Pandémia doháňa ľudí k samovraždám. Nárast nastal najmä u detí, detská psychiatria však nemá dostatok zamestnancov

Dopad lockdownu a obmedzení pocítilo aj Slovensko. Počas pandémie sa do veľkej miery zvýšil počet samovrážd. „Keď sa pozriem na minulý rok, tak práve v týchto témach – myšlienky na samovraždu a pokus o samovraždu – sme zaznamenali stúpajúcu tendenciu. Na tento fakt vo svojich varovaniach upozorňovala aj WHO. Ide o jeden zo sekundárnych následkov pandémie. Na našich linkách pomoci sme boli v roku 2020 v kontakte 8 060-krát s ľuďmi, ktorí premýšľali nad samovraždou a 3422-krát sme boli s ľuďmi, ktorí sa o samovraždu pokúsili,“ povedal v rozhovore pre Startitup Marek Madro, zakladateľ internetovej poradne IPčko.sk.

Psychológ, ktorý sa špecializuje najmä na krízové intervencie pri samovražedných myšlienkach a pokusoch, a tiež situáciami, ktoré sú spojené s domácim a sexuálnym násilím dodáva, že 58 % kontaktov boli muži a v 42 % nás s týmito témami kontaktovali ženy.

Psychológ Marek Madro: Zdravotníci sa nám ozývajú, že chcú spáchať samovraždu (ROZHOVOR)

Samovražedné sklony či depresívne poruchy trápia najmä deti

Za posledné obdobie boli však najčastejšie v kontakte s mladými ľuďmi vo vekovej kategórii 15 až 18 rokov (24 %), vo veku 25 až 30 rokov (18 %) a vo vekových kategóriách 19 až 24 rokov a 65+ (16 %).

„Keď sa na to pozriem z pohľadu jednotlivých mesiacov roka 2020, tak v decembri sme mali 649 kontaktov, v novembri 513 a v apríli 412 kontaktov v téme pokus o samovraždu,“ vyjadril sa v rozhovore.

Podobne ako sa v pandémii zvýšil počet samovražedných pokusov u detí, tak rovnako narástol počet depresívnych a úzkostných porúch. Denník N informuje, že Národný ústav detských chorôb v Bratislave tiež eviduje nižší vek vzniku porúch príjmu potravy.

„Už pred pandémiou sme zaznamenali zmenu spektra psychických porúch detí, ako bol nárast sebapoškodzujúceho správania, nárast zvýšeného konzumu sociálnych sietí, počítačových hier, internetu a s tým súvisiace zmeny správania, poruchy príjmu potravy,“ spresnila pre TASR Dana Kamenická, hovorkyňa NÚDCH.

Nedostatok personálu

Počet prípadov je naozaj zdrvujúci. Napriek tomu hlási detská psychiatria na Slovensku nedostatok pedopsychiatrov v ambulanciách, s nedostatkom akútnych a doliečovacích lôžok a chýba aj detský psychiatrický stacionár.

Ďalším problémom podľa Kamenickej je nedostatok detských psychológov a iných odborníkov, ako je špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg či logopéd, napríklad pre zabezpečenie terapie detí s poruchou autistického spektra.

Denník N uvádza, že čakacie doby v psychiatrických ambulanciách NÚDCH sa aktuálne pohybujú od jedného do troch mesiacov. Akútne prípady však majú prednosť, riešia sa okamžite.

Mladí o štúdium detská psychiatria nejavia záujem

Záujem o štúdium v tomto obore má klesajúcu tendenciu. Hovorkyňa ozrejmuje, že ročne absolvujú špecializačnú skúšku, atestáciu v špecializačnom programe detská psychiatria, len dvaja až šiesti lekári.

 „Po ukončení vysokoškolského štúdia 2. stupňa, teda po dosiahnutí vzdelania MUDr., sa lekár rozhodne, akú špecializáciu chce študovať. Špecializačné štúdium detská psychiatria trvá päť rokov, od 1. 2. 2020 sa skrátilo na štyri roky,“ povedala Kamenická a dodala, že Od roku 2012 úspešne atestovalo 23 lekárov. Z nich odišli traja do zahraničia.

Jedným z dôvodov, prečo mladí o špecializačné štúdium detskej psychiatrie nemajú záujem, je, že ak aj absolvent lekárskej fakulty má záujem o špecializačné štúdium, musí sa zamestnať a školiť v zdravotníckom zariadení, informuje TASR.

„Ak ich nezamestná žiadne zdravotnícke zariadenie a neumožní im vzdelávanie, tak sa nemajú kde vyškoliť a hľadajú si iné špecializačné štúdium, napríklad psychiatriu. Špecializačné štúdium detská psychiatria je aktuálne akreditované na vzdelávacej ustanovizni Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,“ vysvetlila Kamenická.