Parlament rokuje o kontroverznej ústavnej novele: Minister Susko predstavil návrh
- Národná rada SR začala rokovať o vládnej novele Ústavy SR
- Má za cieľ posilniť tradičné hodnoty
- Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) predstavil návrh

- Národná rada SR začala rokovať o vládnej novele Ústavy SR
- Má za cieľ posilniť tradičné hodnoty
- Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) predstavil návrh
Národná rada (NR) SR začala rokovať o vládnej novele Ústavy SR. Cieľom návrhu má byť posilnenie tradičných hodnôt pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh predstavil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Ako uviedol, dané hodnoty vychádzajú z preambuly Ústavy SR, a tiež sú spojené s uznaním manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy.
Návrh chce zdôrazniť zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, či manželstvo a rodinu.
Úprava o výučbe či adopciách
Navrhuje sa okrem iného úprava osôb, ktoré si môžu osvojiť dieťa, taktiež by v prípade schválenia mali rodičia mať právo rozhodovať o účasti detí na výučbe, ktorá je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu, respektíve na vzdelávaní, ktoré sa týka intímneho života a se*uálneho správania. Výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s ústavou.
Do ústavy chce ústavodarca návrhom zakotviť aj to, že SR uznáva len dve pohlavia, a to muža a ženu. Zaviesť by sa mohla aj rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu.
Susko v rozprave uviedol, že národná identita je duchom každého národa, Slovensko si podľa neho toto bohatstvo chce uchovať, nie vymazať či zničiť. Zdôraznil, že nejde o netoleranciu či nenávisť. Štát by mal podľa ministra spravodlivosti tieto hodnoty chrániť, a to aj na úrovni ústavy. Ozrejmil tiež, že Európska únia je povinná rešpektovať identitu jednotlivých štátov.
„Predložený návrh novely ústavy jasne vymedzuje našu národnú identitu prostredníctvom základných kultúrno-etických otázok,“ uviedol minister spravodlivosti.
Návrh údajne nie je v rozpore s európskymi hodnotami
Návrh podľa neho nie je v konflikte so spoločnými európskymi hodnotami, ako niektorí podľa neho mylne podsúvajú. Vymedzil sa i voči tvrdeniam, že SR by po schválení novely prestala rešpektovať medzinárodné záväzky, a teda ide o prípravu na vystúpenie Slovenska z EÚ.
„Toto sú absolútne klamstvá a zavádzanie. Novela nehovorí nič o prednosti našej ústavy alebo zákonov nad medzinárodným právom alebo právom EÚ,“ uviedol Susko, zdôraznil, že štát bude i naďalej dodržiavať svoje medzinárodné záväzky. Novela podľa neho identifikuje tie oblasti, ktoré sú obsahom národnej identity. Nejde o odmietnutie medzinárodného práva, ale o prístup, ktorý by mal zaistiť rovnováhu medzi medzinárodnými záväzkami a ochranou národných záujmov slovenskej národnej identity.
„Narastajúci aktivizmus medzinárodných súdov a inštitúcií“
Prijatie novely ústavy považuje Susko za dôležité aj z dôvodu „narastajúceho aktivizmu medzinárodných súdov a inštitúcií“, ktoré podľa jeho slov prijímajú rozhodnutia z oblastí, ktoré spadajú do národnej právomoci v kultúrno-etických otázkach. Ide napríklad o eutanáziu či rodové otázky. Podotkol, že SR nie je jediným európskym štátom, ktorý chce chrániť svoje národné hodnoty a identitu. Robia to podľa neho aj iné štáty, spomenul napríklad Rakúsko a Nemecko.
Minister spravodlivosti sa tiež vymedzil voči šíriacim sa informáciám o tom, že novela má potenciál ohroziť zraniteľné skupiny, ako sú napríklad deti a zdravotne postihnutí, či ženy. „Je to nezmysel. Povedzte mi, aj slovenskej verejnosti, aké konkrétne škody by to malo spôsobiť, komu a prečo?“ spytoval sa Susko v pléne parlamentu.
„V čom ide táto novela ústavy nad rámec už zakotvených princípov v právnom poriadku SR?“ položil otázku a následne to označil za šírenie paniky zo strany opozície aj mainstreamových médií.
Novela nás má podľa neho chrániť i posilniť vedomie o národnej identite a suverenite v európskom aj medzinárodnom priestore. Podpredseda NR SR Andrej Danko, ktorý rokovanie otvoril, uviedol, že o ospravedlnenie na danom rokovacom dni požiadali dvaja poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, a to František Majerský a Milan Majerský.
Čítajte viac z kategórie: Politika