Odchod Hegera z OĽANO sa blíži. Táto strana ho už čaká ako nového predsedu

Ďalšie personálne zemetrasenie v Modrej koalícii? Len tento týždeň čerstvo premenovaná strana inkasovala podpásovku od Mikulaša Dzurindu, ktorý nečakane zaradil spiatočku a od spolupráce s projektom dal ruky preč.

Predvčerom sa líder Modrej koalície Miroslav Kollár stretol so známymi tvárami politiky ako Jaroslavom Naďom či Eduardom Hegerom. V čerstvých novinkách ohľadom strany sa skloňuje práve meno dočasne povereného premiéra. Podľa denníka Sme strana ráta s tým, že práve Heger na najbližšom sneme vystrieda aktuálneho lídra Miroslava Kollára. 

Podpredsedníčka strany Andrea Letanovská pre denník potvrdila, že na včerajšom predsedníctve sa rozhodlo, že sa v marci uskutoční snem strany.

„Na predsedníctve Modrej koalície sme schválili konanie mimoriadneho snemu v prvej polovici marca, kde budeme schvaľovať prijatie nových členov do strany a budeme voliť nové predsedníctvo,“ povedala pre Startitup Andrea Letanovská.

SME zároveň spomína, že v rámci snemu by sa opätovne malo meniť meno strany. To sa len nedávno zmenilo zo strany Spolu na Modrú koalíciu.

Letanovská priznala, že medzi pozvanými okrem Eduarda Hegera je aj dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. „Ako sa bude blížiť snem, bude známy aj zoznam hostí,“ prezradila. Dodala, že sa uskutoční v Bratislave.

„Formalita to nebude. Z našej strany tie stanovy sú nastavené tak, že predsedníctvo má určité kompetencie a snem zase iné. V rámci stanov dodržujeme tento postup. Schválenie nových členov a voľby do štruktúr predsedníctva sa budú diať na sneme a bude tam reálne hlasovanie,“ opísala logistiku a priebeh plánovaného snemu Letanovská.

Hegera chcú voliči ako lídra

Ako sme ťa nedávno informovali, slovenskí voliči nie sú príliš naklonení myšlienke „zlepenca“ malých pravicových strán. Tí, ktorí však takúto myšlienku podporujú, by na jej čele najradšej videli práve Eduarda Hegera. 

Len 21 % respondentov na Slovensku odpovedalo, že by zvažovali alebo skôr zvažovali voľbu spojenej pravicovej strany. 42 % respondentov by takúto stranu určite nepodporilo. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS pre televíziu Markíza, ktorého výsledky odzneli v relácii Na telo.

Respondenti odpovedali na otázku, či by v najbližších voľbách podporili subjekt, ktorý by vznikol spojením menších stredopravých strán.

Respondentov, ktorí odpovedali, že by takýto subjekt podporili, sa potom anketári pýtali, koho by videli ako lídra takejto strany.

S výrazným náskokom všetkých predbehol Eduard Heger, ktorého vidí ako lídra asi 22 % opýtaných zo vzorky. Nasleduje Ivan Korčok a Milan Majerský, súčasný šéf strany KDH.

Veľmi dobre nepochodil ani politický „navrátilec“ Mikuláš Dzurinda a ani šéfka vznikajúcej strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Veľké zmeny v malej strane

Strana Modrá koalícia vznikla premenovaním strany Spolu. Tá sa v ostatných parlamentných voľbách uchádzala o mandáty v Národnej rade SR v koalícii s Progresívnym Slovenskom. Účasť v parlamente však predvolebnému zoskupeniu len tesne unikol.

Potom sa začalo šepkať o návrate Mikuláša Dzurindu do politiky a jeho politickom projekte. Ten napokon dostal názov Modrí a táto platforma sa mala stať súčasťou strany Spolu. Kvôli Dzurindovi sa celá strana premenovala na Modrú koalíciu. 

Niekdajší premiér Mikuláš Dzurinda a jeho tím z pripravovanej strany Modrí nevstupuje do Modrej koalície. Dzurinda to oznámil vo svojom vyhlásení, informáciu priniesol Denník N.

Dzurinda skončil skôr, ako začal. Urobil prekvapivú otočku

Doslova tým šokoval šéfa Modrej koalície Miroslava Kollára. „Nerozumiem postoju Mikuláša Dzurindu. Ak je to teda tak, ako ohlásili médiá, pretože my sme od neho žiadne oficiálne oznámenie o jeho odchode z projektu Modrej koalície doteraz nedostali,“ uviedol Kollár v stanovisku, ktoré poslal médiám.

Dodal, že strana postupuje tak, ako znela dohoda. „Premenovali sme stranu, komunikujeme o stanovách a príprave snemu v marci. A rokujeme s ďalšími možnými politickými partnermi.“

Podľa Kollárových slov s Dzurindom komunikovali naposledy v nedeľu. Avizoval mu, že ich tento týždeň čaká spoločné stretnutie s ďalšími áčkovými politikmi o spájaní, aby skoordinovali ďalší postup.

Politológ: Dzurinda cíti, že má málo času

Expremiér Mikuláš Dzurinda svojím odchodom z Modrej koalície pravdepodobne usúdil, že pol roka na to, aby sa zo súčasných dvoch percent, ktorými strana v prieskumoch disponuje, „vyšplhal“ minimálne k päťpercentnej hranici, je príliš krátka doba na to, aby to bolo možné. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak.

„Pokus to bol zaujímavý. Dve percentá pre politický subjekt, ktorý nepredstavil ľudí, ani program a objavil sa tam len Mikuláš Dzurinda s nejakým zámerom, vyzeralo nádejne. Aby sme tú nádej mohli premeniť na reálny politický výsledok v podobe troch až piatich percent, je treba veľa politickej práce, ako napríklad postavenie programu či nájdenie osobností, ktoré je potrebné dostať do médií,“ myslí si Koziak. Ako ďalej tvrdí, od avizovania vzniku Modrej koalície sa neurobilo absolútne nič.

„Voľby sa blížia skutočne ohromne rýchlo a pokiaľ by sme sa bavili o júnovom termíne, tak to môžu zabaliť rovno. V prípade septembrového termínu majú tri mesiace navyše, ale aj tak je to ohromne krátka doba na to, aby niečo také vybudovali,“ tvrdí politológ.

Dzurinda podľa Koziaka mohol uvažovať nad tým, že to aspoň skúsia a uvidia, či začnú naberať voličov a či sa podarí dojednať vstup významných osobností do strany. „Mikuláš Dzurinda je človek, ktorý vie veľmi dobre čítať politiku. Je to starý politický matador, ktorý má reálny odhad, ako politická práca funguje. Veď bol šéfom politickej strany,“ dodal.

Dzurinda s Nicholsonovou nie sú žiadni lídri. Prieskum má nečakaného víťaza

Politológ zároveň tvrdí, že aj z relatívne neznámych ľudí sa môžu stať politickí lídri, ktorí by dokázali osloviť časť voličov. „Toto bol prípad Andreja Kisku. Mohol byť za ním zaujímavý príbeh, ktorý marketéri dokázali pretaviť do úspešnej kandidátky na prezidenta. Jeho kampaň trvala dva roky a bola mimoriadne intenzívna. Avšak pol roka na to, aby sme postavili politický projekt, ktorý by bol v parlamentných voľbách úspešný, je skôr vo sfére prianí a snov, než vo sfére politickej reality,“ myslí si Koziak.

Dodal, že v prípade riadnych volieb vo februári 2024 by takýto projekt mal šancu na úspech. „Viem si predstaviť, že by bolo dosť času na postavenie programu, aj na nájdenie osobnosti, ktoré by to dokázali zaujímavým spôsobom zastrešiť,“ uviedol Koziak.

Zároveň si nemyslí, že existuje politická strana, do ktorej by expremiér Dzurinda chcel vstúpiť. Dodal, že aj preto začal s projektom Modrej koalície.

„Nenašiel priestor pre samého seba a nevidím dôvod, aj z osobného hľadiska v prípade Dzurindu, aby vstupoval do nejakej z už existujúcich politických strán len preto, aby sa opäť dostal do parlamentu,“ tvrdí Tomáš Koziak.

Podotkol, že Dzurinda v politike už dosiahol všetko, keďže bol premiérom a z hľadiska popularity bol na politickom výslní. „Nemyslím si, že to, aby sa z neho stal radový poslanec, by on osobne potreboval ku šťastiu,“ uzavrel.