Parkinsonovu chorobu môže prezradiť nenápadná zmena pri chôdzi. Vedci ju odhalili takmer 7 rokov pred diagnózou

Spôsob, akým kráčaš, môže o tvojom zdraví prezradiť viac, než si myslíš. Kým sa ponáhľaš do práce alebo si užívaš prechádzku, ruky sa pohybujú tak prirodzene, že im sotva venuješ pozornosť. Vedci však práve v tomto nenápadnom pohybe zachytili rozdiely už roky pred diagnózou Parkinsonovej choroby.

Vedci z Univerzity Nového Južného Walesu v austrálskom Sydney zistili, že zmeny v pohybe rúk počas chôdze sa môžu objaviť takmer sedem rokov pred diagnostikovaním Parkinsonovej choroby. Na tento nenápadný signál upozornili po analýze údajov od viac ako 73-tisíc ľudí, ktorých pohyb sledovali pomocou senzorov na zápästí. O zisteniach informoval vedecký portál ScienceAlert. 

Nenápadný pohyb, ktorý môže prezradiť viac

Keď pri chôdzi vykročíš pravou nohou, prirodzene sa ti dopredu pohne ľavá ruka. Pri opačnom kroku sa pohyb zopakuje na druhej strane tela. Tento mechanizmus pomáha udržiavať rovnováhu a vyrovnávať rotáciu trupu.

Pri Parkinsonovej chorobe však môže dochádzať k narušeniu tejto koordinácie. Ochorenie postupne poškodzuje nervové bunky v mozgu, ktoré produkujú dopamín. Táto chemická látka zohráva zásadnú úlohu pri riadení pohybu.

Keď mozog stráca bunky produkujúce dopamín, človek môže pociťovať stuhnutosť svalov, spomalenie pohybov či problémy s koordináciou.

Austrálskych vedcov preto zaujímalo, či sa niektoré zmeny objavujú predtým, ako lekári ochorenie diagnostikujú. Výskum viedli Paulo Pelicioni z Fakulty zdravotníckych vied Univerzity Nového Južného Walesu a Sophie Waller, ktorá pôsobí na tamojšej Lekárskej fakulte a neurologickom oddelení nemocnice Prince of Wales v Sydney. Obaja sú spoluautormi štúdie s rovnakým podielom na jej vedení.

Sledovali viac ako 73-tisíc ľudí

Výskumníci využili údaje z britského projektu UK Biobank, ktorý dlhodobo zhromažďuje zdravotné informácie o dobrovoľníkoch. V rámci projektu dostalo viac ako 100-tisíc účastníkov zariadenie so senzorom pohybu, ktoré nosili na zápästí počas jedného týždňa.

Napokon analyzovali použiteľné záznamy od 73 413 ľudí. Následne sledovali ich zdravotnú dokumentáciu až desať rokov. Počas tohto obdobia lekári diagnostikovali Parkinsonovu chorobu 314 účastníkom, ktorí predtým absolvovali meranie pohybu. Samotné zariadenie však nedokáže automaticky rozlíšiť, či človek kráča, alebo napríklad dvíha ruku, aby si vzal pohár.

Vedci preto použili špeciálny algoritmus Watch Walk, ktorý dokáže v záznamoch identifikovať úseky chôdze. Softvér vyhodnocoval počet krokov, rýchlosť pohybu, pravidelnosť krokov aj smer, ktorým sa zápästie pohybovalo. Vďaka tomu vedel odlíšiť prirodzené kývanie ruky od situácií, keď ju človek držal pred telom alebo v blízkosti hlavy.

Rozdiely sa objavili roky pred diagnózou

Výskumníci rozdelili účastníkov, ktorým neskôr diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, podľa času medzi meraním pohybu a stanovením diagnózy. Najvýraznejšie rozdiely zaznamenali u ľudí, ktorí dostali diagnózu do 40 mesiacov od nosenia senzora.

Táto skupina prešla denne v priemere približne 4 000 krokov. Ľudia, u ktorých počas sledovania nezaznamenali Parkinsonovu chorobu, dosahovali približne 6 400 krokov denne. U účastníkov, ktorým ochorenie diagnostikovali neskôr, bol rozdiel v počte krokov menší.

Vedci však objavili aj ďalšie odlišnosti. Ľudia, u ktorých sa neskôr rozvinula Parkinsonova choroba, spravidla dosahovali nižšiu maximálnu rýchlosť chôdze. Odlišoval sa aj rytmus ich krokov a podiel chôdze, ktorú absolvovali v dlhších súvislých úsekoch. Najzaujímavejšie zistenie sa však týkalo pohybu rúk.

Účastníci, ktorým neskôr diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, trávili menšiu časť chôdze prirodzeným kývaním rúk. Vedci tento rozdiel identifikovali dokonca aj v záznamoch, ktoré vznikli takmer sedem rokov pred stanovením diagnózy.