Päť potravín, ktoré ničia tvoj mozog: Lekárka odhalila, čo nikdy neje, preto zostáva mladá a plná energie

Doktorka Vonda Wright zasvätila viac ako dve desaťročia svojej kariéry výskumu starnutia a dlhodobého zdravia. Pôsobila ako akademická chirurgička na University of Pittsburgh, kde sa so svojím tímom sústredila na štúdium starnúcich populácií, ktoré zostávali fyzicky aktívne.

Do svojich výskumov zapojila aj športovcov z Národných seniorských hier, ktoré sa konajú každé dva roky a sú určené pre ľudí nad 50 rokov. Ako sama hovorí pre CNBC: „Mantra, ktorú som si stanovila na začiatku dvetisícich rokov, keď som premýšľala, čo bude svetlom mojej kariéry, znela: Zmením spôsob, akým v tejto krajine starneme.“

Dnes má 58 rokov a popri práci lekárky vedie program Precision Longevity, ktorý pomáha ľuďom žiť aktívne a zdravo aj v neskoršom veku. Nedávno vydala knihu Unbreakable, v ktorej ponúka praktické tipy najmä pre ženy, ako si zachovať vitalitu a zdravie počas starnutia.

Strava ako základ dlhovekosti

Wright zdôrazňuje, že jedným z pilierov dlhého a kvalitného života je správne stravovanie. „Každý jeden deň sa zameriavam na čistú, celistvú stravu s jedným gramom bielkovín na libru mojej hmotnosti,“ vysvetľuje. Denne tak prijíma približne 130 gramov bielkovín, ktoré sú podľa nej nevyhnutné na budovanie a udržanie svalovej hmoty.

Na jej tanieri nechýbajú zelené listové druhy zeleniny, ako špenát či kel, ale aj vajcia, mliečne výrobky a mäso. Sama priznáva, že kel má dokonca na raňajky: „Jem veľa kelu, dokonca aj ráno si dám šalát,“ dodáva.

Vyhýba sa jednoduchým sacharidom, predovšetkým bielemu chlebu, ktoré spôsobujú prudké výkyvy cukru v krvi. „Na dennej báze cukor nejem. Cítim rozdiel na tele – zápal aj akúsi otupenosť v mozgu,“ uviedla. Jedinou výnimkou je kváskový chlieb, ktorý si pripravuje doma a zamrazuje, čo podľa nej znižuje jeho glykemický index.

Päť rizikových potravín pre mozog

Na význam stravy upozorňuje aj neurovedec Ramon Velazquez, poradca spoločnosti Mind Lab Pro. Pre New York Post zdôraznil: „To, čo jete, neovplyvňuje len vašu postavu — formuje to aj budúcnosť vášho mozgu.“ Podľa neho až 42 percent Američanov po 55. roku života čelí demencii a zlé stravovacie návyky tento proces urýchľujú.

Medzi najrizikovejšie potraviny radí päť kategórií. Vysoko spracované potraviny podľa výskumov zvyšujú rýchlosť kognitívneho úpadku až o 28 percent. Nebezpečné sú aj jedlá pripravované pri vysokých teplotách, keď sa vytvárajú tzv. AGEs – látky spojené s rozvojom Alzheimerovej choroby.

Riziko predstavujú aj veľké morské dravé ryby s vysokým obsahom ortuti, ktorá dokáže preniknúť do mozgu. K tomu sa pridáva alkohol, pri ktorom „neexistuje bezpečné množstvo na konzumáciu,“ varujú odborníci, a tiež umelé sladidlá, ktoré môžu narúšať črevnú mikroflóru a podporovať zápaly.

Budúcnosť mozgu závisí od dnešných rozhodnutí

Obaja lekári sa zhodujú, že dlhodobé zdravie mozgu aj tela je úzko späté s tým, čo jeme a ako žijeme. Wright stavia na bielkovinách a zelenine, Velazquez upozorňuje na nebezpečenstvo spracovaných potravín, alkoholu či sladidiel. „Poškodenie z nesprávnych stravovacích návykov sa hromadí potichu celé desaťročia,“ varuje Velazquez.

Výskumy ukazujú, že jedálniček v mladosti aj strednom veku dokáže ovplyvniť, ako bude mozog fungovať po šesťdesiatke či sedemdesiatke. Spánok, pohyb, odpočinok aj mentálna stimulácia sú dôležitými doplnkami, no práve výber potravín môže podľa vedcov znamenať rozdiel medzi zdravým starnutím a predčasným úpadkom.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti