Analytik Zábojník po útoku v Staškove nenechal na Šutajovi Eštokovi suchú niť: Sú to len prázdne slová a papalášizmus

Tragický útok na základnej škole v Staškove, pri ktorom vyhasol život 61-ročnej pedagogičky a ďalšie dve osoby utrpeli vážne zranenia, opäť otvoril otázku pripravenosti štátnych orgánov čeliť agresii na školách. Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník pre Startitup vyjadril pozostalým hlbokú sústrasť, no samotný incident ho vzhľadom na dlhodobé zanedbávanie prevencie neprekvapil.

Prácu ministerstiev a ich predstaviteľov označil za povrchnú, neadresnú a vzdialenú od reálnych potrieb spoločnosti. „Vôbec ma však neprekvapuje, čo sa stalo, pretože ide o povrchnú, nekonkrétnu, neadresnú a netrafenú prácu predstaviteľov ministerstiev. Sú veľmi ďaleko od terča. Sú to len plné slová a reči, frázy a množstvo rôznych stretnutí,“ uviedol Zábojník.

Papalášizmus namiesto skutočnej prevencie

Podľa Zábojníka reakcia politikov po tragédiách opakovane zlyháva v rovnakom vzorci. Namiesto preventívnych systémov nastupujú len formálne gestá a ukazovanie sa na miestach nešťastia.

„Všetci kývajú pred tými mikrofónmi ako voľakedy za socializmu, ako tí dalmatínci, ktorí sa dávajú na zadné sklo do auta. Ale výsledok žiadny. Pýtam sa, čo je toto za bezpečnostnú politiku. Spočíva len v tom, že keď sa niečo stane, všetci sadnú do veľkých BMW-čiek alebo Audi, utekajú tam a ukazujú sa,“ kritizuje analytik s tým, že rovnaký scenár sa opakoval aj pri minulých incidentoch vo Vrútkach či Spišskej Starej Vsi.

Štát zanedbáva pedagógov. Mnohému sa dalo predísť

Zábojník prízvukuje, že štát dlhodobo prehliada kľúčovú rolu samotných učiteľov. Namiesto adresnej podpory pedagógov a sledovania prvých varovných signálov v správaní žiakov sa pozornosť sústredí len na byrokraciu.

„Keby sa venovali učiteľom a pedagógom, mohlo sa strašne veľa veciam predísť. Treba sledovať správanie. Treba adresne riešiť aj pedagógov a učiteľov. Treba rozprávať s deťmi a žiakmi. Treba to mať všetko pod kontrolou,“ upozorňuje analytik. Podľa neho je nevyhnutné, aby mali učitelia nástroje aj podporu na včasné podchytenie rizík.

Kamery za 60 miliónov eur sú len biznis

Zábojník zároveň mieni, že plošné osádzanie kamerových systémov na školách problém s agresiou nevyrieši. Tvrdí, že ťažkú celospoločenskú diagnózu nie je možné vyliečiť drahými technickými hračkami.

„Nie je však riešením vybaviť za 60 miliónov všetky školy kamerami, aby z toho mal niekto biznis. Treba to riešiť ako ťažkú chorobu, ktorú treba diagnostikovať a nasadiť na ňu presné, adresné lieky,“ zdôrazňuje.

Za jediný svetlý moment na rezorte školstva považuje kroky smerujúce k obmedzeniu prístupu detí k mobilným telefónom a sociálnym sieťam počas vyučovania. Inak však na ministerstvách podľa neho chýbajú kompetentní ľudia, čo sa prejavuje hromadením prázdnych dokumentov a mediálnych vyhlásení.

Deti bez kontroly, rozpadnuté rodiny a toxické vzory z politiky

Korene rastúcej agresie mládeže vidí bezpečnostný analytik v nedostatočnom dohľade nad deťmi, ktoré sú vystavené nekontrolovanému vplyvu sociálnych sietí. Poukazuje aj na sociálnu situáciu v rodinách, napríklad na vysokú rozvodovosť vo väčších mestách, kde samoživiteľky často musia pracovať vo viacerých zamestnaniach a objektívne nemajú kapacitu na nepretržitý dohľad nad deťmi.

Pripomína tiež, že v minulosti boli bežnou praxou aj preventívne kontroly školských tašiek zo strany učiteľov. Výrazný podiel na zhoršujúcom sa stave má podľa neho aj samotná politická kultúra a slovník, ktorý deti denne počúvajú v médiách.

„Aké vzory majú mať tie deti, keď počúvajú slovník, konverzáciu, debaty a vyjadrenia politikov? Oni sa medzi sebou hádajú a otvorene, bez súdu a bez ukončenia súdu hovoria o politikovi, že je zločinec, člen organizovanej skupiny, korupčník alebo mafián. A čo tie deti? Veď to počúvajú a sledujú,“ hovorí Zábojník.

Štát by mal podľa neho v prípadoch, kedy rodina nefunguje, prevziať úlohu ochraňujúceho rodiča: „Jeden múdry psychológ povedal, že štát musí byť ako matka v rodine, ako matka dieťaťa. Štát musí dozerať a tam, kde nie je matka, musí túto úlohu zastúpiť.“ Ak štát túto funkciu zanedbáva, spoločnosť sa podľa analytika ženie do obrovského problému.

Namiesto systémových zmien známe frázy a politické prestrelky

Presne v duchu Zábojníkovej kritiky reagovali na udalosť najvyšší predstavitelia štátu i opozície. Na miesto nešťastia okamžite vyrazil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Rezort školstva pod vedením Tomáša Druckera reagoval prísľubom okamžitej odbornej pomoci: „V tejto chvíli je našou prioritou bezpečnosť detí a zamestnancov školy a zabezpečenie potrebnej pomoci. Ministerstvo je pripravené škole bezodkladne poskytnúť krízovú intervenciu a odbornú psychologickú podporu pre deti, zamestnancov školy aj rodičov,“ uviedol odbor komunikácie s tým, že minister Drucker vyhlásil: „Myslím na zranených, ich blízkych, deti a zamestnancov školy.“ Polícii zas nezostalo nič iné, len verejnosť ubezpečiť, že situáciu má pod kontrolou.

Ešte pred predstavením reálnych systémových zmien sa v médiách objavili aj tradičné vyhlásenia najvyšších ústavných činiteľov. Prezident Peter Pellegrini udalosť označil za varovanie pre spoločnosť: „Je mi nesmierne ľúto tragickej udalosti na základnej škole v Staškove. Myslím na rodinu a blízkych tragicky zosnulej pani učiteľky a vyjadrujem im úprimnú sústrasť.“

Premiér Robert Fico rovnako reagoval deklarovaním dôležitosti bezpečnosti: „ŠKOLY MUSIA BYŤ BEZPEČNÝM MIESTOM PRE NAŠE DETI, INAK NEBUDEME MAŤ BUDÚCNOSŤ. S veľkým znepokojením sledujem situáciu po tragickej udalosti v obci Staškov. Osobne mi je to nesmierne ľúto, pozostalým vyjadrujem úprimnú sústrasť a zraneným želám skoré uzdravenie a veľa síl.“ Predseda NR SR Richard Raši zas vyzval dospelých, aby deťom ukazovali, že agresia nie je odpoveďou.

Političku rétoriku okamžite prevzala aj opozícia. Líder PS Michal Šimečka vyjadroval sústrasť so slovami, že „ako spoločnosť máme veľký problém“, zatiaľ čo strana Demokrati na čele s Jaroslavom Naďom skritizovala vládu za neplnenie slubov o kamerách a žiadala zvolanie Bezpečnostnej rady SR: „Ak vedeli zvolávať bezpečnostnú radu k vymysleným pučom, musia ju zvolať aj k reálnym hrozbám.“

Práve tento rýchly kolobeh politických vyhlásení, kondolencií a vzájomného obviňovania však podľa slov Juraja Zábojníka opäť iba potvrdzuje, že namiesto skutočných riešení v teréne zostáva štát len pri frázach.