Pandemická dohoda a dostupnosť liekov rozdelili Slovensko: Odborníci volajú po reformách

Schvaľovanie návrhu tzv. Pandemickej dohody na 78. Svetovom zdravotníckom zhromaždení (WHA) v Ženeve ukázalo, že tvrdenia o medzinárodnej izolácii Slovenska boli podľa Ministerstva spravodlivosti SR zavádzajúce. Rezort tvrdí, že hlasovanie o dokumente prebehlo na základe požiadavky Slovenskej republiky demokraticky, a nie formou všeobecného konsenzu.

Slovensko sa pri hlasovaní o dokumente zdržalo, pričom rovnaký postoj zaujalo ďalších desať krajín, vrátane členských štátov Európskej únie, ako sú Taliansko či Poľsko. Hlasovania sa nezúčastnilo 46 krajín, zatiaľ čo 124 štátov bolo za prijatie návrhu textu.

Dohoda je zatiaľ nezáväzná, Slovensko požaduje úpravy

Podľa vyjadrení ministerstva je dôležité zdôrazniť, že aktuálne prijatie návrhu predstavuje len politické vyjadrenie vôle a text dokumentu zostáva právne nezáväzný. Jeho platnosť bude podmienená dokončením rokovaní o tzv. Prílohe, ktorá má riešiť otázky prístupu k patogénom a ich zdieľania medzi štátmi.

Slovensko počas rokovaní prezentovalo zásadné pripomienky k zneniu návrhu. Týkali sa najmä prekrývajúcich sa záväzkov medzi Pandemickou dohodou a novelizovanými Medzinárodnými zdravotníckymi predpismi (IHR 2024), pričom podľa rezortu nebolo jednoznačne určené, ktoré záväzky majú prednosť a podľa akého právneho rámca majú členské štáty postupovať.

Slovenská republika taktiež žiadala, aby boli do textu zapracované formulácie garantujúce rešpektovanie práva jednotlivca na dobrovoľný, slobodný a informovaný súhlas pri použití pandemických vakcín a liekov, ako aj mechanizmus na rýchle odškodnenie osôb pri ujme na zdraví spôsobenej týmito produktmi.

Pandemická dohoda rozdeľuje politickú scénu

Postoje k pandemickej dohode sa na Slovensku výrazne líšia. Strana SMER – SSD dohodu rázne odmieta a tvrdí, že ohrozuje národnú suverenitu. Opozičná SaS rozhodnutie vlády kritizuje, žiada demisiu ministra zdravotníctva Kamila Šaška a poukazuje na odborný konsenzus v prospech dokumentu.

Strana Demokrati vyzvala prezidenta, aby v prípade potreby rozhodol o podpise dohody aj bez súhlasu vlády. Prezident Peter Pellegrini označil rozhodnutie vlády za nezodpovedné a upozornil na riziko medzinárodnej izolácie a straty prístupu k vedeckým poznatkom.

Naopak, minister zdravotníctva Kamil Šaško upozornil, že dohoda potvrdzuje suverenitu štátov pri ochrane verejného zdravia a nezavádza povinné očkovanie. Asociácia súkromných lekárov SR aj Slovenská akadémia vied podporujú prijatie dokumentu a zdôrazňujú, že dohoda vychádza z vedeckých poznatkov a nezasahuje do vnútroštátnych právomocí členských štátov.

Zlyhanie systému

Napriek tomu na Slovensku čakajú stovky pacientov na lieky, ktoré sú v rámci Európskej únie schválené, no nie sú dostupné z verejného zdravotného poistenia. Problém súvisí so zastaveným procesom kategorizácie, čo v praxi znamená, že hoci liečba existuje a je účinná, pacienti sa k nej často nemôžu dostať.

Na túto situáciu upozornili odborníci, zástupcovia pacientskej verejnosti a občianske organizácie počas tlačovej konferencie s názvom „Liečba na čakačke. Ako ju rozhýbať?“, na ktorej zaznela spoločná výzva na reformu prístupu k úhrade inovatívnych liekov.

Onkológ Marian Streško pripomenul, že onkologické ochorenia dnes postihujú 35 % mužov a 25 % žien. Podľa neho ide o rozsiahlu skupinu pacientov, ktorá má na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ výrazne nižšiu dobu prežívania – v priemere o 3,5 roka.

„Jedným z dôvodov je obmedzená dostupnosť liečby, najmä v skorých štádiách ochorenia. V kategorizačných komisiách, ktoré rozhodujú o úhradách, chýbajú zástupcovia odborných spoločností. Výsledkom je, že sa kategorizujú lieky, ktoré z pohľadu nás onkológov nie sú prioritné,“ uviedol Streško.

Pacienti chcú systémové riešenia

Na dôsledky nedostupnosti liečby upozornila aj Dominika Kormanová, predsedníčka občianskeho združenia Amazonky. Uviedla, že pacientky s rakovinou prsníka zostávajú v neistote, aj keď je liek schválený v EÚ.

„Ak liek existuje, je bezpečný a účinný, no pacientka k nemu nemá prístup, nejde o zlyhanie medicíny, ale systému. Nehovoríme len o číslach, ale o dôstojnosti a kvalite života,“ uviedla Kormanová.

Zbierky na lieky a liečbu podľa Zuzany Suchovej z platformy Donio.sk často suplujú zlyhávajúci systém. „Vidíme príbehy, kde rodiny musia namiesto zdravotnej starostlivosti bojovať o pozornosť verejnosti, zverejňujú čísla účtov a prosia o pomoc. Solidarita je dôležitá, no nemôže nahrádzať systémové nastavenie,“ zdôraznila.

Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí vyzvala na spoluprácu všetkých zúčastnených strán. „Potrebujeme systém, ktorý bude nielen finančne udržateľný, ale aj transparentný, dôveryhodný a otvorený zapojeniu pacientskych hlasov. Nehľadáme vinníka, ale riešenia,“ uviedla. Zároveň potvrdila ochotu rokovať s predstaviteľmi štátu, vrátane ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Filip Vagač z Platformy pre demokraciu pripomenul, že neziskový sektor chce byť aktívnym partnerom pri tvorbe verejných politík. „Ak má vzniknúť nový, dôveryhodný a funkčný systém úhrad, musí byť výsledkom otvoreného dialógu medzi odborníkmi, pacientmi, štátom a občianskou spoločnosťou. Sme pripravení priložiť ruku k dielu,“ uviedol Vagač.

Podľa zúčastnených je potrebné zabezpečiť, aby prístup k liečbe nebol podmienený známosťami, šťastím či mediálnou pozornosťou, ale aby bol garantovaný na základe medicínskej potreby a princípov rovnosti.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska