Olympiáda krajinám pomáha a škodí. Krásne štadióny chátrajú a hostiteľské mestá sa doteraz nedostali z dlhov

Olympijské hry sú jednou z najsledovanejších športových udalostí a stoja nemalé peniaze. Športovci z celého sveta majú účasť ako jednu z najvyšších mét, ktoré môžu vo svojom živote dosiahnuť.

Milióny divákov sledujú otvárací ceremoniál a fandia svojim krajanom. Hry majú zjednotiť svet a prekonať rozdiely medzi kultúrami. Jediné, čo potrebujete, je dávka odhodlania, trpezlivosť… a bohatá výbava od všadeprítomných sponzorov.

Potrestáme doping, ale len ak nie sú našimi kamarátmi 

Rusko si za celosvetovú hanbu môže úplne samo. Ruskí atléti, ktorých držia pod krkom domáce športové zväzy, už možno menej. Možno si si všimol, že ruskí atléti v Tokiu síce súťažili v národných farbách, ale úplne chýbali symboly krajiny ako je vlajka a zástava. Mohol za to škandál zo zimnej olympiády v Soči 2014, kedy sa prišlo na to, že štát priamo podporoval a organizoval doping svojich športovcov.  

Arbitrážny športový súd v Švajčiarsku zakázal Rusku „súťažiť“ v prakticky všetkých medzinárodných súťažiach až do konca roka 2022. Atléti z najväčšej krajiny na svete sa predstavili ako „Výber Ruskej federácie“, no pod inou ako ruskou vlajkou a v Tokiu nikdy nezaznela ani ruská hymna, píše Wall Street Journal.

Pravdepodobne by bol trest omnoho prísnejší, ak by sa jednalo o inú, napríklad menšiu krajinu. Ale prezident Medzinárodneho olympijského výboru (MOV) Thomas Bach je dobrý priateľ s Vladimirom Putinom, ktorý jeho zvolenie na najvyšší úradnícky športový post sveta vrúcne podporoval.

Putin nie je jediným despotickým kamarátom. Minulý rok MOV zorganizoval Európske hry, pre ktoré bol hostiteľskou krajinou Azerbajdžan. Stredoázijská krajina s autokratickým režimom bohatá na plyn je známa pohŕdavým postojom k ľudským právam a demokracii, pripomína Guardian.

Svetové média mali počas hier zakázaný vstup do krajiny, miestnym novinárom hrozili desaťročia väzenia a kritici režimu boli zatknutí. Krajina je v rebríčku slobody tlače až na 162. mieste z celkového počtu 180 štátov. 

zdroj: TASR

MOV takýmto spôsobom ukazuje, že mu nezáleží na tom, aký je morálny kredit krajiny, v ktorej hry usporiada. Kritici môžu pripomínať, že sú v hre miliardy, ktoré výbor zarobí. Ten kontruje, že olympiáda je o športe, nie o politike, takže tieto témy musí riešiť niekto iný.

Potrebujeme nové štadióny 

Každé mesto, v ktorom sa hry odohrávajú, musí postaviť nové štadióny a ihriská, alebo aspoň prestavať pôvodné tak, aby vyhovovali požiadavkám.

Sú však športy, ktoré v danej krajine nie sú až tak populárne, preto krajiny zbytočne investujú obrovské sumy peňazí do budov, ktoré po dvoch týždňoch olympijského bláznenia čaká zánik. Postaviť štadióny je nákladné, nehovoriac o tom, že na ich stavbu sa musí nájsť v husto obývaných mestách priestor. Ak sú hry prioritou a domy obyčajných ľudí stoja v ceste, bývajú vysťahovaní. 

Opustené budovy sú označené metaforou biely slon, píše Fox News. Poslednou krajinou, ktorá sa dostala dokonca do krachu aj kvôli olympiáde, bolo Grécko. Organizácia hier stála vtedy 7 miliárd EUR, dnes tieto miesta nikto nevyužíva a chátrajú. 

Olympijské hry v Austrálií v roku 2000 stáli krajinu asi 6,6 miliard dolárov, vláda preto musela krátiť dotácie pre vzdelávacie a zdravotnícke programy, pretože nepočítali až s takýmito výdavkami. 

zdroj: AP Photo/Morry Gash

Londýnsky olympijský štadión sa stal miestom, kde sa dnes hráva Premier League. Prestavba štadiónu pred olympiádou vyšla mesto na 381 miliónov eur, píše Architects Journal.

Futbalový klub West Ham United, ktorý sa tam presťahoval, sa na nákladoch podieľal iba na 5,5 percent. Trpkú pachuť tomu dodáva aj fakt, že britská vláda na zaplatenie týchto výdavkov obmedzila rozpočet pre verejné služby. 

Dlhy, ktoré mal kanadský Montreal z usporiadania olympijských hier v roku 1976, boli podľa portálu Investopedia splatené až v roku 2006. Soči, ruské mesto, ktoré hostilo zimnú olympiádu v roku 2014, bude musieť každý rok splácať takmer 1 miliardu eur. 

Poslednýkrát v Rio de Janeiro

Brazília ako hostiteľ olympiády v roku 2016 dopadla výnimočne zle, informuje New York Post. Aj napriek tomu, že mestu sa podarilo splniť si svoje hostiteľské povinnosti: klesla kriminalita, znížila sa korupcia a dbali aj na ekológiu, výsledky neboli uspokojivé. 

Organizátori dlžili asi 34 miliónov eur mestu, štadión Maracana špeciálne prestavaný práve pre olympiádu bol zdemolovaný a v dlhu viac ako 850-tisíc eur. Výdaje sa dotkli aj učiteľov, zamestnancov v nemocniciach či dôchodcov, ktorí boli mesiace bez peňazí, pretože štát mal ako prioritu stavbu športovísk.  

Brazília bola v tom čase na 12. mieste na rebríčku sociálnej nerovnosti podľa portálu New Politics, no napriek tomu dokázala nájsť 12 miliárd na usporiadanie hier. Aby toho nebolo málo, viac ako 250 000 ľudí bolo buď priamo alebo nepriamo nútených opustiť svoje domovy, častokrát aj násilne. 

„This is a temple in Brazil“ @JamilChade​ reflects on the decline of the Maracana stadium with @AmandaDCNN

More: https://t.co/24msv88WK9 pic.twitter.com/Sp5t1TGrc8

— CNN Sports (@cnnsport) February 2, 2017

Osobitnou kategóriou sú časti mesta Rio de Janeiro. Pred siedmimi rokmi bola Vila Autódromo pokojnou rybárskou dedinou neďaleko dostihovej dráhy, podľa ktorej je pomenovaná. Rovnako ako stovky ďalších faviel – brazílskych slumov, bola mestskou vládou dlho zanedbávaná a chýbali tam mnohé základné verejné služby. Žilo tam viac ako 600 rodín. 

MOV a organizátori sa rozhodli, že favela je dokonalým miestom na usporiadanie hier. Mesto obyvateľov vysťahovalo, pretože potrebovalo postaviť nové prístupové cesty na prepojenie olympijských športovísk, píše portál RioOnWatch. Ostať mohlo len 20 rodín.

zdroj: TASR/AP Photo/Andre Penner

Bývalí obyvatelia boli oklamaní, mesto im tvrdilo, ako sa ich životná situácia zlepší.Ak protestovali, polícia tvrdo zasiahla. Mesto podľa Reuters uviedlo, že olympijskú dedinu prestavia na luxusné apartmánové komplexy, hoci pred hrami sľubovali, že vytvoria tzv. Legacy Villages pre ľudí s nízkymi príjmami. 

Vidíme sa v Los Angeles 

V roku 2028 sa majú konať hry v Los Angeles, no už teraz vznikajú skupiny ako NOlympicsLA, ktoré proti tomu protestujú. Napriek tomu, že LA je na americké pomery bohatá, má aj najvyšší počet bezdomovcov, píše Huffpost.  

Napriek tomu však mesto verí, že sa vyhne podobným problémom, ako mali hostiteľské krajiny pred ním. Hry chce využiť na financovanie športových programov pre mládež, z rozpočtu na to vyčlenilo 160 miliónov dolárov. Plánuje tiež využiť už postavené športoviská a areál Univerzity v Los Angeles na ubytovanie športovcov. Mesto vie o konaní hier už od roku 2017, preto majú šancu sa na všetko pripraviť. 

Zarobíme na turistoch 

Krajiny si naivne myslia, že organizáciou hier sa stanú turistickým centrom a vyrovnajú náklady s príjmami od turistov. Tohtoročné hry však Tokiu prekazili plány, kvôli pandémií mohli sledovať hry iba domáci a všetky ostatné skupiny mali prísne pravidlá pre pohyb v meste. 

Realitou je, že jediný kto opäť zarobí na hrách, je Medzinárodný olympijský výbor. Do vrecka mu poputujú peniaze predané mediálne práva či peniaze od sponzorov. Samotný šport či obyvatelia nie sú vôbec podstatní.