Opla­tí sa apli­ko­vať mini­ma­liz­mus? Zvý­ši­la sa vďa­ka nemu moja pro­duk­ti­vi­ta?

Martin Bohunický / 14. mája 2016 / Lifehacking

Vo svo­jej mla­dos­ti ma fas­ci­no­val mini­ma­liz­mus a to vo všet­kých oblas­tiach živo­ta. Aké by to bolo, keby mal člo­vek vša­de abso­lút­ny poria­dok?

Neskôr som túto myš­lien­ku opus­til a robil som veci, ako priš­li. Nesna­žil som sa extra orga­ni­zo­vať si čas, na sto­le som mal, čo som potre­bo­val, mož­no nie­čo navy­še, no extra som to nerie­šil. Až kým z via­ce­rých okol­nos­tí moja pro­duk­ti­vi­ta neupad­la. Potre­bo­val som zachrá­niť, čo sa zachrá­niť dalo a hlav­ne nájsť dlho­do­bé rie­še­nie, aby som do podob­ných prob­lé­mov neupa­dol zno­va. Vte­dy som si spo­me­nul na mini­ma­liz­mus a začal som pát­rať, ako môžem ten­to prí­stup apli­ko­vať (nie­len) do svoj­ho pra­cov­né­ho živo­ta.

Prvá vec, kto­rú som uro­bil na zákla­de rady Jara Dodo­ka, bola, že som si spra­tal stôl a limi­to­val som si ho na tri veci. Zmi­zol vše­tok bor­del, tisíc fľa­šiek, aké­si vizit­ky a pár hara­búrd. Na veľ­kom sto­le zra­zu ležal len note­bo­ok, zápis­ník s perom a pohár s vodou. Výsle­dok som pocí­til prak­tic­ky okam­ži­te. Moju pozor­nosť si neza­slú­ži­lo nič iné. Som v prá­ci, toto k nej potre­bu­jem a nemá ma čo vyru­šiť. Zásad­ným roz­die­lom však pod­ľa mňa nebol pres­ný počet vecí na sto­le, ale naj­mä zápis­ník, kto­rý som mal neus­tá­le na očiach (keď­že na nič iné sa upnúť zrak neda­lo) a jas­ne som videl, čo už mám dnes za sebou a čo ma ešte čaká.

Nemys­lím si, že je nut­né mať na sto­le vyslo­ve­ne tri veci, ale je dob­ré mini­ma­li­zo­vať počet ruši­vých fak­to­rov a mať jas­ný a pre­hľad­ný to-do list. Ale pozor, ten v počí­ta­či a mobi­le je mož­no prak­tic­kej­ší (pou­ží­vam Wun­der­list), no na ten papie­ro­vý sa nechy­tá ani náho­dou. Celý ten­to “life­hack” ma pri­tom stál menej ako 2 eurá.

jennymustardlazytoproductive4

foto: jennymustard.com

Dru­há oblasť, kde som sa pokú­sil apli­ko­vať mini­ma­liz­mus, boli kni­hy. Rád čítam, od moti­vač­nej lite­ra­tú­ry a osob­nost­né­ho roz­vo­ja som už ale dáv­nej­šie pre­sed­lal ku kva­lit­nej belet­rii, pri kto­rej si cib­rím anglič­ti­nu a hlav­ne nie je stá­le o tom istom. Pod­ľa rady jed­né­ho exper­ta sú ove­ľa efek­tív­nej­ším rie­še­ním e-booky. Odlo­žil som teda kni­hy a do svoj­ho zaprá­še­né­ho tab­le­tu, kto­rý mi visel na polič­ke nezap­nu­tý snáď pol­ro­ka (inak nekú­pi nie­kto Nexus 7?), som posťa­ho­val nie­koľ­ko kníh. 

Výsle­dok? Ľah­ší batoh, kopec ušet­re­ných peňa­zí, ale nulo­vá radosť. Zis­til som, že kni­hy mi nepri­ná­ša­jú abso­lút­ne žiad­nu radosť, ak necí­tim vôňu papie­ra a nemô­žem ju fyzic­ky držať v ruke. Mám dosť moni­to­ru v prá­ci, nepot­re­bu­jem sa poze­rať na disp­lej mimo nej. Ten­to pozna­tok ma ale utvr­dil v tom, že netre­ba ísť do extré­mov – mini­ma­liz­mus môže vyho­vo­vať v jed­nej oblas­ti, v inej zase nemu­sí. Náj­di si rie­še­nie ako na mie­ru pre seba.

Tre­tia vec bola v mojom malom poku­se tá naj­dô­le­ži­tej­šia. Počul si o obe­zi­te? Iste áno. A o infor­mač­nej obe­zi­te? Tu už ste mož­no nie­kto­rí zavá­ha­li. Infor­mač­ná obe­zi­ta je pre­tlak infor­má­cií, kto­ré ti spô­so­bia cha­os v hla­ve. Čo bol vlast­ne aj prí­pad tých mojich moti­vač­ných kníh. Inves­to­val som teda čas do toho, aby som totál­ne eli­mi­no­val všet­ky zdro­je infor­má­cií a pone­chal si len tie, kto­ré k životu/práci potre­bu­jem a pova­žu­jem ich za hod­not­né. Vieš v čom je Face­bo­ok geniál­ny, čo sa týka mini­ma­liz­mu? Ak dis­lajk­neš všet­ky spra­vo­daj­ské weby, ušet­ríš svo­ju hla­vu od ton totál­ne nepod­stat­ných infor­má­cií. A hádaj čo. Ak sa sta­ne nie­čo, čo naozaj sto­jí za tvo­ju pozor­nosť, dozvieš sa o tom z fee­du tvo­jich pria­te­ľov a zná­mych.

1 (1)

foto: stock-clip.com

Čo ďalej? Mini­ma­liz­mus moju pra­cov­nú pro­duk­ti­vi­tu zlep­šil, no stá­le pla­tí, že kaž­dé­mu vyho­vu­je nie­čo iné. Za pokus to však urči­te sto­jí. Teraz už roz­mýš­ľam, ako vyskú­šať apli­ko­vať mini­ma­liz­mus do ostat­ných oblas­tí živo­ta — oblie­ka­nia, fit­ness, stra­vo­va­nia či milost­né­ho živo­ta. :-)

Nene­chaj sa však okla­mať náz­vom a čas­tým omy­lom, kto­rý “začí­na­jú­ci mini­ma­lis­ti” robia. Nie je to o tom, aby si mal v živo­te čo naj­me­nej vecí. Je to len o tom, aby si sa sústre­dil na to, čo je v živo­te naozaj dôle­ži­té. A to pred­sa nemô­že byť v žiad­nom prí­pa­de chy­ba.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: theminimalists.com

Pridať komentár (0)