňového súdu neexistoval na uznanie viny Kočnera a Zsuzsovej dostatok dôkazov.

zdroj: FOTO TASR - Jaroslav Novák

Obžaloba v prípade Mariana Kočnera postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd podľa odôvodnenia rozsudku nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár.

NS SR však vo verdikte z júna 2021 skonštatoval, že ŠTS rozhodnutím o oslobodení konal predčasne. Niektoré dôkazy navrhované prokuratúrou totiž nevykonal a o iných ani nerozhodol.

zdroj: FOTO TASR - Marko Erd

Jeden milión eur

Už v deň medializácie násilnej smrti investigatívneho novinára 26. februára 2018 potvrdil vtedajší šéf polície Tibor Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov.

Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku. V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina Vadalu, ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť.

Robert Fico si pripomenul výročie vraždy aj dnes, videom na sociálnej sieti. Vyhlásil, že vražda bola zneužitá na politický boj proti strane Smer a odmietol akúkoľvek zodpovednosť jeho vlády za tento čin.

Na objednávku

V druhej polovici marca 2018 usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku.

Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018 z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov.

V apríli 2018 nový predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar.

Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača v okrese Galanta, kde sa skutok stal.

Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti vtedajšieho šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu. Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko.

Tri obvinenia

Gašpara nahradil vo funkcii Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadril zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, ktorý vyšetruje dvojnásobnú vraždu. Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal 27. septembra 2018, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb.

Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka ako vykonávateľov a Zoltána Andruskóa ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zsuzsovú, ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy.

Na tlačovej besede prvého októbra 2018 orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Szabó, ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Marček bol podľa pôvodnej verzie pri vražde v úlohe vodiča.

Po zadržaní Aleny Zsuzsovej začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom Kočnerom. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla Ruska a TV Markíza.

Novinárovi sa vyhrážal

Kočner bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Médiá v októbri 2018 informovali, že práve Marian Kočner je podľa jedného z obvinených Zoltána Andruskóa objednávateľom vraždy. Oficiálne bol však podnikateľ obvinený až v marci 2019.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri 2018 identifikovaný vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.

Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka a súčasný špeciálny prokurátor a bývalý dvojnásobný minister a advokát Daniel Lipšic.

Alenu Zsuzsovú v januári 2019 tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Bašternáka z roku 2010. Spolu s ňou v tomto prípade stíhali aj Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára. Všetkým trom nakoniec ŠTS v decembri 2020 uložil tresty rovnako po 21 rokov väzenia. NS SR verdikt potvrdil v októbri minulého roku.

25-tisíc strán

Obžalobu v kauze vraždy Kuciaka nakoniec prokuratúra podala na Špecializovaný trestný súd v októbri 2019. Ešte predtým však Miroslav Marček priznal, že to on a nie Tomáš Szabó strieľal na novinára a jeho partnerku.

Polícia po podaní obžaloby informovala, že v rámci vyšetrovania vraždy vykonali 15 výsluchov obvinených, 18 výsluchov poškodených, 280 výsluchov svedkov alebo 55 domových prehliadok. Spis k prípadu mal viac ako 25 000 strán.

Vtedajší policajný prezident Milan Lučanský po podaní obžaloby rozpustil vyšetrovací tým, ktorý sa vraždou novinára zaoberal, čo kritizovali napríklad právni zástupcovia pozostalých alebo vtedajší opoziční politici.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Proces na Špecializovanom trestnom súde trval od januára do septembra 2020. Súd pôvodne avizoval vynesenie rozsudku už začiatkom augusta, nakoniec ho však odložil o mesiac. Dôvodom bola potreba pokračovania porady senátu.

Do médií vtedy prenikla informácia o tom, že trojčlenný senát sa na rozsudku nevedel dohodnúť. Predseda ŠTS Ján Hrubala neskôr uviedol, že za oslobodenie Mariana Kočnera hlasovali všetci traja sudcovia senátu ŠTS. V prípade oslobodenia obžalovanej Aleny Zsuzsovej bolo podľa neho hlasovanie sudcov v pomere 2:1.

Obžaloba proti obom z nich sa bude na ŠTS opätovne prejednávať spolu s prípadom prípravy vrážd Lipšica, Žilinku a Šufliarskeho. Obžalobe v tejto kauze popri dvojici čelí aj Tomáš Szabó, už odsúdený za podiel na vražde Kuciaka, a tiež Dušan Kr. a bosniansky občan Darko D.

„Štyri roky od vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prevláda v časti spoločnosti pocit, že šancu na jej očistu sme premárnili,“ píše na sociálnej sieti Transparency International.

„Tejto frustrácii sa dá do istej miery rozumieť, pandémia presmerovala pozornosť spoločnosti iným smerom a optimizmu nenapomáha ani rozpačitý výkon koalície či nepochopiteľné kroky generálneho prokurátora.“

Dodávajú však, že vyšetrovanie vrážd viedlo k odhaleniu korupčných sietí a zatýkaniu vplyvných ľudí. Zvýšenú aktivitu polície a prokuratúry podľa ich slov dokazujú aj dáta.

„V roku 2021 bolo pre korupciu odsúdených 138 osôb, ktorým bolo uložených až rekordných 218 trestov. Z toho nepodmienečných však bolo stále iba päť.“